Jungkook konečne zistil, kde Jimin s Taehyungom sú, keď vošiel na chalanské záchody.
Jeho pohľad zmäkol, keď sa pozrel na Taehyunga, ktorý zotieral zaschnutý zelený sliz dole, z líc blonďavého chlapca.
Jeho pohľad sa presunul na Jimina, ktorý sedel na lavičke so slzami, ktoré mu tiekli po tvári.
Pohľad na jeho tvár Jungkookovi zlomil srdce. Vyzeral tak bez života a podráždene, nehovoriac o tej poníženosti.
Obaja zdvihli svoj zrak, ako započuli Jungkooka vojsť dnu.
"Oh, prepáčte, môžem odísť-" vykoktal Jungkook a urobil krok dozadu.
"Môžeš ostať," povedal Jimin roztraseným hlasom, čím Jungkooka prekvapil.
"Ak chceš," usmial sa.
Jungkook stál nehybne pri dverách a pozoroval Jimina.
"P-pokiaľ si zo mňa nebudeš robiť srandu," povedal Jimin potichu a nehýbal sa, aby Taehyung mohol ľahko dať dole sliz z jeho brady.
"Nebudem si z teba robiť srandu," povedal Jungkook milo a pristúpil k obom bližšie.
"Môžem nejako pomôcť?" spýtal sa Jungkook, dal si dole tašku a opatrne ju položil na zem.
"No," povzdychol si Taehyung, odstúpil si a skúmal Jiminov vzhľad.
"Tvoja tvár je už čistá, len tvoje oblečenie a vlasy sú špinavé," vysvetlil so smutným výrazom.
Jimin si povzdychol a prikývol, pričom sa pozrel na zem.
"Ale naozaj by sme mali umyť tvoje vlasy predtým, ako ten sliz zaschne," povedal mu Taehyung, keďže nechcel, aby sa jeho nádherné vlasy zničili.
"Tu?..." opýtal sa Jimin tichým hláskom. "Na školských záchodoch?"
Taehyung sa zhlboka nadýchol zamyslel sa. "No, nie, to nebude fungovať."
"Možno by si mal ísť domov, Jimin," navrhol Jungkook.
Taehyungove oči sa rozžiarili a prikývol na súhlas.
"Dobre," Jimin prikývol. "Ale nemôžem opustiť túto miestnosť, keď stále vyzerám takto." Ukázal na svoje oblečenie a jemne sa dotkol svojich vlasov.
"Všetci by už mali byť v triedach," utešoval ho Taehyung. "Kľudne môžeš vyjsť von a nikto by nič nevidel."
Jimin pokrútil hlavou a utrel si oči. "N-nie, stále sa budem cítiť divne. Niekto by ma mohol uvidieť a smiať sa mi."
Jungkook sa nad tým zamračil. Neuvedomil si aký ľudský Jimin bol. Tiež mal city, napriek tomu, že celý čas pôsobil chladne.
"Môžeš si obliecť moju mikinu," ponúkol mu Jungkook, tie slová mu automaticky vyšli z úst.
Jimin sa naňho prekvapene pozrel, sakra, aj Jungkook bol trochu prekvapený.
"N-naozaj?" spýtal sa ho Jimin.
Jungkook prikývol. "Zakryje tvoje oblečenie a kapucňu si môžeš dať na vlasy, takže tie to zakryje tiež."
Jimin sa pozrel na Taehyunga a svojím pohľadom si pýtal povolenie.
"To je od teba naozaj milé, Jungkook, ďakujem," usmial sa Taehyung.
"Jimin si s tým v pohode?" spýtal sa nižšieho chlapca, ktorý úzkostlivo sedel na lavičke.
"Uh, áno, dobre."
Potom si Jungkook dal dole svoju mikinu, takže jeho tričko sa mu mierne potiahlo hore a odhaľovalo jeho opálené brucho s dobre tvarovanými brušákmi.
Jimin cítil, ako sa začína jemne červenať a zahanbene odvrátil zrak.
"Tu máš," Jungkook podal svoju mikinu blonďavému chlapcovi hneď, ako si ju vyzliekol.
Jimin chvíľu váhal, či ju má vziať, ale keď sa tak stalo, potichu mu poďakoval.
Taehyung sa rýchlo postavil, aby mu pomohol si ju obliecť a sledoval, ako sa skĺzla na jeho stehná.
"Aww, vždy vyzeráš tak roztomilo v oblečení, ktoré ti nesedí."
Jimin si zahanbene zakryl tvár rukávmi keďže boli príliš dlhé a jeho ručičky nebolo vidieť.
"No nie je roztomilý?" spýtal sa Taehyung s úžasom Jungkooka.
----------------------------------------
!! originál: bbyfairytae!!
----------------------------------------
