Popol a Dym

Jeden

Solveig sedela na  Roigonovom chrbte a rozmýšľala čo ďalej. Neustále mala pred sebou obraz neznámeho čarodejníka. Len letmo stihla zachytiť jeho výzor - ostré črty tváre, ktorá bola potetovaná rôznymi runami. No čo ju zaujalo najviac boli jeho vlasy a krátka brada, ktoré boli biele, aj napriek tomu, že nebol starý - aspoň tak vyzeral. Desil ju jeho ponurý ale desivý výzor. Musí ho nájsť a zničiť. Mala pocit akoby to bolo jej poslanie a jej povinnosť. Avšak chcela ho nájsť aj kvôli Coreyovi. Fakt, že ten odporný zbabelec je ešte stále nažive ju napĺňal hnevom, zo všetkého najviac ho túžila vidieť mŕtveho, no predtým mu spôsobiť takú nepredstaviteľnú bolesť...

Onedlho pristáli vo výklenku, ktorý bol vchodom do dračieho hniezda. Všade vládlo podivuhodné ticho.

,,Čo teraz?" prehovorila  Solveig.

,,Jediný kto nám teraz môže pomôcť je Radgliche." odvetil jej Roigon.

,,Kto?"

,,Drak, ktorému sa  Dramatgon zdôveroval so všetkými svojimi plánmi. V skutočnosti je múdrejší ako bol Dramatgon ale veľmi utiahnutý."

Solveig len prikývla a nasledovala červeného draka chodbami jaskyne. Viedol ju chodbami, o ktorých doteraz ani len netušila, postupovali stále viac do stredu hory. Zo začiatku sa Solveig snažila zapamätať cestu, no zistila, že je to nemožné, pretože prešli toľkými križovatkami a množstvom chodieb, ktoré by si ani nevšimla. Postupne sa chodby začali rozširovať a oni začali stúpať. Onedlho sa ocitli v obrovskej jaskyni v ktorej panovalo matné slabé svetlo a Solveig zazrela obrovského hnedého draka, ktorý na ňu hľadel červenými očami. 

Solveig vedela, že by bolo zbytočné niečo povedať, pretože draci nevedia rozprávať ľudskou rečou. Pozrela na Roigona a všimla si, že medzi oboma drakmi prebieha rozhovor, ktorý ona nedokázala  porozumieť. Tak aj naďalej sledovala Radglicha, ktorý bol nepochybne najväčší drak, akého doposiaľ videla. Zrazu sa Roigon otočil a vydal sa späť do bludiska jaskynných chodieb. Solveig venovala hnedému drakovi posledný pohľad a vydala sa za Roigonom.

Keď po dlhom čase vyšli do jej, už známej jaskyne, ktorá bývala jej príbytkom tak sa usadila na zem a venovala Roigonovi spýtavý pohľad, na ktorý jej drak odpovedal:

,,Dramatgon mal ešte jeden záložný plán, s ktorým sa našťastie Radglichovi zveril. Chcel o pomoc požiadať nejakú inú ohnivú čarodejnicu, ktorá žije na vrchu Beifjell. "

Solveig prikývla.

,,Nebude taký problém nájsť ju, skôr presvedčiť ju aby nám pomohla."

,,Máme však menší problém, keďže je to mocná čarodejka je veľmi nepravdepodobné, aby vrchol hory nebol chránený nejakými zaklínadlami. To znamená, že tam nebudeme môcť priletieť, budeme musieť ísť po vlastných až na samý vrchol a dúfať, že tam ešte stále žije."

Solvieg opäť prikývla.

,,Predtým by sme si však mali pospať."

۞

Leteli smerom na západ. Obloha bola zatiahnutá tmavými mrakmi a vo  vzduchu sa vznášali snehové vločky. Roigon pristál na strmom úbočí hory do hlbokého snehu. Solveig skĺzla z dračieho chrbta a vydala sa smerom k vrcholku hory. Nohy sa jej zabárali do snehu ale nebolo jej zima len vďaka tomu, že bola ohnivá čarodejka. Roigon sa brodil za ňou. V diaľke začula vytie vlka a neskôr zvuk niečoho čo nevedela definovať. No nič ju nevyviedlo z miery a ona stále smerovala hore . Kráčali bez prerušenia celý deň a až keď prišla tmavá noc rozhodli sa zastaviť a na chvíľu si oddýchnuť. Stále ich však čakala ešte veľmi dlhá cesta.