Zamilovaní V Pekingu

18

Vrátili sme sa spolu na naše miesta.  Boli to celkom stresy, ale Lotyšsko nebol až tak ťažký súper a verili sme naším chalanom.
Na štadióne bolo aj pár slovenských fanúšikov, medzi nimi Tereza Vanišová (frajerka Adriána Holešínského), ktorá okrem iného bola reprezentovať Česko v hokeji. Mala som v pláne sa jej tiež prihovoriť a spoznať ju. Na zápas prišli ešte aj nejakí fanúšikovia z Pekingu, no napriek tomu štadión nebol  úplne zaplnený, ale akurát na peknú atmosféru.

Zápas sa začal. Po 1. tretine bol stav zápasu 1:1 po Marinčinovom góle.
2. tretina sa začínala tým, ako sme s Majom prichádzali s ďalším jedením a pitím :)
Po chvíli znova prišiel ten moment a všetci sme zakričali. Bola to ale omnoho viac prekvapujúca chvíla.  Konečne dal Peťo Cehlárik gól. Objala som Soňu, ktorá sa veľmi tešila tak isto ako Peťo, ktorý jej poslal pusu z ľadu. Začali sme si robiť srandu, že náš dnešný rozhovor pred zápasom pomohol :) Ešte stále sme sa tešili z jeho gólu, keď prišiel ďalší. Tento krát priniesol väčšie potešenie pre mňa. Áno, bol to Jurajov gól. Všetci sme zakričali a znova sa objali, už aj s Majom. Juri sa usmial a ja som zase cítila ten hrdý pocit.
"Dnes v tom ideme spolu Soni :)" povedala som jej.
"Mali by sme im častejšie dohovárať pred zápasom:)" odpovedala mi.
Cítila som že tento zápas máme vyhratý. Chceli sme ísť za chalanmi cez prestávku, len znova nás nepustili.
Do tretej tretiny sme išli veľmi natešení s tým, že štvrťfinále bude po zápase s Nemeckom naše.
Síce Lotyši znížili na 3:2, Zuzin a Jurčo to ešte pekne zakončili a bola z toho jasná výhra. Emócie vo mne prúdili.
Po zápase sme všetci utekali naradostení pri šatne. Ako prvého som uvidela Sama ktorý ma objal veľmi silno. Myslím, že táto olympiáda zlepšila náš súrodenecký vzťah, hlavne preto, že tu nie su rodičia a vystačujeme si sami.
,,Dali sme to kurva!! Ďakujem T/m, že si tu..." povedal Samo a pokračovali sme v našej obíjmacej chvílke. Tento zápas ho musel naozaj stať veľa, pretože bol veľmi prívetivý... :)
Nikde som nevidela Jura, no stihla som objať a zagrarulovať Cehlovi, ktorý bol pri jeho frajerke. :)
Keď Juri prišiel do šatne stihol si prehodiť pár slov s chalanmi a tešiť sa z víťazného zápasu.
Strašne som ho chcela objať, no on mi hlavou ukázal, že mám ísť von z šatne.
Vyšla som a on po chvíli prišiel za mnou.
,,Gratulujem!"
Objali sme sa silno. Dal mi pusu na čelo.
,,Ďakujem T/m." povedal veľmi pokojne.
,,S Cehlom sme si dali gólovú dvojku :)" pokračoval
Začala som sa smiať
,,Áno všimla som si, so Soňou sme boli celé šťastné."
Objal ma znova a pozrel sa mi do očí.
,,Čo sa ide diať teraz?" spýtala som sa ho.
,,No chvíľku oslávime, potom sa pôjdeme najesť a nakoniec už na izbu. Dúfam, že večer prídeš :))."
,,Že váhaš :) Prídem pokecať."
,, Dobre moja, budem ťa očakávať." dal mi pusu na hlavu.
,,Teraz už utekaj." jemne ma buchol po zadku a šiel späť do šatne, keďže mal ešte výstroj.
Cítila som sa nejako blbo. Stále nedokázal ku mne nič prejaviť pri jeho spoluhráčoch, pri tom sme si už pred všetkými dali pusi. Som naozaj zmätená.
Prešla som okolo šatne, a už tam naozaj zostali iba chalani tak som šla na izbu.
Hneď ako som tam vošla, tak som skočila na posteľ. Bola som ceľkom unavená. Po pár minútach mi ale cinkol mobil. Bola to správa od Maja.

Majo :)
M: T/m, nechceš sa ísť prejsť? Ešte pokiaľ som tu?

T/m: Jasné prečo nie :)

M: Super tak za 10 minút dole.

Bolo iba pol 6, takže som bola rada, že mám aspoň nejakú aktivitu do konca večera.
Zišla som dolu, kde ma čakal Majo.
,,Vitaj kočka" povedal s úsmevom
Zasmiala som sa.
,,Ahoj ahoj, vôbec sme sa pred chvílou nevideli :)"
,,Haha to nevadí :)"
Vyšli sme von, kde bola celkom zima. Po chvíli sa ma spýtal.
,,No čo ako ty a Juro?"
,,Noo... Ja neviem vlastne...Asi dobre...Ale musím sa s ním ešte porozprávať. Znova." odpovedala som
,,Deje sa niečo?"
,,Ah nie, len stále mám pocit, že sa nedokáže ku mne spravať normálne pred ostatnými..." odpovedala som trochu sklamane.
,,Nedali ste si náhodou už pusu pred všetkymi?"
,,Veď to!! Všetci to vedia, všetci to chápu, iba on nie. Vlastne ani ja to nechápem... Namotáva si ma už od začiatku olympiády" Povedala som so zvýšením hlasom a s pocitom, že ma konečne niekto chápe.
,,Neboj sa... To sa vyrieši, keď sa porozprávate" upokojoval ma.
Prechádzali sme sa po okolí, bol to naozaj krásne strávený čas. Majo už pozajtra odchádza, čo mi je celkom ľúto.
Vošli sme späť do vnútra nášho "hotela". A sadli sme si na gauče.
Sľúbil mi, že po olympiáde príde ku nám. Tradične. So Samom vždy robia blbosti a ja sa ku nim vždy rada pripojím:).
Šli sme spolu aj na večeru, ale ešte pred tým som stihla dať storku na ig.  Fotku s Majom ako pamiatku, že sme na olympiáde boli spolu.
Sedeli sme na večeri, kde bolo pomerne tiché okolie. Rozprávali sme sa o jeho pôsobisku v Amerike a o sľube, že ho prídem pozrieť. To mu sľubujem už roky, ale konečne sa to možno podarí a niečo mi vybaví:)) Ako sme dojedli, Majo ma išiel vyprevadiť pri chodbu. Venoval mi silné, dlhé a asi už aj rozlúčkové objatie. V ten moment som ku nemu cítila možno niečo viac ako ku kamarátovi. No nechcela som na to myslieť, pretože to nie je správne. Pozrela som sa mu do očí a on mne na pery. Naše tváre sa začali približovať, až som cítila jeho dych na mojich ústach. Delil nás kúsok.
Prerušil nás hluk, chalanov ktorí sa vracali zo zápasu a išli na večeru. Rýchlo sme sa s Majom odtiahli od seba.
,,Musím ísť" povedala som mu a šla som na izbu.
Fuuu, nad týmto budem rozmýšľať ešte dlho. Nemôžem byť s Majom. Nechcem byť s Majom. On to vie. Ale on ma jediný so Soňou chápe. Aaaah to je hrozné. Ponorila som si hlavu do postele.
Znova mi prišla správa, tento krát od Juraja, či prídem na jeho izbu. Bola som strašne nervózna a nevedela som či mu to mám povedať alebo nie. Hlavne sa s ním potrebujem porozprávať o nás dvoch.
Po pár minútach som mu zaklopala na dvere a on mi otvoril, ešte s mokrými vlasami po sprche.
,,Vitaj kočka"
Nervózne som sa usmiala.
Ľahol si na postel a ja som si sadla vedľa neho.
,,Musíme za porozprávať." povedala som mu
,,Áno aj ja ti chcem niečo..."

Nova časť:)) myslím že aktivita trochu poklesla ale to nevadiii :))