Autobus zastavil a chlapci vystúpili na chladnú a tmavú cestu.
"Majú veľa albumov?" opýtal sa šokovane Jimin, zatiaľ čo kráčal po slabo osvetlenej ceste.
"Áno, majú ich celkom dosť," zasmial sa mladší. "Ale stojí to za to," dodal.
Jimin prikývol a povzdychol si.
"Asi si ich skúsim vypočuť," slabo sa usmial.
"Ale nič nesľubujem."
"Áno, to je v pohode," vydýchol si Jungkook. "Len som ti chcel dokázať, že nestoja za hovno."
Jimin dnes asi 78 krát pretočil očami.
"Mimochodom, bývaš ďaleko?" spýtal sa z ničoho nič mladší chlapec.
"Prečo sa tak zaujímaš?" Jimin zdvihol obočie a pozrel sa na chlapca kráčajúceho vedľa neho.
Jungkook si povzdychol. " Si si tým nejak istý, Park Jimin."
"Ak budeš stále hovoriť celé moje meno, budeš mať problém," uškrnul sa Jimin.
Jungkook len pokrčil plecami a tiež sa uškrnul. "Vlastne som si myslel že jeden už mám."
Jimin sa pozrel na jeho stranu, aby mohol prečítať Jungkookov výraz tváre. Jeho oči pozorovali cestu a usmieval sa.
"Máš so mnou problém?" Jimin zdvihol obočie a dotkol sa svojej spodnej pery.
"No, ty máš problém so mnou, však?"
Jimin sa cítil prekvapene.
Aj bol.
Úprimne povedané.
"Možno," Jimin pokrčil plecami.
"Určite máš," odpovedal mu Jungkook monotónnym tónom. "Ale mne je to úplne jedno."
"Naozaj?" Jimin pretočil očami.
"Toto robíš často. Nad všetkým pretáčaš očami," Jungkook mu daroval arogantný pohľad.
"Prepáč," zavrčal Jimin a chvíľu na to prekrútil očami.
"Je mi to jedno," zamumlal Jungkook.
Jimin otvoril ústa a chystal sa niečo povedať, keď mu zrazu začal zvoniť telefón. Vybral si ho z bundy a pozrel sa na Jungkooka.
"Musím to vziať," povedal mu.
"Mňa sa to netýka," Jungkook pokrčil plecami a dal si do uší slúchatka.
"Prídeš domov v poriadku?" opýtal sa blonďatého chlapca ešte predtým ako odišiel.
Jimin chvíľu naštvane stál uprostred ulice, než prevrátil očami a vzal hovor.
------------------------------------
!!originál: bbyfairytae !!
-----------------------------------
