Thollindar: Nesmteľná legenda

Prológ, časť tretia: Pád

Démon sa rozbehol oproti ďalšiemu pilieru. V plnej rýchlosti do neho narazil a... úspešne. Pilier začal padať. Most už ďalej nemalo čo držať. Začal sa rúcať aj so všetkými preživšími.

„Bežte! Rýchlo! Nie je času na boj!" dával povely Thollindar. Vystrašení ľudia sa hnali rýchlo k bráne. Most začal pukať. Čoskoro spadne.

„Už je to len chvíľa! Rýchlo!" Valammar mal strach o svojho otca a takisto o celý ľud. Dnes nemôžu padnúť.

Veľké kamene odpadávali zo všetkých častí mosta. Na druhej strane začal padať. Veľký kus sa rútil dole do priekopy. S veľkým rachotom dopadol. Démon bol otrasený a rýchlo stihol vyletieť. Sadol si na jeden z domov a všetko pozoroval.

Pol mosta bolo preč. Prví ľudia stihli prejsť cez otvorenú bránu von. Medzi nimi bol aj Valammar. Bol zachránený. Avšak Thollindar bol úplne vzadu a dohliadal na to, ako všetci utekajú.

Most pod ním začal praskať. Okamžite sa pustil do behu, ale videl, že prasklina ho prehbehla. Kamene začali padať k zemi aj s ním. Už nebolo času na útek. Dnes zomrie. Jeho syn bude nástupcom.

„Syn môj, vládni múdro..." s týmito slovami padol dolu. Avšak z hlbokej priekopy zrazu oslepil všetkých modrý záblesk.  Kým sa spamätali, zistili, že sú za bránou. Bolo po všetkom. Zatiaľ.

_________

„Poď. Oslava začína za pár minút," povedal otec Thollindarovi. Jeho otec, Varradgar, bol múdry a mocný muž. Mal tmavohnedé vlasy a krátku bradu. Avšak na tvári mal jednu zaujímavú vec - jazvu v tvare trojzubca. Nikto okrem neho nevedel, odkiaľ sa mu tam vzala. Možno práca čarodeja. Jeho telo bolo silné a bol jedným z najvyšších ľudí v meste. Jeho rod sa pýšil mnohými zručnosťami a telesnou dokonalosťou. Thollindar bol mladý chlapec, avšak postavu mal po otcovi. Jedinou odlišnosťou boli oči - mal ich zelené, pričom jeho otec ich mal hnedozlaté a vlasy -  dlhé lesklé krvavočervené, ktoré mu zahaľovali uši a začínali sa ťahať pod krk. Dnes Thollindar oslavoval svoje desiate narodeniny.

_________

„Utekajte!" zakričal Thollindarovi a jeho matke otec. Oslava bola prepadnutá zabijakmi. Z okien skákali vysoké štíhle elfské postavy, ktoré sa snažili zabiť čo najviac ľudí. Avšak ich hlavný cieľ bol jeden - zabiť dediča. Thollindar a jeho matka Alyssia kľučkovali po chodbách hradu so snahou nájsť si úkryt. Bežali čím ďalej vyššie po schodoch. Vtom chlapca napadlo prefektné miesto - skladnícka veža. Nebola odtiaľto ďaleko. Len pár chodieb hradom. Zabijaci sa tak vysoko určite nestihli dostať. Hnali sa rýchlo tam. Dole bolo počuť znuky bitky.

Dostali sa dnu. Tu ich nenájdu. Skryli sa do prázdnych sudov od vína. A čakali, kým sa to skončí.

Do sály skočil ďalší elf. Tento ale vyzeral byť vyššej hodnosti. Bol to ich veliteľ.

„Ale, ale, čože sa nám to tu stalo! Prerušili sme tvojmu milovanému dieťatku oslavu? Čo keby sme mu ju trochu vylepšili tým, že mu ukážeme ocinkovu hlavu na kopiji?" hovoril sarkasticky neznámy veliteľ vrahov. Jeho tvár bola pod maskou.

„Jediná hlava, ktorá tam dnes skončí, bude tá tvoja, elf! Urobil si chybu, že si sem prišiel. Prisahám, že vyletíš tým oknom von tak, ako si vletel dnu!" Varradgarovi táto bitka očividne zhoršila náladu a rozhnevane pozeral na útočníka. V ruke držal legendárne kladivo Achi'gaddar, ktoré bolo požehnané stovky rokov dozadu najväčšími paladinmi. Jeho svetelná aura ožarovala miestnosť. Lordovo vojsko bolo v početnej prevahe a vrahovia padali pod jeho mečmi.

„To sa uvidí. Urobím ti na tvári večný úsmev. Mojou dýkou!" S týmito slovami sa rozbehol proti lordovi. Ten však jeho výpad odrazil a uštedril mu aj ranu do chrbta.