Starboy

Do I miss him?

Blížil sa deň D, teda lepšie povedané zájazd do New Yorku.
Zostávali 2 dni a ja som mala zatiaľ v kufri zbalené jedno tričko.
Vtom som sa rozhodla, že sa pobalím, lebo Tracey sa na mňa zasa vykašľala s nedodržala sľub.
Nakoniec som balenie zvládla v pohode a trvalo mi to možno necelú hodinu, aj keď mi tam určite ešte niečo chýba.
Po náročnej úlohe som skočila na posteľ a videla som dva zmeškaného hovory a jednu hlasovú správu, jeden zmeškaný hovor od Jaya druhý hovor aj s hlasovou správou od Nikiho.
Ešte predtým než som si správu vypočula všimla som si, že už je 6 hodín večer a ani som si to neuvedomila.
Hlasová správa:
Kristine nezdvíhaš mi telefón za 30 minút som u teba.
,,Čo?" Zakričala som na celú moju izbu.
,,Pol hodina teraz prešla a ide sem len kvôli tomu, že mu nezdvíham?" V mojej hlave nastal menší zmätok.
V momente som si však uvedomila, že naši Nikiho nesmú vidieť tak som sa rýchlo obula a vyletela pred dom.
,,Oh okej si v pohode." Vystúpil Niki z auta, ktoré zaparkovalo pred mojím domom.
,,Woah, myslela som si, že si zo mňa robíš žart keď si mi napísal, že prídeš." Zamyslene som sa naňho pozrela.
,,Ale ajtak ma tu čakáš." Usmial sa a pohladil ma po vlasoch.
,,No som v pohode a teraz čo?" Odskočila som od danej témy aby som sa už viac nestrápnila.
,,No volal som si vlastne kvôli tomu, že som ti chcel niečo dať." Začal zrazu niečo vyťahovať zo svojho batohu.
Vytiahol knihu s názvom The moving toyshop od Edmunda Cruspina.
,,Woww, to je kniha z ešte 90.rokov!" ,,To je vážne pre mňa?" ,, A prečo?" Veľmi mi to zdvihlo náladu.
,,Noo ako som ju čítal spomenul som si na teba a tak som ti ju chcel dať, pretože som si myslel, že sa ti bude páčiť." Priblížil sa ku mne a vložil mi knihu do ruky.
,,Aj tak neviem pochopiť prečo si zamnou prišiel kvôli takejto veci." Dodala som.
,,Som rád, že som ťa videl." Zamrmlal a nasadol do auta.
Fuhh chvíľu som sa cítila ako vo filme a to myslím úplne vážne! Ešte sa mi od jeho odchodu stále triasli prsty na rukách.
Neviem čo to somnou robí ale asi to nevedie k ničomu dobrému.
Ako som znova vošla so izby začal mi zvoniť telefón.
,,Áno Tracey?" Zdvihla som.
,,Ahoj moja, ospravedlňujem sa že som za tebou nemohla dnes prísť, ale v New Yorku ti všetko vynahradím." Natešene zahlásila.
,,V pohode ajtak by nás to len zdržalo." Pokojným hlasom som dodala.
,,Pravda, inak nevieš či Jay a Nishimura Riki idú tiež?" Začala vyzvedať.
,,Neviem?" ,,Asi nie?" Odpovedala som.
,,Nebola si predsa s Jayom v kontakte však ste spolu každý deň!" Začala túto nie príjemnú tému.
Už nie. Povedala som tichým hlasom.
,,Och, vieš čo?" ,,Choď si radšej oddýchnuť, papa." Povedala prekvapene a zložila.
Zaujímalo by ma čo teraz Jay robí a na čo myslí.
Ľahla som si na posteľ a premietala si všetky pekné momenty, ktoré sme spolu zažili.
Chýba mi to, on mi chýba.