Neverila som vlastným očiam. Stála som tam niekde na nádvorí hradu obklopená ulicami ako prikovaná a obzerala som si moje hebké labky, chvost a uši. Až po hodnej chvíli som si uvedomila čo sa deje.
"To bude musieť byť mágia jedného z Erenomorov.„ mrmlala som si pre seba. Keď som sa do sýtosti vypozerala na (...čo to vlastne som?) svoje nové ja, rozbehla som sa naspäť do tunelu kde čakali Rue, Cass a Zero.
"NAČO TU STOJÍTE? MUSÍM VÁM NIEČO UKÁZAŤ! VŠETCI VON!„ zavelila som.
"Sall! Prepána! Nemôžeš len tak vtrhnúť do hradu a tváriť sa že nič.„ upozornil ma Zero a mal celkom pravdu ale...
"Dobre, tak si zober tento tu šíp a choď tam tak. To predsa urobí ešte väčší rozruch.„ Zero so mnou očividne nesúhlasil no dievčatá urobili niečo ako detský vláčik a vytiahli ho von. Zo šibalským úsmevom som pozorovala ako panikária nad svojou premenou. Rue bola čierny vlk, Cass gaštanovo-hnedá divoká mačka (alebo čo, odrazu nepoznám zvieratá keď sú na dvoch nohách) a Zero sivo modrý lišiak.
"Áno áno. Výborne. Čo teraz maestro? Ako zistíme kde sa nachádza hlavný hrad? Hm?,,
Poznamená ešte podráždený Zero
"Logicky. Tam je predsa...,, Pozriem sa vpravo no namiesto obrovskej brány ktorá tam mala byť tam je stena. Nič viac. Pozriem sa za seba a zavriem dvere. Tiež boli natreté cementom a vápnikom. Tá brána nie je falošná. Bola zabarikádovaná.
"Tu sú dve steny, takže tam je hrad." Odmlčala som sa.
"Prečo sa odrezali od sveta? Báli sa ho? Čo sa tu dialo?" Zjavne som sa pýtala za všetkých. Okolo nás chodili ľudia ako by tu tá brána nikdy nebola.
"Neviem Sall. Neboj, keď prídeme do hlavného hradu určite budeš mať možnosť sa na to niekoho opýtať." Dobrý nápad. Podišla som asi päť krokov.
"Nechcem rušiť," ozvala sa gepardica ktorá nás počúvala
"máte namierené do hlavného hradu? Bohužiaľ. Tam sa nikto nedostane."
"Žiaden strach. Nás tam určite pustia."
"Nepustia tam ani stráže ktoré aspoň raz boli vonku. Nedostane sa tam naozaj skoro nikto.
Ale ak sa tam tak súrne potebujete dostať, viem vám pomôcť."
"To je naoz..." Dopovedať som nestihla pretože všetci svorne zakričali "áno"
"Teším sa že sa tešíte ale osoba ktorú potrebujete prichádza len večer. To ale nevadí! Pozývam váš ku mne domov!" Nemala som na výber.
YOU ARE READING
Prvý kameň (Prebieha Úprava)
AdventurePrebieha úprava (PRACUJEM NA TOM, FAKT...NA TOM PRACUJEM) UPOZORNENIE: Kniha môže obsahovať nadávky 20 ročná Sally sa po rokoch dostáva medzi ľudí a znovu objavuje čaro priateľstva, lásky ale aj nebezpečia, podvodu a klamstiev od najbližších. S pom...
