Jimin a Taehyung prišli dole do chodby a ľudia sa pohybovali tak, aby sa im nedostali do cesty.
Veľa žiakov ich pozorovalo a niečo si medzi sebou šepkali.
"Bože, toto je dôvod, prečo s tebou nenávidím niekde chodiť," povedal Taehyung tichým hlasom a ruky si strčil do vreciek.
Jimin len pretočil očami a kráčal ďalej, užívajúc si pozornosť od žiakov.
Taehyung nemal inú možnosť než kráčať vedľa neho, ako stratené šteniatko.
Prišli k skrinke a Jimin sa zastavil, aby ju mohol otvoriť.
"Ty ani nemáš knihy," zostonal Taehyung a oprel sa o ostatné skrinky, vedľa Jiminovej.
"Načo teda vôbec potrebuješ skrinku?" opýtal sa Taehyung a prekrížil si ruky na hrudi.
Jimin ignoroval jeho otázku a otvoril skrinku, čím zakryl Taehyungovu tvár.
"Hej," zakňučal. "Nevidím ťa."
"Tak fungujú dvere ty génius," Jimin pretočil očami a pozrel sa do zrkadla, ktoré bolo zavesené na vnútornej strane dverí od jeho skrinky.
Prehrabol si svoje blonďavé vlasy a usmial sa na svoj odraz v zrkadle. Potom sa pozrel do skrinky a začal hľadať nejaký balzám aby si mohol natrieť svoje plné pery.
"Môžeš sa prestať upravovať? Sme v škole," nadával si Taehyung pre seba za skrinkou.
"Neupravujem sa," povedal Jimin, našpúlil pery a pozoroval ako sa pekne lesknú.
"Len niečo kontrolujem," zaklamal, dotkol sa svojich líčiek a znova sa pozrel do zrkadla.
Bol tučný?
Pfff, nie.
Však?
Jimin sa na seba nervózne pozrel. Bol úžasný, ale vždy keď sa na seba pozrel v zrkadle, tak cítil že to možno nestačí. Mal by vyzerať krajšie.
"Oh, Jungkook, ahoj," pozdravil ho Taehyung, keď si prišiel otvoriť svoju skrinku, ktorá bola vedľa Taehyunga.
"Volám sa Jimin, ty inteligentný somár," pretočil očami a stále sa na seba pozeral do zrkadla.
Až potom si všimol že Taehyung sa nerozpráva s ním.
"To je tvoja skrinka?" spýtal sa milo Taehyung.
Jimin zmätene pokrčil obočím a počúval.
"Oh, áno," odpovedal mu Jungkook tichým hlasom.
Do prdele.
"Oh, super!" zvolal Taehyung. "Si len pár skriniek od tej Jiminovej," a usmial sa na Jungkooka.
Chvíľu bol ticho a potom sa opýtal. "Jimin...?"
Vedel kto to je, ale nikde ho nevidel.
Ako keby tobola narážka, Jimin zabuchol svoju skrinku, povzdychol si a pozrel sa na oboch chlapcov.
"Ja," povedal Jimin čím odpovedal na Jungkookovu otázku
Jungkook sa naňho pozrel a potom rýchlo odvrátil pohľad na Taehyunga.
"Sedíš vedľa mňa v triede, však?" opýtal sa Jungkook Taehyunga a Jimin sa zarazil.
Čo sa to kurva stalo?
Jungkook ma... ignoroval? Jimin mal na tvári zarazený výraz.
Mňa?
To nieje pravda.
Taehyung sa zasmial a potom si všimol Jiminovho výrazu.
"Prepáč, áno toto je Jimin, môj najlepší kamarát," predstavil ho.
Jungkook sa na Jimina ani neobťažoval pozrieť.
"Viem," povedal jednoducho. "Teda, počul som už o ňom," zasmial sa a otvoril svoju skrinku.
Čo to má znamenať?
"Dobre," zasmial sa Taehyung. "Uvidíme sa neskôr, áno? Však vieš kde ma nájdeš," milo sa usmial. Jungkook prikývol ale na Jimina sa stále nepozrel.
Jimin vyzeral akoby mal za chvíľu vybuchnúť. Z hnevu v jeho očiach bolo vidno že je veľmi rozzúrený.
"Jimin," zamrmlal Taehyung a slabo Jimina zatiahol za ruku.
Jimin sa ani nepohol a jeho oči sa zabijacky pozerali na Jungkookovu tvár.
"Jimin," zopakoval Taehyung trochu prísnejšie.
"Poďme," zamrmlal.
Jimin si povzdychol a dovolil Taehyungovi aby ho odtiahol preč, pretože jeho telo bolo stále plné hnevu.
Jungkook sa sám pre seba uškrnul.
Dievčatá mali pravdu. Je to len fagan.
-------------------------------------------------------
!! originál: bbyfairytae !!
-------------------------------------------------
