Starboy

library

,,Ahoj Kristine!" ,,Ako sa ti páčilo na párty?" Pozrela na mňa Tracy zvedavým výrazom.
,,Hm fajn." Odfrkla som.
,,Trochu života do dnešného umierania, viem že sme v škole ale aspoň predstieraj, že ťa aspoň trochu zaujíma čo hovorím." Priplietla si ruku okolo môjho pleca a šli sme smerom ku triede.
,,Ale nie, ja ťa počúvam len som sa poriadne nevyspala a nieje mi dobre." Odpovedala som.
,,Inakkk kto bol ten tajomný muž na tvojom instagrame?" Trochu som podpichla Tracy.
Uhhh, ohh ten chalan? Hmm len nejaký náhodný človek, veď poznáš ma. Usmiala sa a pridala do kroku.
,,Hej, ja mám teraz matiku čo ty?" Spýtala sa ma Tracy.
,,Hmmm francúzštinu." Zamrmlala som.
,,Oh takže to máme spolu cestou." Usmiala sa a pokračovali sme ďalej.
,,Tak dnes pán Shin chýba, pretože išiel so svojou triedou na exkurziu, takže máte voľnú hodinu stačí keď budete potichu." Oznámila nám naša tiredna učiteľka hneď ako zazvonilo na hodinu.
,,Hej pššt!" ,,Počula si o tom?"
,,O čom??" Začala som počúvať konverzáciu dvoch dievčat, ktoré sedeli predomnou.
,,No Jay, ten Jay po, ktorom ide každé dievča, Jay Park?" ,,Vraj s niekým chodí." Zvýšilo jedno z dievčat hlas.
Ako som počula túto vetu na asi minútu som úplne onemela a nič som nevnímala.
Prečo ma teda pozval von? Je to vôbec pravda? Robil si zo mňa len dobrý deň? Zabudol na mňa?
V hlave mi kolovali len tieto otázky ale nemala som potrebu to nejak riešiť.
,,Haló Kristine!" ,,Hálo?" ,,Počúvaš ma?" Zrazu som si všimla že predomnou stojí učiteľka a niečo mi ti celú dobu rozpráva.
,,Oh, áno áno, čo sa deje?" ,,Môžete to zopakovať ešte raz?" Vrátila som sa naspäť do môjho sveta.
,,Len som sa ťa chcela spýtať či by si mohla ísť po hodine odniesť tieto knihy do knižnice a pretriediť ich, viem že ty sa v tom vyznáš." Ukázala na poličku plnú kníh a usmiala sa.
Jasné, žiadny problém. Usmiala som sa naspäť a znova som sa vrátila do môjho tranzu a premýšľala som čo sa teraz vlastne deje až pokiaľ nezazvonilo.
Prešla som 3 dlhé zátačky od mojej triedy s plnou taškou kníh a stále som sa neblížila ku knižnici.
,,Ach, prečo to musí byť tak ďaleko?" ,,A prečo mi nikto nevedel ponúknuť pomoc?" Nadávala som si popod nos.
V ten moment sa moje ruky zdali oveľa voľnejšie a necítila som žiadnu 100 kilovú tašku.
,,Dnes to snáď platí." Objavil sa predomnou Jay s taškou, ktorú som doteraz držala.
Bola som len ticho a kráčala za ním až kým sme neboli pred knižnicou.
,,Odtiaľto to dúfam zvládneš, knihovníčka ma nemá moc v láske." Zasmial sa a odišiel.
Ja som bola celú dobu len ticho a ani som nepoďakovala? Čo som to ja za človeka?
,,Ahoj Kristine už si tu dlho nebola čo sa deje?" Privítala ma knihovníčka Gyeon Lyn. Vždy mi schovávala po jednom kuse so všetkých kníh, o ktoré som ju poprosila. Veľmi som si ju obľúbila.
,,Oh všetko v poriadku len som sa teraz viac sústredila na štúdium a úplne som zabudla na veci, ktoré mám rada." Odvetila som a hodila pred seba tašku plnú kníh.
,,Asi vieš kam majú tie knihy ísť však?" Zaškerila sa Gyeon.
,,Áno, ďakujem." Vydala som smerom ku staršej literatúre.
Ako som prechádzka regálom tá jedna kniha tam nebola! Kniha, na ktorú mi vždy spadol pohľad, vždy som si ju chcela zobrať ale už som mala veľa kníh na učenie.
Ešte si presne pamätám ten názov "It ends with us."
Bola to kniha klasickej veľkosti zafarbená do telovej farby.
Bola som trochu sklamaná keď tam nebola ale prechádzala som ďalej a ďalej.
Potom som niečo zahliadla.
Niečo čo som nikdy nečakala.
Niečo čo by ma nikdy nenapadlo.
Tá kniha..... držal ju chlapec v tmavom oblečení a jeho tvár...
Nishimura Riki?
Zdá sa mi to?
Ten Nishimura Riki s chladným výrazom a chladnou povahou?
V knižnici? Čítajúci knihu, ktorú som si vždy chcela prečítať ako prvá?
Len som chcela rýchlo odísť tak som tichým krokom cúvala do zadu.
,,Nemusíš sa schovávať, vidím ťa." Zavrel knihu a prišiel predomňa.
,,Uh, ahoj?" Z ničoho nič zo mňa vyletelo.
,,Ahoj Kristine, topánky v poriadku?" Povedal s vážnou tvárou.
,,Uh hej." Odvrkla som.
,,A a čo tu robíš?" Spýtala som sa.
,,Čítam knihu?" Usmial sa.
,,Hah jasné, čo sa asi robí v knižnici." Nervózne som sa usmiala.
,,Chceš tú knihu?" Spýtal sa.
,,Akú knihu?" Odpovedala som ako zmyslovzbavená.
,,Tú, ktorú si hľadala na poličke dokým si si nevšimla, že ju mám ja." Prekrížil si ruky.
,,Aha tú knihu?" ,,Noo nie veď ju teraz čítaš ty, zoberiem si ju keď bude znova na poličke." Znova som sa len nervózne usmiala.
Zrazu odišiel ku stolu a znova sa vrátil aj s knihou, ktorú mi podával. "Už som ju prečítal veľakrát." Dal mi ju do rúk a odišiel.
,,Aa-aa-a" Dokonca ani v mojej mysli som nevedela vysloviť jedno slovo.
Knihu som si zobrala a rovno som aj zobrala nohy na ramená a rýchlym krokom som odišla z knižnice.
,,Kristine!!" Počula som z ničoho nič moje meno keď som už vychádzala zo školy.
Otáčala som sa do každej strany až kým som neuvidela Jaya celého zadýchaného stáť pri mne.
,,Jay?" Nechápavo som sa naňho pozrela.
,,Dnes ťa beriem von ak si nezabudla." Usmial sa popritom ako strácal dych.
,,Si v poriadku?" Starostlivo som sa spýtala.
,,Hej, hej len som ťa chcel stihnúť tak som rýchlo bežal." Usmial sa znova.
On bežal? Kvôli mne?
Len som sa nadýchla a dodala. ,,Nebude to tvojej priateľke vadiť?"
,,Priateľke?" ,,Akej priateľke?" Začudoval sa
,,Ehm ale nič." Nervózne som sa usmiala ako by sa nič nestalo.
,,Takžee kam ideme?" Spýtala som sa.
Jay sa na mňa pozrel s veľkým úsmevom a začal ma ťahať preč.
Ani nie po 15 minútach sme zastavili a mne asi vyletelo z hrude srdce.
,,Ahoj Niki!" Pozdravil sa Jay.
Čo tu on robí? S kto je to dievča vedľa neho?
,,Kristine dúfam, že ti nevadí keď sa k nám pridajú Maddy a Niki." Otočil sa na mňa so spýtavým pohľadom.
,,Oh nie nevadí." Odvrkla som