,,Ahojte!!" ,,Kde ste boli?" ,,Doteraz sme vás hľadali." Začala sa po nás vešať Tracey keď sme sa vrátili naspäť do hotela.
,,Pf to určite." Potichu som si odfrkla.
,,Čo si hovorila?" ,,No to je vlastne jedno!" ,,Teraz poďme radšej do izby." Odvliekla ma preč v takej rýchlosti, že som sa ani nestihla rozlúčiť s Nikim.
Keď sme vstúpili do izby bolo všade zhasnuté a bolo ticho čo znamenalo, že naše spolubývajúce ešte neprišli.
Popravde naše učiteľky nám nedali žiadnu večierku čo je dosť zvláštne.
,,Hej čo keby sme išli za chalanmi na izbu?" ,,Určite tam bude väčšia sranda." Zahlásila Tracey keď skočila na našu posteľ.
,,Hmm je to vôbec povolené?" Uškrnula som sa.
,,Kristine nestaraj vždy len o takéto veci!" ,,Treba si užívať!" ,,To je dôležité." Šťuchla ma do ramena.
,,Rob ako chceš ale mňa do toho nezaťahuj!" Rozhodne som odvetila.
,,Okej teda." Zobrala Tracey telefón a začala niekomu písať.
,,Čo robíš?" Snažila som sa nakuknúť ale márne.
,,Uvidíš." Mrkla na mňa.
Bolo asi 10 hodín večer keď zrazu niekto začal klopať na dvere.
,,Hneď som tu!" ,,Idem otvoriť." Odbehla Tracey rýchlo k dverám.
,,Čo to-?" Neverila som vlastným očiam keď som zbadala asi 10 ľudí kráčať do našeho apartmánu.
,,Tracey?" ,,Čo to má znamenať?" Odtiahla som ju do rohu.
,,Čo jeee, len sa chcem baviť a ty by si sa mala tiež!" Začala hovoriť znova o tom istom.
,,Ahoj Kristine." V tom sa pri mne objavil Jay.
Vôbec som nemala chuť sa s ním baviť tak som len odišla preč bez jediného slova.
Sadla som si do našej izby a čakala som dokiaľ všetci odídu alebo zaspím.
,,Haló, môžem?" Začal mi niekto klopať na dverách.
,,Jay ak si to ty nemám náladu sa s tebou teraz zhovárať." Arogantne som odpovedala.
V tom sa začali pomaly otvárať dvere.
,,Uff ešte, že sa nevolám Jay." Zasmial sa Nishimura Riki a sadol si na kraj mojej postele.
,,Všetko v pohode?" Spýtal sa.
,,Ako vidíš niesom moc ten typ, ktorý je rád v spoločnosti." Usmiala som sa a sadla si k nemu.
,,To som si už všimol ale myslel som tým tú vec s Jayom." Neisto odvetil.
,,Oh ako si teraz počul nemám naňho vôbec náladu." ,,A taktiež mám pocit, že ma len ťahá za nos, vôbec sa nepokúša somnou ani tráviť čas." Povedala som na jeden dych.
,,Hmm chcel by som ti s tým veľmi pomôcť ale posledným časom si s Jayom už niesme taký blízky ako sme boli." Sklonil dole hlavu.
Nechcela som sa na to viac pýtať tak som zmenila tému.
,,Ako sa ti zatiaľ páči v New Yorku?"
,,Síce tu niesom prvý krát ale tento raz si to užívam viac." Usmial sa na mňa. ,,Čo ty?"
,,Až na to, že si sem Tracey v noci ťahá milión ľudí tak v pohode." Pokrčila som pleciami.
,,Vieš čo?" ,,Mám nápad." ,,Chceš ísť odtiaľto preč?" Zrazu sa postavil Niki z postele.
,,Mhm ale nieje neskoro?" ,,A nebude to divné?" Zamyslela som sa.
,,Myslím, že nemáš čo stratiť." Podal mi ruku.
,,Tak poďme." Chytila som ho a potichu ma viedol preč z apartmánu.
,,A čo teraz?" Spýtala som sa ho keď sme už boli vonku.
,,Hlavne na nič nemysli a nepremýšľaj nad tým najhorším, som tu aj ja." Zasmial sa a začal niekam bežať.
,,Počkaj!" Začala som bežať za ním ale bol moc rýchly.
,,Poď!" Pribehol ku mne, chytil ma za ruku a znova začal bežať.
Nevedela som čo to doňho vošlo tak som len robila to čo on.
Keď sme prišli zaskočilo ma čo som videla.
YOU ARE READING
Starboy
RomanceJeho najlepší kamarát prezývaný Starboy, kvôli jeho vzhľadu, talentu, peniazom a hlavne obľubou medzi ženami. Ako by to bolo teraz keby nezistil kto som? Je toto naozaj naša realita? Bol to on čo mi dal prvý krát pocit lásky? Láska? Love? Amour? Sar...