Zamilovaní V Pekingu

14

Neskôr som sa obliekla a nachystala sa na večeru. Zišla som dole sama, keďže som sa s nikým nedohodla na spoločnom stretnutí ale aj tak tam takmer všetci boli.
Všimla som si Jura ako stojí opretý o stenu, trochu ďalej od stolov. Bol zahľadený do telefónu.
Pomaly som prišla k nemu.
,,helou" povedala som s úsmevom, hneď z príchodu.
Zodvihol zrak z telefónu a keď ma zbadal tiež sa usmial.
,,No ahoj moja" povedal s jeho úškrnom.
,,Prečo nie si medzi ostatnými?" spýtala som sa.
,,Ach, ešte som si písal s rodičimi a dačo tu pozeral"
,,Ahaa.... Inak pozri akú fotku nám Soňa urobila dnes" vytiahla som mobil a ukázala mu ju.
,,Fíiiha" povedal s úsmevom ,,Krásna :)"
Potiahla som ho za ruku, nech už ideme medzi ostatných.

Všetci sme sedeli za obrovským stolom. Postupne nám začali prinášať jedlo, bolo to fakt výborné. Juro sedel o pár sedadiel vedľa, pri chalanoch. Ja, ako inak som sedela pri Soni, Peti a nejakých ostatných babách.

Popri jedení zrazu začali preberať mňa s Jurom. Otravujú ma takéto veci. Sama som nevedela ako to je
takže oni by sa do toho nemali miešať.
Po večeri som pre zmenu zavolala Jura do mojej izby.
,,Prepáč, mám tu neporiadok:)"
,,Všimol som si.... Ale nie, mne to je jedno:))" povedal so smiechom Juro.
Išiel si ľahnúť na posteľ, tak zodvihol vankúš. Tam zbadal svoje TPS tričko
,,Si ho tu schovávaš?:)" spýtal sa s radosťou v tvári
,,No áno, ale vieš, že už ti ho nikdy nedám. Mohol by si ho tvojou voňavkou nastriekať, aby som mala čo voňať:)"
,,Ja ti kľudne donesiem celú moju skriňu :)"
Ľahla som si vedľa neho

Ako sme ležali pri sebe na posteli začali sa naše konverzácie. Juro mi rozprával o jeho ex. Vyzerá to byť celkom mrcha.

Po chvíli som sa ho neisto spýtala: "Juro?"
,,Mm?"
,,Není to divné, že toto "všetko" robíme, keď ani spolu nechodíme? A vlastne ako to po olympiáde všetko skončí?"
Usmial sa na mňa a povedal:
,,Vieš čo, podľa mňa to divné není. Treba sa užívať život a čo nie je, môže byť :) Čo ty vieš, možno za pár mesiacov poletíš za mnou do Fínska"
,,Tak to dúfam že áno :))" povedala som a pritúlila som sa bližšie k nemu.
,,Páči sa mi to čo máme, a to ako sa pri tebe cítim. " usmial sa na mňa.
,,Aký romantik zrazu z teba :)." uškerila som sa na neho a on mi postrapatil vlasy. ( Za čo som ho išla ukrižovať, pretože konečne boli v dobrom stave 🥲)

Po našej chvíľke sme rozoberali plány na zajtra. Hrá sa ďalší zápas, takže je to jasné. Rozprávali sme sa taktiež o dnešnom dni a o Dinových krásnych góloch.
,,Fakt nechápem ako sa ti to mohlo podariť ."
,,Ma akože podcenuješ?:)" povedal s úškrnom a začal sa mi hrať s vlasmi.
,,Ale kdeže, veď ja som na teba pyšná :)"
,,To proste človek musí mať na takéto talent, vieš. Tak sa treba narodiť." povedal sebavedomo.
,,Ty narcis. :)" podpichla som ho.
Ten ma zrazu začal štekliť. Nebudem klamať, je to moja slabosť takže som tam zavýjala od smiechu. Tí čo to počuli z chodby si mohli myslieť že ma týra :).,

Bolo okolo 22:30 a Jura som už takmer v polospánku vyhnala z mojej izby, aby sa poriadne vyspal na zajtrajší zápas. Keď vychádzal z dverí zbadala som tam Šatana.
Juro si ho najprv nevšimol, no potom kráčal rovno ku nemu.
V mojej hlave sa ozvala iba že "čo tu ten chce?"
Samozrejme si pristavil Juraja.
,,Ale, ale není to náhodou naša hviezda dňa Jurajko? Čo ty tu takto v noci?"
,,Ale viete, bol som si u Kňaža ešte niečo zobrať..." odpovedal Juraj.
,,Len aby, nie že si bol zas u tej jeho sestry. :) Vieš, mňa do tvojich vzťahov nič, ale ak chceš mať úspešnú kariéru, tak na dievčatá si musíš počkať. A nie žiadne mladé fanúšičky....Minule som vás s T/m videl, tak preto to hovorím" poučoval ho Šatan.
Juro si zívol.
,,Nebojte sa uvedomujem si to. S T/m nič neplánujem, ešte je mladá. Kde by som ja na to mal čas prosím vás"
,,Áno, viem, že si rozumný. Keď tak tu máme nejaké milé čašníčky a na tie keď tak žmurkni:)"
Juro sa zasmial a prikývol mu.
Šatan ho potľapkal po chrbte a povedal ,,Vyspi sa a priprav sa na zajtrajší zápas"
Rozlúčili sa a každý išiel svojou cestou.
Ja som potichu zavrela dvere a hodila sa na posteľ. Trochu som bola zaskočená z Jurovej odpovede. Chápem, že nechodíme spolu, ale tak pred pár minútami sme si povedali, že možno z toho niečo bude. A nepovedal, že to musíme držať v tajnosti. Cítila som, že ma to trochu rianilo. Nechcela som z toho robiť haló ale mohol aspoň povedať, že "Nebojte sa sústredím sa hlavne na kariéru" alebo kľudne aj "radšej si tieto vzťahové veci budem riešiť sám, ďakujem" alebo niečo v tom zmysle.
Ponorila som si hlavu do vankúša. Kašlem sa radšej na toto všetko. Prišla mi správa od Jura:

,,Počula si to?"
,,Áno. Celé :)."
*Zobrazené*

"Úžasné" povedala som a rozhodla som sa ísť spať. Jednoducho to neriešiť.
Ráno som sa zobudila asi o 8:00. Vedela som že chalani mali už tréning. Síce bol dnes zápas, dúfala som že sa nedostanem s Jurom do nejakého bližšieho kontaktu pretože som fakt nemala chuť riešiť včerajšok. Obliekla som si niečo na seba a zbehla rýchlo dole na raňajky. Na raňajkách nikto známi nebol takže som sedela sama. Zrazu se pri mňa niekto sadol. Bol to Marián Moško. Naplašila som sa ho. Je to veľmi dobrý kamarát našich mladých chalanov.
Keď som ho zbadala skoro mi zabehlo
,,Majo?? Čo tu robíš? Nemal si byť v Amerike?" spýtala som sa prekvapene.
,,Mal :) Sezóna nám predčasne skončila kedže sme vypadli. Samo ti nehovoril že prídem?"
,,Nie, nevedela som o tom. A ostatní? Pretože nikto nič nespomínal." povedala som.
,,Tak asi to Samo nehovoril. Samozrejme, že to vedeli tí hlavní organizátori, to je asi všetko" odpovedal Majo
,,Jaaaj"

Minulý rok som mala fázu keď som bola úplne hotová z Moška. A celá moja rodina to vedela. Teraz, nehovorím že není pekný, samozrejme, že je, lenže teraz už si riešim niečo iné :) Ale ak ma nezačne nejako baliť tak sa s ním kamarátiť dokážem. Aspoň sa nejako odreagujem. Marián je asi jediný z hokejistov, ktorého poznám osobne. Minulý rok pár dní u nás bol a aj zo Samom ma brali na výlety.

Ešte chvíľu sme kecali, potom sme sa vybrali prejsť sa a išli sme pri štadión. Moc som nechcela ísť dnu, ale Majo povedal že ma pozve na kávu tak sme šli.
Ako sme vošli zistila som, že tréning sa im už končí. Paráda.
,,Počkaj tu idem pre tú kávu." povedal Majo.
Postavila som sa pri dvere a pozerala niečo na telefóne. Zrazu spoza mňa začali vychádzať všetci hokejisti. To nebolo moc potešujúce.
Pristavil sa pri mne aj Juraj.
,,Hej T/m! Prečo si včera ne- začal Juro. Odvrátila som od neho zrak pretože už sa blížil Majo. V ruke mal dve kávy a na tvári úsmev.
Podal mi ju do ruky a povedal.
,,Serus Dino! Dlho som ťa nevidel :)"
,,Aaa nazdar Mošo, čo ty tu?" spýtal sa prekvapene.
Vtom ku nám dorazil aj Samo.
,,Ach, takže už ste sa všetci stretli?;) Mošo si tu s nami chvílu pobudne."
,,Áno, 15. Februára mi ide lietadlo späť" povedal Mošo s úsmevom.
,,Tak to je super teda. Nečakal som ťa tu." povedal Juraj sarkasticky.
Po chvíli trápneho ticho znova Juraj začal pred všetkými:
,,Inak T/m prečo si mi včera neotvárala večer dvere?"
,,Um kedy? Nepamätám si že by som niečo počula."
Juraj prevrátil očami.
,,Večer. Okolo pol 12."
,,Aha. To už som asi spala. Nič som nepočula."
,,Mhh jasne..." zamrmlal Juro
,,Aha okej takže teraz mi akože nebudeš veriť či čo?" spýtala som sa naštvane.
,,Tak nie, len pár minút pred tým si ešte bola hore, takže nemyslím, že si spala." argumentoval.
,,Myslíš hodinu pred tým? Áno spala som. Ach nebudem sa tu o tomto hádať. Majo poď ideme." chytila som ho okolo ruky a išli sme na štadión.
Keď sme odchádzali počula som ako sa zase Samo začal vypytovať.
Aj Majo mal na tvári divný výraz ale iba som mu povedala:
,,Potom ti to vysvetlím" a on prikývol hlavou.

Aaa po strašne dlhej dobe časť tak dúfam že sa vám bude páčiť. <3