Starboy

new chapter

,,Som tuuu!" Zakričala mi Tracey do okna.
,,Idemm!" Zakričala som naspäť.
Zobrala som kľúče, mobil a pre istotu knihu keby toho na mňa bolo moc.
,,Fuuu Kristine dlho som ťa nevidela v šatách." Usmiala sa Tracey.
Mala som na sebe nové čierne šaty do polovičky stehien, ktoré som dostala od mami na 17. narodeniny.
,,Hah, znervózňuješ ma, radšej poďme!" Slabo som buchla Tracey po ramene.

,,Tak toto je ich dom??" S otvorenými ústami Tracey zízala na 3-poschodový dom, lepšie povedané vilu preplnenú ľudmi a počuť len hlasnú hudbu.
,,Ten hluk susedom nevadí?" ,,Moji by ma zabili a ani by neprišli na pohreb!!" Pošepkala som Tracey.
,,Ughhhh ty jeden sarkastický človek!" ,,Poďme radšej dovnútra." Chytila ma za ruku a odtiahla až pred dvere.
,,Uuu tak ste prišli!" Otvoril nám Jay dvere.
,,Wow Kristine vyzeráš inak, sekne ti to." Usmial sa.
Bez odpovede som vošla dnu pretože cez hudbu nebolo skoro nič počuť.
,,Kľudne sa tu rozhliadnite a ak budete niečo potrebovať nájdite ma." Zahlásil Jay a niekam odišiel.
,,No Tracey a čo teraz?-" Nestihla som skoro ani dopovedať a Tracey už bola niekde preč.
,,Ach potrebujem ísť niekam kde je väčší kľud." Povedala som si sama pre seba.
Rozhodla som sa ísť na druhé poschodie kde v každej miestnosti buď mal niekto romantickú chvíľu, zvracal alebo len tancoval a rozbíjal veci.
Keďže druhé poschodie nevyšlo vyšla som až na tretie kde bol na prekvapenie úplny kľud.
,,Neverím!" Vzdychla som si a vošla som do najbližšej izby kde som si sadla na posteľ.
Ako som si tak všimla na nohách som mala bolestivé otlaky z lodičiek, ktoré som na sebe mala asi 20 minút.
No nič som nerobila len si užívala ticho a obdivovala izbu v ktorej som sedela.
Tmavá izba s obrazmi, plagátmi, fotkami, veľkým zrkadlom, veľkým priestorom a veľmi utulným výzorom.
,,Prečo som sem prišla keď viem ako nemám rada verejné priestory?-"
,,Hmm neruším?" Zrazu niekto otvoril dvere z kúpeľne a ja som skoro vyskočila z kože.
Nishimura Riki? Toto je jeho izba? Prečo nieje dole na párty? Prečo sa stále pozerám jeho smerom keď má len uterák obviazaný okolo pásu?
,,O môj bože!" ,,Prepáč nevedela som že-"
,,Zase ty?" Zamračil sa.
,,U-už idem dole!" Zakoktala som sa a bola som na odchode.
,,Počkaj!" Zkríkol a ja som len zastala.
,,Hm?" Ostala som stáť na jedno mieste.
,,Nebolí to?" Ukázal na moje celé červené nohy, ktoré na tom boli ešte horšie ako pred chvíľou.
,,Nie, to je v pohode!" ,,Idem dole." Jemne som sa usmiala.
Ako som otvorila dvere Riki ma silno chytil za ruku bez jediného slova.
,,Hm?" Nechápavo som sa naňho otočila.
Zrazu otvoril dlaň, ktorou ma nedržal a boli v nej náplaste na, ktorých boli nakreslené opičky.
Potichu som sa zasmiala a zobrala som si ich.
,,Ďakujem." Povedala som.
,,Prečo niesi dole na párty a túlaš sa tu hore?" Spýtal sa.
,,Noo.. bolo tam moc ľudí a hluku čo je celkom logické keď sme na párty no ale prišla som kvôli kamarátke" ( a Jayovi čo som jasné že nemohla povedať). Odpovedala som.
,,A ty?" ,,Prečo niesi tam dole?" ,,Nieje to náhodou oslava aj tvojho albumu?" Spýtala som sa tentokrát ja.
,,Nemám rád takéto akcie, síce vystupujem pred miliónmi ľudí no takéto veci ma nelákajú." Sadol si na posteľ a pozrel sa na mobil.
Niekto mu začal volať, čiže si ma už nevšímal a ja som zatiaľ odišla naspäť dole.
,,Ach musela som vkročiť práve do jeho izby!" ,,Bude ma mať za úplného idiota a možno to povie aj Jayovi!" Chytila som sa za hlavu a rozmýšľala  prečo som niekedy taká hlúpa.
,,Oh Kristine tu si!" Zastal za mnou Jay.
,,Oh- ahoj." Povedala som dosť potichu že to cez tú hlasnú hudbu nebolo možno počuť.
,,Dáš si niečo na pitie?" Priblížil sa viac ku mne aby som ho lepšie počula.
,,Nie, nepijem ďakujem." Usmiala som sa.
,,Takže slušné dievča?" Usmial sa tiež.
,,Čo tak ísť na vzduch?" ,,Už ma to tu nebaví." Spýtal sa Jay.
,,Mhm." Len som prikývla keď ma v tom Jay chytil za ruku a viedol smerom ku hlavným dverám.
,,Síce sa poznáme no nikdy sme sa spolu nebavili Kristine, prečo?" Spýtal sa Jay keď sme prišli von na dvor.
,,Neviem, máš dosť kamáratov nie?" Odpovedala som a sadla si do dreveného altánku.
,,Tak ešte raz od začiatku!" Sríkol Jay, ,,Ja som Jay Jongsung Park, mám 19 rokov a rád varím, pôjdeme niekedy von?" Prisadol si ku mne.
,,Haha," iba som sa zasmiala, ,,Ja som Kristine Jin Seong, mám 17 rada tancujem a áno rada pôjdem. Smelo som odvetila."
,,Wau si celkom super, škoda že sme sa takto nespoznali skôr." Slabo ma buchol po pleci.