Prvý kameň (Prebieha Úprava)

Kapitola 8.

Igkdoufigxyod.

Utekala som nejakým priestorom. Viem kde som. Naozaj to viem? Viem čo sa stane. Naozaj to viem? Rozbehla som sa.  Zastanem. Je predo mnou je prekážka? Nie. Pre mŕtvych nie. Pre duchov nie. No i tak...
Naveky.
Ona za to môže. No zvykla si. Nebojí sa. Nespí. Nevníma ma. No i tak...
Naveky.
Prišiel. Som menšia ako on ale on je menší ako ja. Ovlivňujeme sa navzájom. Sme silnejší ako ten druhý. Staráme sa o toho druhého. Vezníme toho druhého. No som mladšia ako on. Kvôli nej.
Naveky...
'Som rád že si tu' vždy povie keď príde, i keď nikdy neodišiel
Aj ona raz príde... Ja som nikdy neodišla. Ostanem tu. Obeťou slučiek. Obeťou smrti. Obeťou jej chýb.
Naveky.

Sally

Svitalo.
"Och, prepáč. Myslela som že je menej hodín. Chcela som si ukázať túto časť hradby. Aby si vedela čo chcem keď poviem 'vodopád'." Pozriem sa na úplne obyčajnú stenu. Eset mi podá rebrík ktorý tam bol nejak vtlačený.
"Necháme si to na potom. Je tu prístup aj z hradu." Žmurkne na mňa. 
"Poď, ideme zobudiť deti." Išli sme tou istou cestou ku Kit. Ako sa pomaličky otvárali obchodíky, začali vychádzať ľudia. Všetci nám mávali. Eset mali všetci radi. Vrátane mňa. Mala som pocit že ju poznám celý život. Muselo to ísť aj z jej strany. Aj ona má ten pocit. Keď sme prišli ku domu Kit, ani som ho nespoznala. Bol úplne rovnaké ako všetky iné domy v tej ulici. Vošli sme a na stole boli pripravené raňajky pre mňa a Eset.
Ovsená kaša s ovocím a škoricu.
"Tvojich parťákov už som budila. Nestávali," Pobavene povedala Kit.
"Sme ti vďačný za všetko, Kit," pomaly som stúpala schodami,
"Ale už pôjdeme." no skoro som z nich spadla keď som zistila že z poschodia na mňa Casidy, Rue a Zero zízajú ako novovyliahnuté  sovy.
"Tak skoro? Tak sa držte. A to doslova. Naposledy keď som z Eset niekam išla sme sa hojdali na vetvách." Kit sa zasmiala a nevyspanci zišli na prízemie. Eset nám prikázala ísť napred.

 Esetra

Keď sa dvere zatvorili otočila som sa ku Kit.
"To je ona."
"Ale kto je ona? Nerozumiem Eset. Prečo ti o ňu tak ide?"
"Vieš že to nemôžem hovoriť nahlas Kit. Nikdy nevieš kto to počuje. Ty si snáď nepamätáš dôvod prečo som tu?"
"Áno ale okrem toho si-" pritisnem Kit ruku na papuľu
"KIT, TY SI STRELENÁ! TERAZ SOM POVEDALA ŽE HOCIČO S TÝM SPOJENÉ NESMIEŠ HOVORIŤ NAHLAS!" šepkala som ale bola som si istá že to vonku začuli. Obzrela som sa či neuvidím pohyb za dverami. Nikto pri nich nebol. 
"Nie. Ja takto dokážem žiť. Musím ísť."
"Ona nie, Esetra. Hocičo ju v okamihu zabije ak jej nič nepovieš. A to čoskoro." To že mi Kit povedala celým menom neveštilo nič dobré. Povedala mi tak len raz. Pred incidentom z roku 1018. Ale to bola náhoda.
Aspoň to som si myslela.  Rozlúčila som sa s Kit a odišla. Kráčali sme bez slova po chodníku. Kamene Erenomorov v sebe udržiavajú mágiu. No sú Perpetuum mobile. Tým že v sebe nejakú majú vedia vyprodukovať ďalšiu, rovnakého typu. Preto kamene väčšinou 'pretečú' mágiou ktorá sa následne skryje v niečom inom, niečom, čím môže byť aj ľudské telo. Táto mágia bola však sebadeštruktívna a tak niektoré slabšie jedince neprežili ovládanie tejto mágie. (Tým však nehovorím že Willa je slaboška. Jej prípad je jednoducho... nečakaný, vzácny a možno neriešiteľný.) Tie čo to prežili, však dokázali privolať dážď, niektorý mohli nechať padať hviezdy, predpovedať budúcnosť... Predpovať budúcnosť zjavne vedela Kit. Boli sme priateľky od kedy si pamätám. Od vtedy čo som si uvedomila že má v sebe - teraz už vzácnu mágiu, - som ju neopustila. Táto mágia bola mocná. Veľmi mocná. Bola. Teraz sa skrýva po trezoroch, v srdci hlavného hradu, kde nikomu neublíži. Aj tak však mágia ovplyvňuje ľudské telá. napríklad aj my sme dobrou ukážkou. celé okolie hradu je zamorené kvalitnou faunou a flórou až tak že to čo nie je zviera, sa na zviera premení. Väčšina z nás si tento fakt už nepamätá.   -Taktiež, kamene vraj privolávajú draky.-
Ak je Sally William Silver naozaj tá čo myslím...
Prečo prišla? Prečo neostala doma? V čo dúfa že sa jej povie? Prešla naozaj 300 kilometrov len aby jej povedali že ju za Malienom nepustia, a že ani nevedia či žije? Nemohla byť trochu viac lenivá alebo paranoidná aby nešla do hlavného hradu?

Už nemám čo urobiť.