11

1.9K 46 9
                                    

Ráno sme za zobudili na zvuk budíka. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, keďže sme išli spať neskoro v noci a momentálne bolo 8 hodín ráno.
Juro s polootvorenými očami nahmatal mobil na stolíku vedľa postele a vypol budík. O 10tej mali tréning a čakal ich o 16:40 prvý zápas s Fínskom. (Na Slovensku 9:40)
Po pár minútach som sa konečne prebrala a sadla si. Pozrela som sa na Jura, ktorý teda fakt nevyzeral že by sa mu dvakrát chcelo. Potlapkala som ho po hrudi.
,,Helou. Vstávaj! Pôjdeme na raňajky a potom máš tréning." Oznámila som mu.
,,Čo? Ach nie... Nemôžme tu zostať celý deň?" Povedal a stiahol ma s jeho rukami ku nemu a snažil sa ma pritúliť.
Ja som vstala a premiestnila sa nad neho a dala ruky na jeho hruď. Posunula som si hlavu tesne nad jeho tvár. Rovno som sa mu pozerala do očí a povedala som:
,,Vstávaj!" Zatiahla som ho ja za ruku. Horko ťažko nakoniec vstal.
,,Asi pôjdem do sprchy... Pôjdeš so mnou? :)" povedal s úškrnom.
,,Rada by som, ALE musím sa ísť na izbu prezliecť a potom sa stretneme na chodbe a pôjdeme na raňajky. Platí?" Povedala som
,,Akože mne sa viac páči tá moja verzia...."
Buchla som ho vankúšom
,, ....Ale áno áno platí stretneme sa na chodbe:) počkám ťa." Nakoniec Juro prehodnotil svoju odpoveď. Ja som mu dala pusu na čelo a rýchlo som odišla z izby, aby som to stihla.
Keď som vyšla z izby iba v Jurom tričku snažila som sa rýchlo dostať do svojej izby o 3 dvere vedľa, aby si ma nikto nevšimol. Samozrejme koho ja na chodbe nestretnem. Vďakabohu to nebol môj brat. Ale Libor Hudáček. Fakt som sa tvárila nenápadne. Ale ako sa dá vychádzať nenápadne z izby Juraja Slafkovského? Ešte k tomu keď som mala iba jeho tričko. A v ruke zvyšné veci na prezlečenie. Tak určite to nevyzeralo, že som sa tam bola modliť :)) Usmieval sa na mňa. Usmiala som sa naňho naspäť a tvárila sa, že všetko je v pohode.
,,No čo bola ťažká noc?:)" spýtal sa.
,,Ale kdežeeeee:)" zasmiala som sa na ceste ku dverám kým on tam stál opretý o stenu. ,,Bol by si taký láskavý a nehovoril toto môjmu bratovi?"
Libor sa zasmial.
,,Čo? Že som ťa videl polonahú odchádzať ráno z izby jeho najlepšieho kamaráta? Neboj sa nepoviem:)"
,,No dovoľ nie som polonahá!;) Mám tričko. Veľké tričko!!" Povedala som, no počula som ako sem niekto kráča tak som mu iba zakývala a rýchlo išla do izby.
Zložila si veci na posteľ, dala nabiť mobil a išla sa prezliecť. Jurove tričko stále voňalo ako on. Schovala som si ho pod vankúš a neplánovala mu ho vrátiť :))

Nahodila som taký basic outfit, učesala sa, navoňala a vyšla som pred dvere kde ma už Dino čakal aj s jeho sexy mokrými vlasmi ktoré si prehrabol dozadu

Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.

Nahodila som taký basic outfit, učesala sa, navoňala a vyšla som pred dvere kde ma už Dino čakal aj s jeho sexy mokrými vlasmi ktoré si prehrabol dozadu. Zišli sme dolu po schodoch na raňajky. Zbadali sme Sama a Šimona ako jedia tak sme sa ku nim pridali a sadli si pri nich.
Samo sa automaticky spýtal:
,,Prosím ťa T/m ty čo si robila keď si neotvárala dvere a nedvíhala mobil??"
Juro sa zasmial
,,No mobil sa mi vybil aaaa po večeri som išla hneď spať takže si sa mohol dobíjať koľko si chcel :)"
,,Tak si mi mohla dať aspoň vedieť"
,,Ale Bože Kňažo už ju nechaj.... vie sa Sama o seba postarať. Ja som ju bezpečne odprevadil z večere" ukludňoval ho Juro
,,Ani nechcem vedieť čo bolo potom...:)" uškeril sa Šimon.
,,Šimon ticho buď! Nič sa nedialo..." zahriakla som ho.
,,Ver mi, že ani ja nechcem vedieť, čo bolo potom" povedal Samo.
,,Ale klídek chlapciii..... Idem pre raňajaky vyhlásil Juro.
,,Zoberieš aj mne prosím?" Povedala som a usmiala sa na neho a zažmurkala som ,,Ja idem za Soňou"
Pousmial sa na mňa naspäť.
,,Samozrejme že ti donesiem:))"
Postavili sme sa, no obaja sme sa vydali iným smerom. Juro mi stihol pri odchode ešte jemno buchnúť po zadku. Otočila som sa na neho, že či mu šibe, keďže takmer celý hotel bol na raňajkách. On sa iba uškeril a kráčal ďalej. Ako inak mali skoro všetci oči na nás. Rýchlo som sa pozrela na Sama, ktorý sa tiež pozeral, že čo to akože malo znamenať.
Chvíľu som mala otvorené ústa a bola pripravená niečo povedať, ale nakoniec som si to rozmyslela, zvrtla sa a išla smerom ku Sonke.
Sadla som si pri ňu.
,,No čo ako dopadol večeeer?:))" vrhla na mňa otázku s nadšením.
,,No takže.... Zavolal ma ku nemu do izbyy...
Pri týchto slovách sa už usmievala.
.... a akože už vyzeralo že sa niečo stane, ale prišiel Samo a pýtal sa na nás. Juro sa mu tak úprimne vyjadril ako to medzi nami je a ako to cíti. Povedal, že ma má fakt rád a že mu na mne záleží, ale stále sa poznáme krátko a nechce mať teraz veľa rozptýlení v hokeji. Ale aj tak není to iba také, že sme kamaráti. Veď spali sme v jednej posteli spolu, bozkávali sme sa a tak, chápeš?" posledné slová som zašepkala.
Nachvílu sa zamyslela a potom povedala:
,,Tak podľa mňa je dosť očividné, že sa mu páčiš. Ale určite by ste mali spolu tráviť viac času a spoznať sa. Takže sa snaž! Nie že ti ho nejaká vyfúkne, veď vieš, že má veľa nápadníčiek:). Ja som s Peťom začala chodiť tiež keď sme sa poznali iba pár dní, takže asi to je normálne. Tiež by som sa na tvojom mieste porozprávala s Samom, že ako by to bral keby ste spolu chodili. Ale už je to pokrok, že ste sa dostali do spoločnej postele:)) Veď ste mladí, na rôzne iné veci máte čas. Buď rada, že ešte nemusíš riešiť také že spoločné hádky a iné veci..."

,,Veď dnes je zápas, pôjdem ho podporiť. Teda ich všetkých. Bude aj tréning ale to by som si chcela ísť zabehať vtedy" vyhlásila som
,,Aj ja chcem ísť na zápas tak by sme sa mohli stretnúť niekde potom. Veď ti napíšem" odpovedala.
,,Okej. Už mi Juro nesie raňajky tak idem :)Tak ahooj" povedala som a presunula sa za svoj stôl.
Na stole ma čakali krásne naservírované raňajky.
,,Ooooo to je aké pekné <3.... Ďakujeeem." Usmiala som sa naňho.
,,Som rád že sa ti páči. Tak dobrú chuť." Povedal aj on s úsmevom
Bolo to také zlaté, že som sa postavila, prišla pri neho a z boku ho objala. (Sedel oproti mne) On mi medzitým zašepkal do ucha
,,Po tréningu prídi ku mne do izby"
Ako som si sadala tak som prikývla. Samo so Šimonom nás stále pozorovali. Trochu asi nechápali o čo ide.
,,Takže hovoríte že spolu nechodíte" spýtal sa Šimon neveriacky.
,,Nie" povedali ste s Jurom naraz.
Šimon sa iba začudovane pozrel.

Odfotila som si moje raňajky od Dina do mobilu, dala na ig story, označila Jura a išla konečne jesť. Čakala som hneď aj ohlasy od nejakých báb.

Čo si zatiaľ myslíte o tomto príbehu? <333 Alebo ako by mal podla vás skončiť.

Zamilovaní V PekinguKde žijí příběhy. Začni objevovat