Čistokrvná: Vzbura

II.

Triedenie rýchlo skončilo a všetci sa pobrali do práce.
Felix sklesle sledoval zem, po ktorej kedysi kráčali s Helie. Nikdy by si nepomyslel, že na toto miesto bude mať nejakú peknú spomienku a vôbec, že bude dobrovoľne spomínať.
Z myšlienok ho vytrhol zvuk vychádzajúci z jedného z reproduktorov; ,,P36 783 sa dostaví do hlavnej budovy," ohlásil a Felixovi dosť dlho trvalo, kým si uvedomil, že to je jeho číslo. Chvíľu stál ako primrazený, až kým ho jeden zo spolubývajúcich neupozornil.
,,Hej," oslovil ho a prstom ukázal na jeho tričko. Felix sa pozrel a naskytol sa mu pohľad na jeho číslo. Spamätal sa a rýchlosťou blesku vyšprintoval ku hlavnej budove.
,,Ty si si bol blízky s C54 601?" Oslovil ho jeden z mužov, ktorý bol aj pri triedení a pravdepodobne videl jeho výstup.
Felix prikývol.
,,Nemohli by ste ju volať menom? Mala meno, nie číslo," skonštatoval pohŕdavým tónom, za čo mu pristála na líci facka.
,,Dávaj si pozor na tón, P36 783," muž sa k nemu naklonil.
Felix zostal ticho.
,,Ešte jedenkrát uvidím takýto výstup, ideš tými dverami, pochopil si?"
Felix znova nevydal ani hlásku a po chvíli mu muž pokynul, aby sa pobral preč. Vlkolak tak bez slova urobil a z očí si odhrnul svetlé vlasy, ktoré mu za ten čas tu podrástli.
Rýchlou chôdzou sa dostal až k budove S414, od ktorej to ku poliam bol kúsok.
Bez slova sa dal do práce a zobral si lopatu ležiacu pri postaršom mužovi.
,,Povstaneme," skonštatoval mu potichu.
Postarší pán sa naňho nechápavo otočil.
,,Utečieme. Alebo tu chcete zostať?" Spýtal sa ho.
,,Nedá sa to," hlas muža posmutnel.
,,Všetko sa dá, keď sa chce," Felix nabral odvahu.
,,Keď myslíš, mladý," postarší pán pokračoval v ignorovaní Felixových rečí a len ďalej pracoval.
Felix si povzdychol a pobral sa preč. Skončil pri žene, pravdepodobne okolo dvadsať rokov.
,,Čo chceš?" Ich konverzáciu začala nepríjemným tónom.
,,Utiecť," odvetil jej Felix. ,,Povstať."
Žena pustila lopatu a šokovane sa naňho pozrela.
,,Ako?" Jej tón sa úplne zmenil. Začala v ňom prevládať zvedavosť.
,,Nemám tušenia, ale na niečo prídeme," pokúsil sa ju povzbudiť Felix.
,,Sledujem mesiac," skonštatovala žena. ,,Čoskoro má byť spln- asi zajtra alebo dnes večer."
To vnuklo Felixovi nápad. Počas splnu budú ich schopnosti silnejšie, takže sa im podarí premôcť strážcov a v skupine zvládnu aj Ghostwriterov.
Felix rozšíril túto myšlienku ďalej a nemohol sa dočkať večera. Po zvyšok dňa ani nejako nepracoval, len neustále sledoval oblohu a čakal na západ slnka.
Keď slnko konečne zapadlo a oni sa mohli pobrať späť do svojich budov, nastal čas dať Felixov biedny nedomyslený plán do pohybu.
,,Kto povstane?" Zakričal na celú budovu.
,,My!" Ozvalo sa zborovo.
,,Kedy povstaneme?"
,,Dnes!"
Felix sa cítil skvele. Akoby mu tento moment patril. Cítil, že v tomto zahrá dôležitú rolu a nesmie to vzdať. Musí bojovať aj za Helie.
Vystrčil hlavu z okna a netrpezlivo sledoval vonkajšok. So západom slnka nastala tuhá zima, no na tú bol ako Švéd celkom zvyknutý. Keď usúdil, že na okolí vonku nikto nie je, dal pokyn na útek.
Šikovne preliezol okno a zoskočil dole, pričom sa znova poobzeral naokolo.
,,Čisto," hlesol a všetci ho s prelezením okna napodobili, hoci starším to išlo ťažšie.
S Felixom na čele sa zakrádali nocou pomedzi budovy, až čoskoro v diaľke uvideli obrysy hlavnej budovy. Felix sa opatrne poobzeral po okolí a po chvíli vystúpil spoza neoznačenej malej budovy. Rukou pokynul ostatným, aby sa dali do pohybu.
Už boli takmer pri bráne, keď Felix začul zvuky. Niekto je pri bráne! Preblesklo mu mysľou a zacúval o pár krokov. Za normálnych okolností by to pri bráne neboli počuli, no osoba sa otočila smerom za Felixom. Vtedy si uvedomil, že nepatrí ku strážcom, keďže sa potulovala vonku a nemala na sebe uniformu.
Podišla k Felixovi z druhej strany plotu.
,,Kto ste?" Zašepkal jej.
,,Idem si pre dcéru, dostala som tip," odvetila mu odhodlane.
,,Čo robíte všetci vonku?" Spýtala sa.
,,Sme na úteku," odpovedal jej Felix a pokračoval ku bráne. Počul, že žena na druhej strane tiež ide ku bráne a v hlave sa mu zrodil nápad.
,,Pomôžete nám s útekom a my Vám pomôžeme nájsť Vašu dcéru," vypadlo z Felixa bez premýšľania. Počul, ako žena na druhej strane prikývla.
Obaja sa približovali ku bráne a Felixa od neznámej ženy delila brána a vrstva vlčieho maku.
,,Myslím, že sme to nepremysleli," skonštatoval muž vzadu a šiel sa otočiť na odchod.
Felix si sklamane povzdychol, keďže tam sa ich šanca na útek skončila. Ako nadprirodzení sa cez vlčí mak nedokážu dostať. Už sa chystal otočiť a rýchlo sa vrátiť späť, keď žena na druhej strane prestrčila ruku cez plot vysokého napätia. Felix sa na ňu šokovane pozrel. Prstom prešla po vrstve vlčieho maku a úspešne ju narušila, takže mohli prejsť.
,,Vezmi si toto," z tašky vytiahla akýsi predmet, ktorý po dotyku s bránou vyradil prúd v celom areáli, takže sa spustil alarm.
,,Toto je naša šanca," Felix sa odhodlane otočil na skupinu ľudí stojacu za ním.
Vyliezol na bránu a následne ladne skočil dole. Pristál len kúsok od ženy, o ktorej si ešte pred chvíľou myslel, že patrí k nadprirodzeným.
,,Vďaka," hlesol a oprášil si nohavice. Medzitým, čo ostatní napodobili jeho preliezanie brány, z hlavnej budovy sa začali hrnúť stráže.
,,Rýchlo!" Zakričal na nich Felix s obavami. Neobával sa, že ich započujú, no skôr, že to nestihnú včas. Postupne za ním z brány zoskočilo viac ľudí a na druhej strane zostali poväčšinou tí starší.
,,Nepreleziem to," odpovedal mu oný postarší pán pritom, ako zdvíhal ruky nad hlavu. ,,Už aj tak nemám veľa času. Vy mladí choďte," otočil sa späť pripravený čeliť osudu.
,,Musíme ísť," zatriasla ním žena. Felix totiž stál za plotom ako primrazený. Jeho mozog nestíhal spracovať všetko, čo sa práve dialo. Neveril, že by sa im podarilo utiecť tak rýchlo.
,,Máte pravdu," odvetil po chvíli a začal utekať spolu s ostatnými. Utekali, čo najrýchlejšie vedeli a čo najďalej mohli. Čo najďalej od kirunského táboru.
***
,,Koho hľadáte?" Spýtal sa Felix ženy medzi rečou. Jej tvár posmutnela.
,,Moju dcéru Helie," odpovedala a Felix sa musel ovládať, aby sa mu oči znova nezaplnili slzami. Nechcel sa rozplakať niekde za stolom v pochybnej reštaurácii, ktorá sa hemžila ľuďmi. V pozadí hrala televízia, no Felix ju priveľmi nevnímal.
,,Je mŕtva, však?" Žena si to dokázala jasne vyčítať z Felixovho pohľadu.
Mierne prikývol a ona sklonila hlavu do dlaní.
Felixovi sa zazdalo, akoby všetko naokolo, vrátane plačúcej ženy, utíchlo a jediný zvuk vydával televízor.
,,Z táboru v Kirune utieklo približne 52 bytostí. Zachvíľu zobrazíme ich fotografie. V prípade ich spozorovania kontaktujte políciu- oddelenie odchytu nadprirodzených," hlásala televízia a Felixovi zovrelo žalúdok. Chcel sa otočiť a pozrieť, či sa tam nachádza aj jeho fotografia, no žena ho zdržala. Položila mu ruku na rameno, čo ho zastavilo.
,,Musí ti byť zima, syn môj," skonštatovala a stiahla si z hlavy čiapku. Tú nasadila Felixovi spolu s kapucňou vetrovky, ktorú mu taktiež dala. Felix ju sprvu nechápal, no potom mu došlo, čo robí.
Postavili sa, zaplatili za jedlo a nenápadne odišli.
,,Zostávaš so mnou," povedala, keď vyšli z reštaurácie.
,,Prečo?" Felix sa na ňu šokovane pozrel.
,,Prečo? Pretože si hľadaný v celej krajine," vysvetlila mu a pobrali sa rýchlym krokom na odchod.
Slnko už bolo nejaký čas na oblohe a pomaly sa schyľovalo k západu, keď v diaľke Felix uvidel dom. Predsa len, tábor bol uprostred ničoho a len cesta k onej reštaurácii im zabrala asi polovicu dňa.
,,Mohli by sme tam prespať?" Navrhol Felix ukazujúc na dom, v ktorom sa práve rozsvietilo.
,,Je to príliš riskantné," zamietla ho. Felixovi prišlo, že ho brala ako vlastného syna. ,,Môj dom nie je tak ďaleko, už len niekoľko kilometrov," vydýchla a vtom ju už jej nohy neudržali. Z toľkého vyčerpania stratila vedomie a bola by spadla na zem, keby ju Felix nestihol zachytiť.
S miernou ťažkosťou si ju prehodil cez rameno a vydal sa smerom ku domu.
Chvíľu ešte pred domom zvažoval, či zaklopať, no tuhá zima ho donútila.
Zaklopal na drevené dvere, no nedostavila sa mu žiadna odpoveď. Skúsil ešte chvíľu počkať a keď neprichádzala, zaklopal znova.
,,Prepáčte, ja len," začal Felix, keď mu otvoril starý pán, tak o dve hlavy vyšší od Felixa.
,,Čo potrebuješ?" Spýtal sa ho otráveným hlasom a bolo cítiť, že ho Felix v niečom dôležitom vyrušil.
,,Nemohli by sme prespať?" Felix nahodil prosebný výraz tváre.
,,Máš pravdu- nemohli," s buchnutím mu zavrel dvere pred nosom a Felix zostal šokovane stáť pred jeho dverami. Skúsil ešte znova zaklopať, no tentokrát mu nikto neotvoril. Unavene si povzdychol a pobral sa ďalej.
Keď dorazil k ďalšiemu domu, slnko už úplne zapadlo a zima sa stupňovala. Hoci mu bola zima, rozhodol sa použiť svoju vetrovku na prikrytie ženy na jeho pleci.
Zaklopal na ďalší dom, kde sa mu odpoveď dostala rýchlejšie. Starec najprv dlhšie uvažoval a Felix sa chystal nádejne vstúpiť do domu, no vtom ho odmietol a taktiež mu zavrel dvere pred nosom. Takto obišiel asi štyri domy.
Keď prišiel k ďalšiemu z domov v menej obývanej časti mesta, jeho nohy to taktiež nevydržali a v momente, kedy stará pania otvorila dvere, Felixov zrak sa rozmazal a počas pádu na zem stratil vedomie.
Staršiu ženu vo dverách tento fakt na smrť vystrašil a rozhodla sa ich oboch zatiahnuť dnu.
***
Prvé, čo Felix po prebratí sa pocítil, bolo teplo vychádzajúce z krbu. Otočil sa smerom za zdrojom a pomaly otvoril oči očakávajúc, že sa mu to zdalo a ovanie ho chlad, no krb bol stále tam. Tak isto ako z neho sálajúce teplo.
,,Ahoj," pozdravil ho niečí hlas z diaľky. Felix sa pomaly rozpozeral po izbe, ktorá sa ani z ďaleka nepodobala budove v kirunskom tábore, kde spali. Taktiež po prvýkrát po dlhej dobe ležal na niečom, čo sa nepodobalo železnej posteli.
,,Kde som?" Spýtal sa zmätene.
,,Obaja ste u mňa doma," odvetila pokojne a podišla ku Felixovi. Ten sa medzitým pokúsil vstať, no jeho telo bolo ešte vždy príliš unavené, takže skončil pri sedení.
,,Obaja?" Felixov mozog to nespracovával. Obzrel sa a naskytol sa mu pohľad na ženu spiacu sa pohovke podobnej tej, na ktorej aktuálne sedel on. Ešte vždy bola prikrytá Felixovou bundou.
,,Už si spomínam," zalovil v pamäti a začali sa mu vybavovať spomienky na útek z kirunského tábora a následne vyklopávanie ľudom na domy. ,,Vďaka."
Staršia žena sa prekvapene otočila;,,Čo tým myslíš?"
,,Vďaka, že ste nás vzali dnu," vysvetlil.
,,Prečo by som nevzala zmrznutých, vyčerpaných ľudí dnu?" Spýtala sa ho a Felix mykol pleciami, hoci tón na slove ľudia sa mu nepozdával. ,,Snáď nie ste nejaké príšery," žartovne podotkla, no Felixovi to ako žart neprišlo.
,,Čo sa deje?" Z nepríjemného ticha ich vyrušila prebúdzajúca sa žena na pohovke vedľa. Rýchlo sa dala do sedu a spracovávala situáciu naokolo. Sprvu si myslela, že sa k nim nejako dostala polícia, no keď uvidela útulnú obývačku starej panej, padol jej kameň zo srdca.
,,Si v poriadku?" S obavami sa otočila na Felixa a nachvíľu jej z hlavy vypadlo jeho meno.
,,Felixander," doplnil ju.
,,Felix."
Felix prikývol. Zároveň aj jemu padol kameň zo srdca, keďže aj Heliina matka sa zdala v poriadku.
Ďalších pár minút tam len potichu sedeli, keď čoskoro si žena niečoho všimla. Felixove oči na moment prebleskli na krvavočervenú.
,,Felix," oslovila ho opatrne a naznačila mu, aby sa nepozeral na paniu sediacu oproti nim. Tá žene venovala zmätený pohľad.
,,Prepáčte, ja...kúpeľňa?" Nevedel nájsť slová.
Ona, na jeho šťastie, pochopila a rukou ukázala na dvere za ním. Felix sa otočil a rýchlo sa pobral do kúpeľne, kde následne asi tridsať minút skúmal svoje oči. Miestami boli ich normálnej modrastej farby, hoci občas v nich preblikla jasnočervená. Felix zmätene skúmal svoj odraz v zrkadle nad umývadlom. Nevedel, či si to len predstavuje, no chvíľami mu na rukách začínaly rásť pazúry. Snažil sa zachovať chladnú hlavu, aj keď mu to príliš nevychádzalo.
Keď dlho z kúpeľne Felix nevychádzal, Heliina matka sa ho rozhodla ísť skontrolovať.
,,Felix?" S obavami zaklopala na dvere kúpeľne.
,,Choďte preč," zamrmlal potichu a na jeho hlase bolo počuť, že s niečím bojuje.
,,Si v poriadku?" Ustarostene sa ho spýtala a už sa chystala otvoriť dvere, Felix ju zadržal. Chytil kľučku dverí a celou svojou silou ju držal hore.
,,Nič mi nie je," stále namietal a keď pocítil, že na druhej strane nikto dvere nedrží, tiež ich pustil.
,,Felixander," oslovila ho celým menom a vo Felixovi to vzbudilo akýsi rešpekt. Úplne sa stiahol a nechal ju vstúpiť dnu. Pootvorila dvere a vkĺzla dnu.
Naskytol sa jej pohľad na Felixa schúleného v rohu malej kúpeľne na štvorčekovej dlažbe. Pôsobila staršie ako starena sediaca v obývačke.
,,Felix, pozri sa na mňa," vyzvala ho.
Felix chvíľu váhal, no po chvíli pomaly zdvihol zrak smerom ku žene.