"Drž hubu, kurva!" skríkla žena a frustrovane chodila po miestnosti.
"Nehovor mi, čo mám robiť!" zakričal muž späť a v jeho očiach bolo vidieť hnev. "Keby sme len Jimina poslali na-"
"Nie!" prerušila ho žena. "Je to náš syn, zaslúši si normálny život. Nemôžeme ho len tak-"
"Myslíš, že som kokot?" prerušil ju s prekríženými rukami. "Stačí ho poslať na niekoľko ďalších fotení, obálky časopisov platia naozaj dobre," argumentoval.
Žena si povzdychla, sadla si na gauč a vložila si tvár do dlaní.
Potom zodvihla svoju hlavu nahor a jej oči zjemneli.
"Nemyslíš si, že už máme dosť peňazí?" spýtala sa a jej hlas bol jemnejší.
"No, áno," súhlasil a sadol si vedľa nej. "Ale vždy je lepšie mať viac," dodal.
"Všetko, čo ťa zaujíma, sú len peniaze," odfrkla.
"Nie, záleží mi na našej rodine, dobre? Takže ak by sme mohli Jimina poslať ešte na pár -"
"Fajn," prerušil ich ďalší hlas z dverí. Pár sa otočil a zahľadel sa na svojho unaveného syna.
"Urobím to," povedal Jimin potichu. "Pokiaľ ťa to spraví hrdým, tak to urobím."
Jeho otec sa postavil s veľkým úsmevom na tvári a podišiel k Jiminovi.
"Áno to urobí, ďakujem," povedal hlbokým hlasom.
Jimin pretočil očami a sťažka si povzdychol. "Iba si pamätaj, že mám školu, dobre? A tiež musím robiť -"
"Budeš mať na tieto veci veľa času, neboj sa, len tvrdo pracuj, hmm?" Pred odchodom z miestnosti mu otec prehrabol vlasy a odišiel.
Jimin zostal sám v obrovskej obývačke so svojou matkou, ktorá v tichosti sedela na gauči.
"Mami-"
"Prepáč," pošepkala a jej spodná pera sa chvela.
"To... Je jedno," zamrmlal Jimin, než opustil miestnosť a vyšiel na poschodie.
-------------------------------------
!!originál: bbyfairytae !!
------------------------------------
