Zamilovaní V Pekingu

15

S Majom sme išli na štadion a usadili sme sa na naše miesta.
,,Čo sa vlastne stalo?" spýtal sa.
,,Je to zložité. Ale teda povedal niečo, čo mi trochu ublížilo."
Dal mi ruku okolo ramien.
,,Neboj sa nejako sa odreaguješ." usmial sa.
Bol zlatý. Taká kinda moja záchrana, keď tu nemám svoju najlepšiu kamarátku. Vtedy mi napadlo, že som dlho nevidela Soňu. Aj tak nemám náladu jej to celé vysvetľovať.
Smerom ku nám sa blížil Miro Šatan, Oto Haščák a Andrej Podkonický. Divná kombinácia. Prišli privítať Maja.
Využila som príležitosť a napísala som Samovi, že čo mu povedal Juro. Vlastne so Samom som sa od včera ani poriadne nerozprávala. Odpísal mi, že mám za ním po zápase prísť. Pozerala som si niečo na telefóne a zrazu sa spýtal Oto Haščák či spolu s Majom chodíme. Zostala som prekvapená a myslím, že to bolo vidieť aj na mojej tvári. Pozrela som sa na Maja a ten sa len zasmial.
,,Prosím ťa, veď ona toto, s tým našim Slafkom niečo má." pridal sa Andrej.
Začervenala som sa. Miro sa pousmial ako keby hneď vedel o čo ide a že vie, ako to je.
,,Neviem, neviem. No dobre netýrajme tu T/m. Není jej to príjemné:)..."
Áno v tom momente ma napadlo, že ani Jurovi včera nemuselo byť príjemné ako sa ho tam všeličo vypytoval, keď už o to ide
,,...Necháme vás tu s Majom a pôjdeme. Ak by si niečo potreboval tu sa T/m spýtaj." dohovoril Šatan.
Majo ma znova chytil okolo ramien a objal z boku.
,,Ano T/m je moja sprievodkyňa tu momentálne :)"
Zasmiali sme sa spolu.
Povšimla som si ako dole kráča Juraj. Zas. Oči mal nasmerované na nás. Keď nás uvidel v tom poloobjatí, tak sa otočil. Ach jaj.
Chvílu sme si na štadióne s Majom pobudli. Rozprávali sme sa. Nechcela som mu hovoriť úplne všetko s Jurom, tak som radšej hovorila o Kňažovi, ako sa mi tu páči a podobných veciach. On zase hovoril o jeho štúdiu v USA a o hraní hokeja. Vravel, že sa chystá na Majstrovstvá sveta do 18 rokov.

Po pár minútach sa začal zápas. Samozrejeme sme fandili ako sa patrí.
Po prvej tretine bol stav 3:0.
Craig napomínal mladých chalanov, že sa málo sústredia a nie sú vžitý do hry. To treba napraviť.
Ako išli do šatne Juro začal nahadzovať očný kontakt. Radšej som odtrhla zrak. Áno bola som naňho naštvaná. Nedostala som žiadne ospravedlnenie ani nič, mám právo :)!
V ďalšej tretine sa zmenil brankár. Šimon išiel na trestnú a prekvapivo to nebol krosček :) Síce nám nedali gól, ale ani my sme stav neotočili. Všimla som si že Juraj často stráca puky . A nielen on, ale aj väčšina hráčov hrali nepozorne. Dnes nebol náš deň. Cez ďalšiu prestávku si už povedali, že na výhru to asi nebude, ale stále do toho treba dať všetko.
3. tretina taktiež nevyzerala moc dobre. Dostali sme ďalší gól a tak atmosféra bola trochu pochmúrnejšia. Tesne pred koncom sa Jurovi podaril streliť gól.
Ako sme sa včera večer rozprávali o jeho góloch, sľúbil mi, že mi ako prejav lásky strelí gól. Samozrejme sme to brali ako srandu, ale ktovie možno toto bolo ono. :) Preletel ľadom a pozrel na mňa. (On a jeho očné kontakty:) Stále som bola naňho naštvaná za jeho doterajšie správanie.
Po skončení sme sa s Majom postavili a vyšli zo štadióna. Už bol večer tak som sa spýtala:
,,Nejdeme sa najesť?"
,,Áno, môžme. Nechceš ísť ešte pred tým pozrieť chalanov?"
,,Ani nie....:)" odpovedala som sarkasticky ,,Potom po večeri môžeš za nimi ísť."
Majo prikývol, a tak sme išli do reštaurácie. Dali sme si sushi. Za nejakých 20 minút išli aj naši hráči na večeru.
Juro znova smeroval ku nám.  Síce sa na mňa pozrel, iba sebavedomo prekráčal okolo. Prekrútila som očami.
(Bol síce strašne hot, ale nemohla som nič povedať- som totižto naňho naštvaná :)
Keď už väčšina začala vychádzať rozlúčila som sa s Moškom, pretože som vedela, že sa s nimi bude chcieť porozprávať a rozobrať hru, no na to som ja bola už dosť unavená.
Prišla som na izbu a rozvalila sa na posteľ. Najlepší pocit. Zavolala som rodičom a rozprávala som im zážitky. Bolo milé ich po dlhšom čase vidieť a počuť. Ukončovala som rozhovor tým, že som si spomenula ako mi Samo písal, aby som po zápase prišla. Bola som dosť unavená z posledných dní tak som mu napísala:
,,Samo? Prídem zajtra už sa mi nechce"
S: Zišlo by sa mi s tebou porozprávať ale sme ešte dole

,,Tak to mi došlo. Nepočká to na zajtra? Fakt som unavená."
S: ,,No okej, ale nezabudni zajtra."

Ešte chvílu som si niečo pozerala na telefóne a šla som spať.

Ráno som vstala celkom skoro, a tak som si šla zabehať. Bola trochu zima, ale to vôbec nevadilo. Nikoho nikde a všade bol príjemný ranný vzduch.
Po príchode už boli nejakí hokejisti a pár ľudí z realizačného tímu na raňajkách. Nikoho "mne bližšieho" som tam nevidela.
Šla som na izbu osprchovať sa.
Za rohom v strede chodby stál Juro so Samom. Dohadovali sa na niečom. Keď ma zbadali Samo postrčil Jura.
,,No aha tu ju máme!" zvolal Samo.
Ešte pred tým než Juro stihol otvoriť ústa a niečo mi povedať zbadala som Moška.
Odignorovala som chalanov a šla som za ním.
,,Idem sa osprchovať a potom môžme teda niekam ísť"
,,Jasné. Počkám ťa:)"
Otočila som sa a popri Jurovi a Samovi som prešla do izby.
,,To ako vážne T/m?" spýtal sa Juro ako keby som ho už týždne ignorovala.
Pokrútila som hlavou a vošla do izby. Chová sa ako debil a ešte si aj myslí že za ním budem chodiť? Okej teraz som možno bola trochu hnusná ale tak nech sa snaží :).
Započula som Sama ako ešte kričí:
,,Nezabudni za mňou dnes prísť T/m"
Osprchovala som sa a nachystala som sa.
Ako som vyšla z chodby Majo ma už čakal. Išli sme niekde do mesta. Samozrejme všetko iba ako kamaráti. Nevyzeral nejako najšťastnejšie.
,,Si v pohode?" spýtala som sa
,,Hej hej" povedal mrzuto.
,,Ak sa niečo deje tak mi to povedz. Nebudem to tu z teba ťahať pol dňa."
,,Veď vieš Juro...." začal.

Mám s týmto príbehom ešte pokračovať? možno by som dačo aj do ms potiahla