Jeho najlepší kamarát prezývaný Starboy, kvôli jeho vzhľadu, talentu, peniazom a hlavne obľubou medzi ženami.
Ako by to bolo teraz keby nezistil kto som?
Je toto naozaj naša realita?
Bol to on čo mi dal prvý krát pocit lásky?
Láska? Love? Amour? Sar...
Je to tu!!!!! Deň kedy odlietame do New Yorku!! Zobudila som sa o 8 ráno lebo o 10:40 odlietame, čiže o 10:00 sa musíme stretnúť na letisku. Bola som taká nadšená, že som ani nevedela čo mám robiť. Nakoniec dom skončila pri káve a knihe, ktorú mi včera daroval Nishimura Riki. Zrazu mi prišla správa od Jaya, v ktorej bolo napísané jedno slovo: prepáč. Nevedela som kam presne tým mieri, čiže som nepodpísala lebo čakám, že mi to vysvetlí on sám. Čas sa skracoval a Tracey mi už napísala, že ma čaká pred mojím domom. Vyletela som z domu z jedným kufrom, dvoma batohmi a jednou taškou, myslela som si, že si toho beriem moc, no ako som uvidela Tracey, ktorá mala v obydvoch rukách kufor a ešte ďalších milión tašiek hneď mi bolo lepšie. ,,Dnes začína jedna veľká párty!!" Zakričala Tracey na celý Seoul. Len som sa zasmiala a pokračovala som v ceste. Na letisku sme boli chvíľu pre desiatou a hneď sme prišli k našim učiteľkám, ktoré už čakali pri vchode. ,,Dobré ráno dievčatá!" Zamávala na nás jedna z učiteliek. ,,Dobré ráno." Ospalo sme sa obydve s Tracey ozvali. Už asi polovička žiakov už čakala pred nami v rade. Učiteľky nás začali počítať a kontrovať pasy a občianske preukazy. ,,Už chýbajú len dvaja žiaci." Povedala naša triedna učiteľka. ,,Sme tu!!" Pribehol Jay a za ním hneď stál Niki. ,,Prišli!!" Tracey začala skákať. ,,Ahojte!" Prišiel k nám Jay. ,,Tak nakoniec idete!" Zkríkla Tracey. ,,Áno potrebujeme sa trochu odreagovať." Zasmial sa. Za hodinu pokiaľ sme všetko vybavili nám išlo lietadlo. Ja som ako klasicky sedela s Tracey a hneď za nami sedeli Jay s Nikim. ,,Už je to tu!!!" ,,Budeme si užívať každýý deň." Vískala Tracey celá nadšená. Už-už som zaspávala pri pohľade z okna a jasné že aj za asi 15 minút som zaspala. Netrvalo dlho a výkriky ľudí naokolo ma zobudili. ,,Dobré ráno." Usmial sa na mňa Jay keď som otvorila oči a všimla som si, že sa hlavou opieram o jeho rameno. ,,Čo tu robíš?" ,,Ako si sa sem dostal?" Vystrašene som sa na ňho pozerala. ,,Vymenili sme si s Tracey miesta." Ukázal dozadu na Tracey, ktorá zasa zaspala na ramene Nikiho, popravde bol to zvláštny pohľad....ale teraz sa musím sústrediť na Jaya však? ,,Chcel som byť s tebou dlho sme spolu neboli." Stále sa na mňa usmieval. ,,Hej to je pravda, som rada, že sa znova rozprávame." Usmiala som sa tentokrát aj ja. Celú cestu do New Yorku sme sa rozprávali až dokiaľ mi tentoraz Jay nezaspal na ramenách a tak som znova začala čítať knihu, ktorú mi dal Niki. ,,Som rád, že ste sa s Jayom udobrili :)." Poslal mi Niki zrazu správu. ,,Hej aj ja." Odpísala som. Bolo mi to trošku ľúto aj keď neviem prečo. ,,Vystupujeme!!!" Zakričali na nás učiteľky a ako sme vystupovali zase nás prepočítavali. Keď sme mali už aj kufre autobusom sme sa odviezli do hotelu menom Steward Hotel. Bola tam krásna veľká chodba, ktorú preplnil nával ľudí z našej školy. Dostali sme kľúč od izby pre 4 ľudí, čiže s nami budú ešte dve dievčatá. Pridali k nám dve dievčatá z vyššieho ročníka, Sul-Mi a Natalie, nepoznala ich ani Tracey, takže to bolo medzi nami celkom trápne a nevyzerali moc sympaticky ak mám byť úprimná. ,,Môžte si vybaliť veci a za hodinu sa stretávame na tejto chodbe a spravíme si prvú obhliadku mesta." Oznámili nám. Boli asi 2 hodiny poobede čo znamenalo, že máme dosť času. ,,Tak dúfam, že si s našimi spolubývajúcimi budeme vychádzať." Sarkasticky sa zasmiala Tracey.
Náš hotel:
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
