Čistokrvná: Vzbura

Prológ- akt 4

Medzitým, čo sú Yulian, Isaac, Alec, Nicholas, Sky a Edward v Agorii, Scotta sa pre nezvestnosť jeho kamarátov rozhodol zavolať riaditeľ Oak Hillskej strednej školy. Taktiež s ním mal v pláne prebrať známky
,,Scott Martinez," oslovil ho riaditeľ popri tom, čo si prechádzal papiere. ,,Odkedy sa po tvojich priateľoch zľahla zem, tvoje známky sa výrazne zhoršili. Čo mi chceš k tomu povedať?"
Scott nevedel, na čo konkrétne sa pýta.
,,Neviem, čo myslíte, pane," bolo všetko, na čo sa zmohol ako odpoveď.
,,Oboje," objasnil mu. ,,Kde máš tú svoju bandu?"
,,Na Hawaii." Riaditeľ nevedel, či to myslí vážne alebo to bol sarkazmus.
,,Čo robia na Hawaii uprostred decembra?"
,,Neviem, asi sa šli zohriať?" Scott mykol pleciami.
,,Teraz naozaj, Scott," vyzval ho. ,,Tvoja skupina kamarátov na čele s Alexanderom Hemiltonom sú pohrešovaní už vyše týždňa. Priam ako keby sa po nich zľahla zem a ty vieš, kde sú!" Riaditeľ s ním strácal trpezlivosť, keďže Scott mu odmietal čokolvek povedať. Predsa len mu nemohol povedať, že sú na výlete niekde v dimenzii, ktorá vlastne neexistuje.
Keď naňho riaditeľ znova prehovoril a Scott už vymyslel zmysluplnú výhovorku, namosúrené búchanie na dvere ich vyrušilo. Obaja sa prekvapene obrátili smerom ku vysokým bielym dverám, na ktorých bolo vpredu napísané Kancelária riaditeľa školy.
,,Ďalej," pokynul riaditeľ a dnu vstúpila očividne naštvaná učiteľka dejepisu. Za ňou sa pýšil vysoký chalan s bledými vlasmi. Tie mu miestami padali do tváre.
,,Toto individuum," označila ho pani Wilsonová. ,,Zbilo prváka. Znova."
,,A ako sa ma to týka?" Riaditeľ chcel dokončiť svoju prácu so Scottom a nemal náladu riešiť tretiakove problémy so zvládaním hnevu.
,,Ako sa Vás to týka? To dieťa skončilo v nemocnici...," z hlboka sa nadýchla. ,,S otrasom mozgu a zlomenou rukou," dokončila a nanútene si povzdychla. Následne pokynula chalanovi za ňou aby si sadol na pohovku oproti riaditeľovi a naštvane zabuchla dvere. Scott sa chystal zívnuť si, keďže bol pomerne znudený, no vtom mu do nosa udrel povedomý zápach. Otočil sa na chalana, ktorý sa aktuálne vyvaľoval na pohovke a vyzeral, že mu bolo všetko jedno. Vlkolak? Zamyslel sa Scott. Vtom blonďavý tretiak uprel zrak na Scotta a ich pohľady sa stretli. Ten jeho, sršiaci drzosťou a Scottov zvedavý, ktorý chalana vedľa neho skúmal očami.
,,Čo čumíš?" Drzo sa ho spýtal. ,,Chceš sa pridať k tomu decku?"
,,To zaručene nemám v pláne," odvrkol mu Scott. Tretiak si unavene povzdychol a ešte väčšmi sa roztiahol na pohovke tak, že Scotta pomaly vytláčal. Cítil sa ako sardinka v plechovke.
,,Pán Martinez a pán...," riaditeľ mal problém s výslovnosťou blondiakovho mena. ,,Pier?"
,,Je to Pierre," ostro ho opravil.
,,To je jedno," zamrmlal si riaditeľ popod nos a hoci to Pierre počuť nemal, počul to vďaka svojmu vylepšenému sluchu. Scott si to všimol a okamžite spozornel. ,,Každopárne, musím nachvíľu odísť. Ty," poukázal na blondiaka. Ten sa zatváril šokovane a zároveň urazene. ,,Prosím, nezabite sa," riaditeľ sa rozhodol vetu preformulovať. V rýchlosti pobral niekoľko papierov a zavrel za sebou dvere.
Dosť dlho tam obaja sedeli v napätom tichu, až sa Scott rozhodol prehovoriť.
,,Kto si?" Hlesol smerom k tretiakovi upierajúcemu pohľad na obraz na proťajšej stene.
,,Felixander Pierre. Felix," odpovedal mu. Felix sa ani neunúval spýtať na Scottovo meno, čo Scotta prekvapilo.
,,Ty si vlkolak?" Spýtal sa napokon po chvíli Felixander. Očividne ho premohla zvedavosť. Scott touto otázkou zostal pomerne zaskočený, keďže nečakal, že niekto sa takú vec dokáže spýtať tak priamo a nahlas.
,,Hej," prikývol mu.
,,To je skvelé, možno budeš výzva." Nebola odpoveď, ktorú by Scott očakával. ,,Už som sa bil s jedným vlkolakom," skonštatoval, pričom skočil Scottovi do reči. Scott usúdil, že hádať sa s Felixom pravdepodobne nemá cenu. ,,Vyzeral byť taký v tvojom veku, bledé vlasy a arogantný. Celkom idiot," dokonale charakterizoval Isaaca a Scottovi to ihneď došlo.
,,Mimochodom, ty prečo si tu?" Felix zmenil tému.
,,Známky a...," odvetil mu Scott a vzápätí oľutoval, že tam pridal aj to a.
,,A?"
,,Nič, nerieš to."
,,Ako chceš."
Riaditeľ vošiel dnu a vyhodil Scotta, keďže aktuálne mal ďalšiu starosť na krku.
,,Ak sa budeš cítiť zle, choď si zabehať," s týmito slovami otvoril dvere a pokynul mu, aby odišiel.
Scott pri odchode ešte uprel nepríjemný pohľad na Felixa, ktorý len mykol pleciami a otočil sa k riaditeľovi.
Scott zavrel za sebou dvere no nechystal sa od dverí príliš zdialiť, nakoľko ho premohla zvedavosť. Oprel sa o stenu neďaleko jeho kancelárie. Nebol tak blízko, aby to v ostatných vyvolalo podozrenie, ale zároveň bol dostatočne blízko, aby ich rozhovor mohol v kľude počuť.
,,Otec, pozri, ja to dokážem vysvetliť!" Bola prvá veta, ktorú Scott počul. Hoci ho zaskočila, snažil sa tváriť normálne.
,,Nemal som sa dať dokopy s tou príšerou. Vedel som, že to bol zlý nápad," lamentoval riaditeľ a Scottovi prišlo, že ľutuje všetky svoje životné rozhodnutia, pričom ich hádže na Felixa.
,,Sprav mi radosť a nauč sa ovládať," povedal smerom k Felixovi nanúteným rodičovským tónom. Nie ako rodič, ktorý nechce nadávať svojmu dieťaťu, pretože ho má rád, ale rodič, ktorý mu nechce nadávať, pretože to preňho potom nebude dobré.
,,Otec, ja sa snažím," Felix sa Scottovi zdal správaním ľahostajný, akoby mu bolo priam všetko jedno, no pri otcovi bol ako úplne iný človek.
,,Očividne sa nesnažíš dostatočne," namietol mu riaditeľ. ,,Keď sa nebudeš kontrolovať, dobre vieš, čo ťa čaká," riaditeľ to hovoril záhadným tónom, až Scottovi nahnal zimomriavky.
Nahol sa k nemu; ,,Pošlem ťa späť do táboru v Kirune." Scott cítil, ako Felixa zalial studený pot. Vedel, že Kirune je mesto vo Švédsku, no netušil, prečo to pre Felixa znelo tak hrozivo.
,,Prosím, otec!" Felixov tón sa úplne zmenil. Odrazu neznel tak ľahostajne ako predtým, skôr znel ako tón dieťaťa, ktorému zoberiete jeho obľúbenú hračku. ,,Keď to bude pokračovať takto, budem to musieť urobiť," hlesol riaditeľ a pokynul Felixovi, aby odišiel.
Akonáhle Scott počul kroky smerujúce ku dverám, rýchlosťou blesku sa pobral preč a tváril sa, že nič nepočul. Len nenápadne splynul s davom.