Thollindar: Nesmteľná legenda

2. kapitola - Osadnícka oslava

„Tak, ako sa ti u nás páči?" opýtala sa Girna lorda. Za tú chvíľku pri jedle sa stihol aj dobre zoznámiť so všetkými členmi rodiny.

„Je to tu iné ako u nás. Ale varíš snáď lepšie ako kráľovská kuchyňa!" zalizoval sa Thollindar až za ušami. „Po toľkom rozprávaní som sa dosť unavil. Mohol by som si chvíľu pospať?"

Girna odniesla prázdnu misku na vedľajší stôl. „Určite, musíš sa pripraviť na zajtra. Ľudia sú na teba veľmi zvedaví."

„Nečudujem sa im. Myslím, že každý deň nevidia lorda v ich osade," ozval sa Jorien. „Aj ja si ešte stále myslím, že som vo sne."

Lord sa usmial a prehodil:„Keď som býval menší, aj ja som rád sledoval trénujúcich vojakov. Vždy som chcel vedieť bojovať. Otec mi hovoril: „Keď vyrastieš, nebudeš ako oni. Budeš omnoho mocnejší. Budeš viesť tisíce takýchto vojakov do bojov. Ak im budeš vládnuť dobre, budú to snáď najmocnejší vojaci, akí sú. Ak však budeš krutý, musíš dávať pozor, či nestoja za tebou a nečakajú na to, kým ťa budú môcť napichnúť na oštep. Vždy mi dával cenné rady do života. Som rád, aký bol. Zomrel mladý. Svet je plný nenávisti, smrti a pomsty. Všetkým ide o moc, nestarajú sa o to, že sú aj horšie veci. Byť lordom nie je také úžasné, ako sa zdá."

„To je smutné, stratiť otca tak skoro. Ešte k tomu na narodeniny! Ako niekto môže toto robiť?" rozhorčene dokončil Jorien.

„Asi si naozaj pôjdem ľahnúť. Ďakujem za jedlo," vstal od stola Thollindar.

„V poriadku, čokoľvek bude treba, stačí povedať," otočila sa na neho Girna.

„Zvládnem to. Bude stačiť trochu vody."

„Dobrú noc, Thollindar!" zaželali mu takisto deti. Lord zamieril do svojej izby a zavrel dvere.

__________

Lord sa ocitol vo svojom hrade. Vedľa neho stála jeho milovaná žena. Nikdy nebola krajšia ako dnes.

„Nechoď odo mňa preč! Chcem ísť s tebou! Zober ma, prosím, bez teba je všetko ťažšie!" prosila ho o to, aby ju zobral so sebou na vojnu. Nerada ostávala na hrade sama. Cítila sa byť ohrozená.

„Ja sa čoskoro vrátim. Stačí im ukázať, čo sa patrí. Daj tomu najviac mesiac. Na vojne si ohrozená. Môžu mi ťa ukradnúť. Na hrade nechávam dosť vojakov. Ochránia ťa," nedal sa presvedčiť lord.

Eallis nakoniec prikývla. „Vráť sa domov živý. Nemôžem o teba prísť."

„O mňa sa neboj. Staraj sa o malého. Prejde to rýchlo."

„Budem na teba myslieť deň či noc, láska moja!" zakričala na neho, keď zatváral bránu hradu. Otočila sa a vošla dovnútra. Nevedela však, že zhora ju niekto sleduje. Dnes večer sa tu niečo stane.

_________

„Použi svoj dar..." ozval sa znovu známy, ale doteraz neodhalený hlas.

„To si znovu ty! Je čas, aby si mi všetko vysvetlil!" kričal na neho lord.

„Odhaľ svoje tajomstvo... Ty si záchrancom ľudu... Alebo aj záhubou? Ty sa musíš rozhodnúť," pokračoval v záhadnom vyprávaní hlas.

Lord mal znovu plnú hlavu otázok: „Toľko záhad! Prečo nevieš nič povedať priamo? Je to snáď nejaká pohroma? A čo sa stalo s mojími očami?"

„Čas, pane. Daj všetkému čas. Raz zistíš všetko. Vydaj sa na svet pod svetom a vstúp do brány, ktorá vedie do večnosti. Tam leží tvoj dar." Hlas sa znovu začal rozplývať.