"Zvládneš tu čakať sám?" spýtal sa Jungkoook Jimina, keď stál pri dverách od záchodov.
"Áno," odpovedal s povzdychom. "Budem za minútku von, len sa ešte potrebujem trochu upokojiť."
Jungkook mlčky prikývol. " Um, no, mám hodinu, takže- mal by som už ísť..."
"Dobre," Jimin sa jemne usmial. "Choď."
Jungkook mu daroval milý úsmev predtým, ako opustil miestnosť.
Keď odišiel, Jimin prišiel k zrkadlu a prezrel si svoje opuchnuté očká a chvejúce sa pery. Dal si kapucňu, aby zakryl svoje vlasy a povzdychol si.
Správal sa, ako keby bol v poriadku.
Ale vedel, že nie je.
Veci boli v škole ťažšie, jeho rodičia ho nútili robiť modelingovú kariéru a teraz toto.
Spravili si z neho žart pred celou školou.
Jimin stále počul ich smiech, keď zavrel oči.
Začal slabo vzlykať a snažil sa utrieť si oči od sĺz, takže ich zbesilo utieral rukávmi od Jungkookovej mikiny.
Jungkook.
Chlapec ktorý bol len jeden z mála, ktorí sa k nemu správali milo.
Samozrejme, provokoval ho a robil si z neho srandu, ale za to si Jimin mohol sám, keďže bol k Jungkookovi zlý a to až do takej miery, že nemohli byť ani kamaráti.
Jimin sa zhlboka nadýchol a snažil sa upokojiť, ale stále nedokázal prestať plakať.
Dosť dlho skrýval svoju bolesť, s neškodným sexom, trúfalými fotkami a falošným egom.
Uvedomil si, že ak ignoruje smútok, ktorý cíti, jednoducho zmizne.
Ale čím dlhšie čakáte, tým ľahšie sa múr zrúti.
Slzy tiekli z jeho krásnych očí a cítil že sa každú chvíľu zrúti, než sa zrazu otvorili dvere.
Jungkook vošiel dnu, ale okamžite sa zastavil, keď si všimol, v akom stave bol Jimin.
"J-ja zabudol som si tašku... Si v poriadku?" opýtal sa Jungkook znepokojene. Slová nedokázali opísať, aký smútok cítil, keď uvidel Jiminovu tvár.
Jimin stíchol. Nechcel, aby ho takto videl Jungkook, dokonca ani Taehyung.
"J-ja, som v poriadku, j-ja iba, um," Jimin sa znova rozplakal, jeho hlas sa triasol a jeho hruď sa rýchlo a sťažka nadvihovala.
"Hej," povedal Jungkook milo. "Um, je to v poriadku," snažil sa, čo najlepšie, utešiť blonďavého chlapca.
Jimin sa ešte viac rozplakal, kvôli veľa rôznym dôvodom, ten najväčší bol, ako zraniteľne vyzeral, že plakal pred Jungkookom.
Podlomili sa mu kolená a Jungkook k nemu rýchlo pribehol, aby zastavil jeho pád.
Držal menšieho chlapca v svojom náručí a jeho srdce sa úplne lámalo.
Jimin mu vzlykal do hrude a objal vyššieho chlapca, hoci jeho krátke ruky sa nemohli úplne obmotať okolo jeho širokého chrbta.
"Je to v poriadku," pošepkal Jungkook. "Si v poriadku."
Jimin fňukol a pevnejšie ho objal.
Bol to dobrý pocit niekoho mať.
Jungkook nevedel, čo má v tejto situácií robiť, a tak váhavo ovinul svoje ruky okolo blonďavého chlapca, čím spôsobil že sa Jimin v tom momente cítil v bezpečí.
Jimin cítil, ako sa začína upokojovať, keď bol v Jungkookovom objatí.
----------------------------------------
!! originál: accvante !!
----------------------------------------
