Let's talk about love or The fear of letting go [KookTae] ✓

Love me wrong

Hodiny na bielej stene odbili dvanástu hodinu. V celom sídle bolo hrobové ticho, Jungkook si pripadal, akoby vstupoval do opusteného priestoru, kričajúceho prázdnotou a zlou energiou. Tá pustota ho vábila svojimi hypnotizujúcimi pazúrmi skazy a volala ho k sebe. Hoci bol na takýto typ temnoty zvyknutý, doslova vyhľadával hlbokú tmu, v poslednej dobe sa nestávalo často, že by mu spoločnosť robilo také silné ticho.

„Taehyung?" zašepkal potichu, akonáhle jeho nohy prekročili prach izby. Pomaly spravil pár krokov dopredu, akoby sám seba uisťoval, že sa nemýlil a vo svojej izbe nebol sám. Odpoveď sa mu však nedostala, ale keď videl, ako v perinách ležala mužská postava s vlasy čiernymi ako uhlie a pokožkou ako porcelán, všetky jeho obavy sa vytratili a nahradil ich malý úsmev. Mikinu si odložil na stoličku u pracovného stolu a sadol si na kraj postele.

„Viem, že som sa v posledných dňoch venoval len práci, Taehyungie," schválne zvolil prezývku, ktorú používal, aby si získal mladšieho kompletnú pozornosť, keďže to Taehyung považoval za rozkošné, ,,ale prísahám, že na teba celú dobu myslím a teším sa, až spolu budeme... Tak ako predtým," v posledných dňoch sa Jungkookovi nič nedarilo. Pohádal sa so svojimi viacerými zamestnancami, väčšina z nich postupne dávala výpovede a odchádzala.

Musel vo svojej temnej kancelárie zostávať až do neskorých večerných hodín a dokončievať všetku prácu za svojich bývalých podriadených ľudí. Jeho najväčší obchodný partner zrušil ich zmluvu. Sužoval ho nedostatok peňazí na financovanie ďalších projektov. Noví ľudia sa mu vyhýbali ako čert krížu. Aj keď druhým biznisom zarábal väčšie peniaze, nemohol sa vzdať svojej firmy, ktorú si chcel pre každý prípad nechať, ak by sa mu hocičo nepodarilo.

„To je v poriadku, Jungkookie," zrazu zašepkal jeho priateľ. Jeho hlas znel tak krehko, na čo Jungkook dostal obrovskú chuť si ho pritúliť do objatia a celý čas ho držať vo svojom náručí. „Len sa venuj práci, však ja tu počkám," dokončil svoju myšlienku, párkrát zažmurkal dlhými mihalnicami a venoval svojmu milencovi láskyplný pohľad. Síce okolo nich panovala tma, vďaka vzájomnej blízkosti boli schopní nadobudnúť očný kontakt.

Jeho odpoveď spôsobila, že Jungkookovo srdce sa upokojilo a jeho rytmus sa stal pravidelným. Nahol sa dopredu, avšak dával si pozor, aby na Taehyunga nevyvíjal príliš silný nátlak, a opatrne ho pohladil po jeho hebkých vlasoch. Potom priložil svoje pery na jeho čelo a pobozkal ho.

Namiesto toho, aby Jungkook v ten deň išiel do práce, rozhodol sa vynechať niekoľko hodín, keďže na Štedrý deň mal pracovať do druhej poobede. Už od rána naňho každé elektrické zariadenie hlásilo, že mu praje veselé Vianoce. Nemohol pritom prestať myslieť na svojho priateľa, ktorý tento čas roku miloval. Pri každých spoločne strávených Vianociach mohol vidieť, ako Taehyungovi svietili oči detským nadšením a bol na vrcholu blaha. Hoci toto mali byť ich tretie spoločné vianočné sviatky, plánoval si dať záležať, aby aj tento raz boli výnimočné a absolútne nič nezanedbal.

Tento rok chcel Taehyunga obdarovať niečím špeciálnym. Chcel, aby spolu strávili čas, ale zároveň, aby si to užil predovšetkým jeho milenec. Chcel vidieť jeho šťastie a úsmev. Výtvarná galéria sa mu preto zdala ako úžasný darček. Získať vstupenku na expozíciu maliarov z celého sveta nebolo ľahké, po čakaní takmer v trojhodinovej rade to bolo takmer zábavné ako v online podobe.

Aj cez svoju smolu v posledných dňoch získal dve posledné vstupenky a nemohol sa dočkať, až sa tam pôjde pozrieť. Až sa budú držať za ruky, on bude cítiť Taehyungove telesné teplo a namiesto umenia bude obdivovať jeho tvár. Jungkooka nezaujímala nejaká výstava, pretože on mal svoje umelecké dielo rovno pred sebou a nikdy nenastal taký moment, žeby sa úplne stotožnil s Taehyungovou krásou a charizmou. Každý deň ho obdivoval a pozoroval jeho celé telo. Od hlavy až po päty. Nedovolil si vynechať jediné miesto a rad za radom neskontrolovať ktorúkoľvek jeho časť.