Jimin nervózne stál pred dverami, aj keď nevedel, prečo sa tak cítil.
Zvonku pozoroval veľký dom a zhlboka sa nadýchol, než sa natiahol a dva krát zaklopal na drevené dvere.
Jimin sa znepokojene posunul a zvnútra domu započul kroky, smerujúce k nemu.
Dvere sa otvorili, Jimin zdvihol zrak a stretol sa s prekvapeným pohľadom.
"Oh, ahoj," usmiala sa nižšia žena.
Mala na sebe oblečenú zásteru a vlasy mala v strapatom cope. Jej oči pripomínali Jiminovi tie Jungkookove a jej havranie vlasy boli tiež podobné tým Jungkookovím.
"Ahojte," odpovedal Jimin zdvorilo. "Som Jimin, Jungkookov kamarát, je už pripravený?" predstavil sa.
"Oh, nevedela som, že ide von," usmiala sa nižšia žena. "Prosím, poď dnu," doširoka otvorila dvere a odstúpila od nich.
Jimin jej poďakoval a trochu bojazlivo vošiel dnu.
"Jungkook! Je tu tvoj kamarát," zakričala na poschodie.
"Idem!" odpovedal jej späť zhora, vďaka čomu sa Jimin jemne usmial.
Jimin sa rozhliadol a uvidel aký pekný je jeho dom. Hladká podlaha, pekné svetlá, nádherné schody. Bol aj Jungkook bohatý ?
"Máte krásny domov, Pani Jeon," Jimin jej dal kompliment.
"Oh," usmiala sa. "Ďakujem."
Narovnala si zásteru a zdvihla svoj zrak na blonďavého chlapca. "Dal by si si niečo na pitie?" ponúkla ho. "Jungkookovi to bude chvíľu trvať."
"Oh, nechcem vás obťažovať," Jimin zakrútil hlavou.
"Prosím," pousmiala sa. "To nič nie je, poď," ukázala rukou, aby ju nasledoval a začala kráčať do kuchyne.
Jimin sa usmial a nasledoval ju cez dom.
Vošiel do obrovskej, modernej kuchyne a nechal zo seba vyjsť výdych, ktorý ani nevedel, že v sebe držal.
Ako si to všetko mohol Jungkook dovoliť?
"Môže byť čaj?" Spýtala sa ho jeho mama a pristúpila k linke.
"Áno, ďakujem vám," odpovedal Jimin potichu, sadol si na jednu zo stoličiek za pultom.
Poobzeral sa po sivom mramorovom pulte a po stenách. Všimol si zarámovaný obrázok Jungkooka s jeho gitarou a širokým úsmevom na tvári, ktorý spôsobil, že sa Jimin usmial taktiež.
"Som tak rada, že Jungkook má kamaráta," usmiala sa Jungkookova mama a miešala čaj s kovovou lyžičkou, pričom to zakaždým vydalo zvuk cinkania.
"Začínala som si myslieť, že žiadnych nemá," nadvihla obočie a otočila sa, položiac horúcu šálku čaju, na stôl pred Jimina.
Poďakoval jej a zľahka sa pousmial nad jej vyhlásením.
"No, váš syn je príliš milý na to, aby žiadnych nemal," Jimin povedal milo a odpil si z čaju.
Žena sa zastavila a pozrela sa milo na Jimina s ťažkým srdcom. "Ďakujem," povedala potichu. "Znamená to pre mňa veľa, keď viem, že som ho vychovávala sama."
"Vy sama?" spýtal sa Jimin s doširoka otvorenými očami a položil svoju šálku späť na stôl.
Jeho mama prikývla a trochu zahanbene sa usmiala.
-------------------------------------
!!originál: accvante !!
-------------------------------------
Mám pár informácií
Cez víkend idem na dovolenku, takže neviem, ako to bude s časťami... :((
A autorka mi dala povolenie na prekladanie pokračovania 🥰
