Popol a Dym

Dvanásť

,,Našou jedinou nádejou bude Roigon," povedala Solveig, po tom, čo už zamietli niekoľko nápadov ako sa dostať z tohto odporného väzenia. 

,,Ale to nie je možné," protestoval Týr. ,,Je príliš veľký, zahliadnu ho už z diaľky."

,,Týr má pravdu Solveig, Roigon je obrovský."

,,Veď práve, mohol by nárazom rozbúrať túto stenu a..."

,,Veža je určite zabezpečená ochrannými zaklínadlami, cez ne sa nedostane," povedal Týr.

,,Dračia koža, tieto zaklínadlá prebije, možno si ho ani nevšimnú..." Solveig sa nadýchla aby pokračovala, ale Týr ju opäť prerušil.

,,Solveig, je to obrovský drak museli byť slepí, aby si ho nevšimli."

,,Pôjde rýchlo, môže to vyjsť a iný nápad nemáme, za pokus to stojí."

,,Solveig má asi pravdu, mali by sme to vyskúšať, inak sa odtiaľto naozaj nikdy nedostaneme," povedala Sunniva. Týr len mykol plecom. Solveig sa teda snažila spojiť s Roigonom a privolať ho. Po nejakom čase sa jej to podarilo. Po chvíli, sa obrovská kamenná stena ich väzenia zvalila pod silným nárazom a do cely vletel Roigon. Aj keď to so zviazanými rukami išlo len veľmi ťažko, nakoniec sa im podarilo na draka vyliezť. Roigon vzlietol k nebu. Tu ich však len o vlások minul horiaci šíp. Vojaci na vrchu veže ich začali zasypávať ohnivými šípmi.  No Roigonovi sa im podarilo vyhnúť, vysokým oblúkom obletel vežu a letel na juh. 

Po nejakom čase pristáli na menšej pláni neďaleko lesa.  Zosadli z draka. Solveig chcela vykročiť vpred ale tu sa zarazila. Bola tu opäť. Ta neznám s lebkou na hlave. Solveig pomaly k nej kráčala, neznáma vyzerala, že na ňu čaká. Cítila na sebe Týrov a Sunnivin pohľad, ktorí to sledovali z bezpečnej vzdialenosti. Už bola blízko nej  a čakal, kým opäť zmizne. Ale nestalo sa tak, miesto toho neznáma prehovorila tým jej zvláštnym vzdialeným hlasom.

,,Konečne sa stretávame Solveig."

,,Kto si?" šepla Solveig takmer nečujne.

,,Hulda, bola som kedysi druidskou čarodejnicou v opustenej dedine, ktorú ste prednedávnom navštívili." Solveig prikývla, vedela o tom, že ešte stále existujú takéto dediny, kde žijú ľudia bez magických schopností a majú jedného druidského čarodejníka, ktorí im pomáhajú prežiť.

,,Bola si? Kým si ale teraz?"

,,Teraz? Som už len prízrak toho miesta."

Solveig pokrútila hlavou, nechápala tomu.

,,Prečo za mnou chodíš?" spýtala sa Solveig.

,,Chcem ti pomôcť, poraziť Thamura."

,,Prečo?"

,,To je jedno, chcem ti dať iba radu."

Solveig len prikývla.

,,Musíte sa spojiť. Vytvoriť nové spojenectvá." po tých slovách zmizla. Solveig tomu úplne nechápala. To je všetko? Pokrútila hlavou. Cítila sklamanie. Otočila sa na päte a vybrala sa za Týrom, Sunnivou a Roigonom, ktorí mali na tvári vpísaných množstvo otázok.

۞

Keď sa Solveig ráno zobudila, bledé slnko sa už dralo spomedzi vrchov. Všetci ostatní  ešte spali. V hlave mala zmätok. Nevedela čo si má myslieť o Hulde. Nevedela čo má robiť. Sunniva sa zrazu prudko posadila a pozrela na Solveig. Týr sa už tiež preberal.

,,Založil nový Measgadarth. Thamur založil novú čarodejnícku radu," povedala Sunniva.

,,Ako to vieš?" spýtala sa neveriacky Solveig.

,,Prorocký sen."

 ,,A si si istá, že to nebol normálny sen?" spýtal sa Týr ale Sunnivin pohľad ho umlčal.

,,Čo budeme robiť, teraz ho bude ešte ťažšie poraziť, keď bude obklopený svojimi vernými čarodejníkmi," povedala Solveig.

,,Musíme niečo vymyslieť a to rýchlo, kým naberie ešte viacej moci  a ovládne úplne všetko."