Popol a Dym

Šestnásť

Spoločne napredovali smerom k veľkej sále, kde bol Thamur. Po ceste narazili ešte na nejakých vojakov, ale už ich nebolo toľko. Zrejme prišli o najväčšiu časť vojakov, alebo tu bola druhá možnosť - boli v sále s Thamurom.

Solveig sa snažila privolať Roigona, ktorý mal viesť ostatné draky. O niektorých drakov prišli lebo niekoľko ohnivých čarodejníc zahynulo, ale stále ich zostávala väčšina.

Kráčali po chodbách a veľkých točitých schodištiach, počet vojakov, ktorí sa tu objavovali sa zmenšoval. Teraz už nestretli žiadneho hodnú chvíľu, blížili sa k hlavnej sále.

Solveig si uvedomovala, že ak teraz nezničia Thamura, tak sa im to už nikdy nepodarí. Musia ho zničiť a dúfala, že tam bude aj Corey, toho chcela zabiť ako prvého. Vedela, že ak sa jej to nepodarí, nedá si pokoja, kým nebude mŕtvy.

Dorazili ku veľkým dverám. Nikoho tam nebolo, nepochybne sú všetci vo vnútri. A Thamur je tam nepochybne tiež.

Týr prikročil k dverám a poľahky ich otvoril. Mali pravdu, zo všetkých strán sa k ním valili vojaci a v strede na vyvýšenom tróne sedel Thamur a spokojne sa usmieval. No Solveig výhľad na neho zakrylo množstvo vojakov.

Rozpútal sa boj. Bol ešte krvavejší a náročnejší, ako ten čo sa odohral na chodbe, pretože tu bolo aj niekoľko čarodejníkov, ktorí vysielali na všetky strany zaklínadlá. Solveig sa podarilo už dvoch zabiť a pomaly sa dostávala k Thamurovi. No zrakom neustále hľadala Coreya, ale toho nikde. Prečo ju to neprekvapuje? Je to predsa prvotriedny zbabelec.

Zrazu sa Rozrazila stena a dnu začali prilietať draci. Chrlili oheň a zabíjali vojakov a čarodejníkov. Solveig padol zrak na Thamura, nevyzeralo, že by mu to robilo starosti. Sedel na tróne a dosiaľ nepohol ani prstom, len sa všetkému prizeral, akoby išlo iba o veľmi zaujímavé predstavenie.

Solveig musela od neho odtrhnúť zrak, lebo ju napadol jeden z čarodejníkov. Rýchlo ho však prebodla ohnivým mečom, a potom ďalšieho vojaka a ďalšieho...

Ani si neuvedomila ako a stála pred Thamurovým trónom. Ich pohľady sa stretli a Solveig vyčarila ohnivé šípy, ktoré k nemu leteli ako dážď. Ale keď už sa zdalo, že ho už už zasiahnu, odklonili sa a leteli iným smerom. Nepochybne použil ochranné zaklínadlo. Nemohol ho zasiahnuť šíp, ani žiadne iné zaklínadlo odoslané z diaľky, iba priamy útok.

Na Solveigino veľké prekvapenie, sa však Thamur postavil z trónu a pristúpil k nej. Vzduch okolo neho zažiaril slabým modrým svetlom. Ochranné zaklínadlo zmizlo - vyzval ju na súboj. Solveig na neho vyslala ohnivú guľu a šípy, on však všetky jej zaklínadlá poľahky odrážal. Solveig vyčarila ohnivý meč v každej ruke a rozbehla sa k nemu. On mal však svoj vlastný a odrážal všetky jej výpady. Roztancovali sa v spoločnom smrtonosnom tanci boja. No ani jeden toho druhého nezasiahol. Zakaždým, keď sa drak snažil čarodejníka uchytiť ho odrazila neviditeľná stena. Bol to iba ich boj. Solveig už nevládala a nestíhala sa uhýbať jeho útokom.

Zrazu od neho odstúpila. Čarodejník zvedavo naklonil hlavu na bok a čakal čo spraví. Solveigine oči sa rozhoreli a oheň sa začal šíriť po celom jej tele. Stala sa z nej ohnivá postava, vzpriamila sa a vzniesla sa nad zem. Chvíľu sa zdalo, že to len vyskočila no ona rýchlo vyletela vyššie a na chrbte sa jej zjavili ohnivé krídla. Vyzerala ako ohnivý anjel smrti, ohnivé vlasy jej povievali okolo tváre a v rukách stále zvierala ohnivé meče. Tu sa zrazu prudko vzniesla na Thamura. Tomu sa na tvári zjavil vydesený výraz, no potom vyslal na ňu zaklínadlo. V tej istej chvíli sa zrazili. Objavil sa veľký záblesk svetla a obaja od seba odleteli.

Solveig dopadla na tvrdú zem. Krídla, oheň aj meče zmizli. Nevládala sa pohnúť. Všade sa rozhostilo ticho, lebo záblesk všetkých zastavil a nikto sa nezmohol na slovo.

Solveig zrazu ucítila niečie ruky. S námahou otvorila oči. Bol to Týr. Všetko ju bolelo a nevládala sa pohnúť alebo niečo povedať. Iba hľadela do jeho modrých očí, keď si niečo uvedomila. Otvorila ústa a slabo prehovorila.

,,Predsa len si vravel pravdu."

Prikývol a krivo sa usmial. Solveig cítila ako jej po tvári stekajíu slzy. Natiahla k nemu ruku a opäť prehovorila.

,,Asi som ťa aj ja milovala."

Oprel si čelo o to jej. Zavrela oči a trhavo sa nadýchla. Zľahka ju pobozkal, potom sa odtiahol a pohladil ju po vlasoch.

,,Dotiahla si to až do konca, Thamur je mŕtvy."

Pokrútila hlavou.

,,Corey žije," šepla takmer nečujne.

,,Neboj sa zničím ho, pre teba."

Solveig na neho ešte raz pozrela. Potom pocítila ako ju pomaly opúšťa život. Vydýchla. Bola na konci.

Týr držal Solveigino mŕtve telo, zrazu však vzplanulo a v rukách mu zostal len popol. Počul ako sa neďaľeko zrútilo dračie telo.

۞

Prešlo niekoľko týždňov od kedy Solveig zomrela. Ona aj jeho otec. Týr sa cítil ešte opustenejšie ako zvyčajne. Teraz nemal už naozaj nikoho. Brodil sa snehom pomedzi stromy. Zrazu zastal. Jeho cieľ bol tam, musí sa len k nemu nenápadne priblížiť.

Začal opatrne našľapovať k mužovi v plášti, ktorý sedel na zemi, tak aby nevydal nejaký zvuk. Pre mordera to nebolo nič ťažké. Keď už bol len pár krokov od neho vytiahol dýku a potom mu ju rýchlo priložil k hrdlu a omráčil ho. Potom ho spútal. Teraz musí povedať to zaklínadlo. Nikdy mu toto nešlo ale robí to pre Solveig.

Vytiahol z vrecka kameň a vyslovil zaklínadlo. Vydýchol si, keď uvidel, že kameň sa rozsvietil. Onedlho sa tam zjavila čarodejnica. Zaklínadlo fungovalo. Odhrnula si červené vlasy z tváre a prehovorila.

,,Teraz musíme vyčariť ten oheň. Máme všetko potrebné, malo by to fungovať."

Prikývol, vedel, že Sunniva vie čo robí. Magický oheň sa rozhorel, Sunniva opäť prehovorila.

,,Teraz potrebujeme iba jeho krv."

Týr si všimol, že ich zajatec sa už prebral. Nemilosrdne mu prešiel dýkou po tvári. Mohol to urobiť aj tak aby ho to bolelo menej, ale tým sa nezaoberal. Niekoľko kvapiek padlo do ohňa. Ten zasyčal, vyšľahol do výšky a začal sa tvarovať. Onedlho odtiaľ vyšla ohnivá postava z krídlami. Za ňou sa zjavil ohnivý drak.

Pristúpila k ich zajatcovi, ktorý zdesene kvílil a prehovorila známym hlasom.

,,Chýbala som ti, Corey?"

Koniec

Drahý čitateľ, máš môj obdiv, že si sa dostal až sem. Po troch rokoch sa mi podarilo vydať celú trilógiu. Ale moje príbehy z tohto sveta ani zďaleka nekončia. Chystám sa Draoidheu rozviť a premeniť na svet, ktorý bude mať množstvo príbehov a všetko sa bude odvíjať od tejto trilógie. Takže keď vydám nový príbeh (kedy? dobrá otázka) čítaj pozorne, pretože môžeš s istotou očakávať, že sa tam mihne niekto známy:)

Ale prirodzene zaujímajú ma tvoje pocity, ako vždy. Pretože si to ty pre koho píšem svoje príbehy a ukazujem svoje myšlienky, preto chcem aby si mi opísal všetko ako sa môžem zlepšiť a čo sa ti naopak páči. Aby sme spoločne mohli vytvoriť dokonalý príbeh.

Aby kniha mohla byť knihou je treba dvoch. Tým prvým je autor, ktorý zachytí tieň svojich predstáv a potom je tu ten druhý - a to si ty čitateľ, lebo je to tvoja fantázia, ktorá premení ten tieň na niečo skutočné.