Jungkook si nemohol nevšimnúť, že Jimin dnes na obede vyzeral trochu rozrušený.
Ani nechcel jesť, iba sa hral s jedlom.
Ak by bol Jimin jeho kamarát, opýtal by sa ho, čo sa deje.
Ale neboli kamaráti.
"Jimin, prečo neješ?" spýtal sa ho Taehyung znepokojene.
Blonďavý chlapec nechal svoj pohľad na zemi a hral sa s prstami.
"Niesom hladný," zamrmlal.
Taehyung si smutne povzdychol a pozrel sa na Jungkooka, ktorý prekvapivo vyzeral rovnako ustarostene, ako on.
"Ja len- Ja nemôžem jesť," povedal Jimin potichu a mal pocit, že to musí vysvetliť.
"Prečo?" spýtal sa Taehyung milo a položil svoju ruku na jeho chrbát.
"Ja...Ja mám, um, dnes fotenie," zakoktal sa Jimin.
Jungkook zmätene pokrčil obočie, pozrel sa na Taehyunga a v jeho tvári bolo vidieť zdesenie.
"Nie..." zašepkal Taehyung. "Povedal si, že to bola len jednorazová vec."
Jimin si povzdychol a pretrel si očká. Jungkook si všimol, ako sa začali trochu lesknúť.
"Viem," zamrmlal Jimin. "Ale moji rodičia.. m-môj otec. Musím v tom pokračovať," vysvetlil naozaj potichu, ale dvaja chlapci, ktorí sedeli pri ňom, to počuli.
Jungkook netušil, o čo ide, ale podľa Taehyunga vedel, že to je vážne.
"Ale naposledy-"
"Viem," prerušil ho Jimin. "Už nepôjdem znova tou cestou, sľubujem. Iba nemôžem jesť práve teraz."
Taehyung sa stále pozeral na menšieho chlapca s obavami.
"Uisti sa, že neskôr budeš jesť, dobre? A prosím, nebuď na seba prísny." poprosil ho a zboku Jimin objal.
Jimin sa jemne usmial a prikývol. "Dobre," povedal potichu. Zhlboka sa nadýchol a zdvihol zrak, načo sa stretol s Jungkookovým ustarosteným pohľadom.
"Pôjdem, musím odovzdať svoj projekt z dejepisu," vyhlásil Jimin predtým, ako sa postavil.
Obaja chlapci sa rozlúčili a sledovali, ako Jimin odchádza.
----------------------------------------
!!originál: bbyfairytae !!
----------------------------------------
