Let's talk about love or The fear of letting go [KookTae] ✓

Let's talk about love

„Taehyung, hovoril som ti, že príde dnes," opäť zopakoval a spomínanému chlapcovi nevenoval pozornosť, než otvoril chladničku. Jazykom si navlhčil suché pery a skontroloval jej obsah. Síce už s mladším spoločne obedovali pred niekoľkými hodinami, mal chuť na nejakú drobnosť.

Oslovený mladík len sklamane sklopil pohľad, vlasy čierne ako uhlie mu spadli do tváre. „Ale ja som sa tešil, že spolu budeme piecť perníčky-" začal smutne a pozeral sa na Jungkookov chrbát, avšak skôr, než stihol vôbec dokončiť svoju myšlienku, starší ho prerušil:

„Môžeme ich piecť zajtra," upokojil ho Jungkook a ani sa naňho nepozrel. Vyzeralo to, akoby mu na tom ani len nezáležalo, čo mladšieho trochu zasiahlo pri srdci. Nepáčil sa mu Jungkookov ľahostajný prístup o to viac, že pred nedávnom mali medzi sebou vážnu debatu.

„Jungkookie, prosím, možno ich stihneme ešte skôr, než príde pán Kim," nedal sa a naďalej sa pokúšal prehovoriť svojho milenca, ,,o dva dni budú Vianoce a ešte nemáme nič napečené," napokon dodal a postavil sa z barovej stoličky. ,,Môžem vybrať niečo jednoduché, čo sa rýchlo urobí, aby si stihol svoje stretnutie a zároveň budeme vykonávať spoločnú aktivitu," pokračoval v presviedčaní. Myslel si, že keď dá Jungkookovi dôvod, aby sa obidvaja dohodli na kompromise, pomôže to a Jungkook bude súhlasiť s jeho návrhom.

,,Včera v noci sme robili spoločnú aktivitu a to stretnutie sa mi páčilo oveľa viac," uškeril sa Jungkook a konečne sa pozrel na mladšieho, aby skontroloval jeho reakciu - Taehyungovi sa okamžite zastavil dych a jeho líčka sa nevedomky sfarbili do červenej, kvôli čomu si Jungkook zahryzol do pery a pravou rukou zatvoril dvere od chladničky, aj keď si z nej vôbec nič nevybral.

,,Lenže t-teraz by sme sa z-zabavili inak," prehltol Taehyung, pretože sa mu nepozdával význam slov, ktoré Jungkook povedal, a ani fakt, že sa k nemu pomaly približoval, ho nijako neupokojil.

,,To teda zabavili," so širokým úsmevom prikývol starší a keď nemal Taehyung kde ďalej ustúpiť, opatrne ho pritlačil o kuchynskú linku. Chytil mladšieho za ramená a jemne mu ich začal masírovať. Akonáhle zbadal, ako sa Taehyungovi na krku objavili zimomriavky, jeho úškrn sa viac prehĺbil.

,,Nepovedal si, že nemáš na mňa čas?" prižmúril Taehyung oči a položil svoje ruky na Jungkookovu hruď, aby udržal medzi nimi ako taký rozostup.

,,Kvôli tebe by som si ho spraviť vedel," odvetil starší, na čo sa nahol dopredu a v sekunde, keď mal v pláne položiť pery na Taehyungovu hebkú pokožku, doňho Taehyung silno zatlačil a skôr, než mohol akokoľvek reagovať, mu mladík zmizol z dosahu. ,,To čo malo znamenať?" nechápavo podvihol obočie a ihneď sa za ním otočil, avšak nepodišiel bližšie k nemu.

,,Vpravo dole, v spodnej poličke, je drevená doska. Môžeš ju vybrať a položiť na kredenc," prehovoril Taehyung a nevšímal si zmenu v Jungkookovom hlase. Neprikladal tomu dôkladnú pozornosť a sám pristúpil ku skrinke na druhej strane, aby z nej vytiahol krabicu, v ktorej sa nachádzali formičky na pečenie, aké stihol pred pár dňami zohnať v obchode.

Bolo to ťažké, vzhľadom na to, že Jungkook ho nepustil von bez jeho osobnej ochranky, ktorá mu hlásila kompletne všetko. Jungkook to ospravedlňoval tým, že to robil kvôli jeho bezpečnosti, pretože vonku existovali jeho nepriatelia, ktorí boli pripravení kedykoľvek zasiahnuť a vziať mu to najvzácnejšie, jeho srdcu veľmi blízke - teda Taehyunga.

,,Prečo by som to robil?" dožadoval sa Jungkook odpovede a založil si ruky na hrudi. Nespokojne sledoval Taehyungove kroky a akonáhle sa postavil na špičky, aby dočiahol na hornú skrinku, keďže bol o niečo menší, musel si odkašľať. Vďaka tomu činu, kedy sa napli Taehyungove svaly na zadku, mal krásny výhľad na jeho pozadie.