Prvý kameň (Prebieha Úprava)

Kapitola 4.

Ráno som sa nezdržiavala, všetci sa museli pohnúť. Aj keď Zero bol celú noc vystrašený a nezaspal. Bol ešte pomalší ako pred tým.
Ďalší bod záchytu bol Light castle a pred ním Hilltown. Keď sme došli do Hilltownu, naskytol sa nám nádherný výhľad na obrovský Light castle, ktorý ako som neskôr zistila, mal 60 m. na hrúbku. Ako názov mestečka hovoril bolo na kopci, a pod nami bola roklina.
„Casidy? Napadá ti to čo mne?" nie Rue, ak myslíš na to...
„Áno Rue!" dievčatá sa s krikom rozbehli dole.
„O dve deti menej." Aspoň ich nemusím mať na starosť. Zero konečne dobehol.
„Ty ich len tak necháš?!"
„A čo mám robiť? Vrhnúť sa za nimi? Nie ďakujem." Zero sa pozrel pohľadom ,,ďakujem za nič,, a rozbehol sa za nimi.
„HEJ! no akože je za vami bežať nebudem." Ako normálny človek som došla na dno rokliny. Rue Casidy a Zero mali však príliš veľkú rýchlosť na to aby sa zastavili dole a rovno vybehli do polky druhého kopca. Nie som si istá či boli iba udychčaný ale bo tam stáli naschvál ale keď som došla k nim boli úplne v pohode a dokázali pokračovať v ceste hore. O hodinu sme stáli pred bránou Light castlu. Bola väčšia ako som si predstavovala. Už sme tam stáli asi päť minút ale nikto neotváral.
„Čo nás nevidia?" spýtala som sa aby som prerušila ticho. Až teraz som si uvedomila ako opustene to tu vyzerá. Podišla som ku tabuli na ktorej boli písma rôzneho druhu. Elfský, trpasličí, dračí a niečo čo som nikdy v živote nevidela. Neskôr sa mi podarilo rozlúštiť čo sa tam píše. Začala som sa obávať. Hrad bol veľmi zjavne opustený. Vrátila som sa späť. Rue bola preč. O chvíľku sme ju však našli pretože na nás zakričala že našla vchod. Šli sme za ňou. Naozaj, Rue našla kovový vchod ktorý mal na výšku asi 2.10 a bol porastený brečtanom. Rue sa chytila okrúhlej kľučky. Mikala ňou z hora nadol no dvere sa neotvorili. Skúsil to aj Zero ktorý sa dvere zo železa snažil vyraziť no neúspešne. Neviem čo čakal. Prišla do tretice aj Casidy s tým že ich vypáči, ale keď k nim s palicou prišla, zistila že ju nemá kam strčiť.
„Tie hlúpe dvere sa neotvoria ani za svet!" povedala Rue a hovorila za všetkých. Bol rad na mne. Prišla som k dverám a chytila okrúhlu kľučku. Bola chladná a mala na sebe vyrezaný znak ktorý som poznala, ale nepamätala som si čo znamená. Otočila som kľučkou doprava a dvere sa zo škripotom otvorili. Nemali sme lampu. Nechala som ju doma aby som sa tam raz vrátila. Vkročila som prvá. Zero trochu váhal no schmatla som ho za zápästie a išiel za mnou voľky-nevoľky. Dievčatá nemali problém. Tunel sa mi zdal nekonečný. Teplota bola znateľne nižšia. Dlho nám bola zima a Casidy aj drkotala zubami. Odrazu prestala. Mala som zvláštny pocit že mi je teplo a potešila som sa že už je koniec no boli sme niekde v strede. Zafúkal vietor a dvere sa zabuchli. Ponáhľala som sa von no ostatný za mnou nešli. Bola som na svetle a uvidela som si prečo mi je teplo...