Popol a Dym

Pätnásť

Ráno vyrazili do čarodejníkovej veže. Množstvo drakov sa vznieslo k oblohe a úplne vpredu lete Roigon, na ktorého chrbte sedela Solveig a Týr. Sunniva sa nakoniec tohto všetkého odmietla zúčastniť. Nepovedala dôvod. Ale pomohla Solveig a Týrovi, ktorí posledné dni vytvárali plán ako napadnú Thamurovu pevnosť a všetky možné taktiky. Nakoniec sa im podarilo zostrojiť celý plán, to či je účinný sa ukáže až teraz. Leteli niekoľko dní s niekoľkohodinovými prestávkami, až konečne zazreli v diaľke medzi vrchmi kamennú vežu. 

Zlietli dole medzi skaly, kde nechali draky a vydali sa brodiť snehom smerom k veži. Týr išiel úplne vpredu a opäť vyhodil dohora lano po ktorom vyšplhal. Ohnivé čarodejky na čele so Solveig ho nasledovali. Tentoraz vyliezli do iného okna ako do toho do, cez ktoré prišli po prvý raz so Sunnivou. Ocitli sa vo veľkej miestnosti. Ako Solveig Týr už predtým povedal, bola to miestnosť kde robili výcvik, v ktorej o tomto čase nikto nebol, iba stráže pri dverách. Dôvode prečo najprv išli sem, boli zbrane. Každá čarodejka si vybrala tú, ktorá jej najviac vyhovovala, či to bola dýka, meč alebo oštep. Ostatné hodili do magického ohňa, ktorý vyčarila Solveig a zbrane v ňom zhoreli. 

Prešli ku dverám a Týr ich prudko otvoril. Strážcovia sa rýchlo otočili a vytiahli meče. No o pár minút ležali na zemi mŕtvi - jeden prebodnutý Týrovým mečom a druhý Solveiginým ohnivým šípom. 

Týr ich viedol ďalej, na ich veľké prekvapenie na nikoho iného nenarazili, čo ich značne znepokojovalo. Okolo nich počuli len zvuk ich krokov a Solveig z toho ticha naskakovali zimomriavky.

  No onedlho narazili na množstvo Thamurovych vojakov, ktorí na nich očividne vyčkávali. Thamur už o nich vedel. Okamžite sa s nimi pustili do boja. Všade poletovali dýky, ohnivé šípy a odťaté končatiny. Solveig si nevládala ani vydýchnuť, keď sa do chodby volali ďalší vojaci. Za celý ten čas sa jej podarilo utŕžiť len niekoľko škrabancov, zato ona zabila už nemálo mužov. No straty neboli len na Thamurovej strane. Solveig už prekročila niekoľko zohavených a bezduchých tiel ohnivých čarodejníc. Najviac zo všetkého ju však sklamalo, že nikde na blízku sa neobjavil Thamur ani Corey. Tí boli jej cieľom, nie nejakí bezvýznamní vojaci. 

Ohnivou guľou zasiahla ďalšieho, ktorý sa okamžite zvalil bez života na zem. Ale vpravo sa na ňu hrnul už ďalší s vytaseným mečom. Rýchlo sa mu uhla a otočila sa na vlastnej osi. Vyčarila ohnivý šíp, no on sa mu stihol uhnúť a spravil výpad. Solveig sa uhla, teraz sekol mečom po jej hlave, no ona sa opäť stihla uhnúť. Vyčarila ďalší ohnivý šíp, ale ten ho nezasiahol do srdca kam mierila, ale do ľavej ruky. Muž zakričal a opäť sa po nej zahnal mečom. Solveig niekto zvalil na zem. Rýchlo sa uhla vojakovi čo to spravil a vyskočila na nohy. Ohnivou guľou ho zasiahla rovno do hrude. No ten, ktorého zasiahla šípom sa teraz po nej zahnal mečom, ale stihla sa uhnúť no zostal jej nemalý škrabanec. Opäť sa na neho zahnal, no niečí meč mu zozadu rozrazil lebku na dve polovice. Padol na zem a Solveig videla, že meč, ktorý ho zabil patril Týrovi. Kývla mu hlavou a on sa usmial a  sa vrátil k boju. 

Podarilo sa im to. Nežil už ani jediný vojak. Poprekračovali množstvo mŕtvych tiel, ktoré boli popresekávané tými najrôznejšími spôsobmi, vykročili vpred.

,,Prídu ďalší," povedal Týr. Solveig prikývla. Bol najvyšší čas privolať  draky.