Čistokrvná: Vzbura

VI.

,,Akože bola?" Aleca to zaujalo. Takže Sky si prežila to isté? Zamýšľal sa, no nesedelo mu to. ,,Takže ty si?"
Sky mu prikývla.
,,Ešte predtým, ako som sa dostala do Železného mesta. Chodili sme spolu do školy, neskôr prestúpila k nám do triedy. Bola neskutočne múdra a ja som vždy mohla len sledovať z diaľky, ako na všetkých testoch skóruje plný počet bodov medzitým, čo ja som sa len takmer dostala nad päťdesiat percent. Od momentu, čo vstúpila do dverí našej triedy, mala môj obdiv a rešpekt. Tie sa časom premenili na niečo viac a sprvu som bola zmätená. Netušila som, ako to opísať, no vždy, keď okolo mňa prešla alebo som ju zazrela prechádzať chodbou, zaplavil ma presne ten istý pocit, ako teba pri pohľade na toho ryšavého vlkolaka. Vedela som, že by sme mali byť viac, než len kamarátky a spolužiačky.
Občas som ju počas hodín prichytila pozerať sa na mňa, čo pre mňa nebolo divné. Cítila som sa naopak skvele, keďže najlepšia žiačka z celého ročníka väčšinu svojej pozornosti venovala mne- nízkej upírke s podivnými bledomodrými vlasmi sediacej v zadnej lavici, ktorú som na konci roka vždy musela umývať, keďže som na ňu neustále kreslila. Sheila- ak si pamätám správne- sa pri mne niekoľkokrát zastavila a pomohla mi s odstraňovaním mojich kresieb z lavice. Párkrát mi ich dokonca pochválila, čo mi spôsobilo ďalší nával oného pocitu. Pri nej som sa cítila neskutočne šťastne a prišlo mi, že robí môj život kompletným.
Jedného dňa som sa rozhodla ju ohľadom toho konfrontovať. Povedala som jej všetko, čo k nej cítim a ako dodáva môjmu životu zmysel. Už možno tri dni vopred som sa zmierila s faktom, že ma Sheila odmietne a pošle ma kade ľahšie, no ona pri mne zostala aj naďalej. V skutočnosti ku mne cítila to isté, lenže sa taktiež obávala, že zničí naše kamarátstvo.
Nejaký čas sme strávili po boku tej druhej, až pokiaľ...," zastavila sa.
,,Pokiaľ čo?" vyzvedal Alec, ktorého Skyin príbeh zaujal.
,,Pokiaľ na scénu neprišiel on," znova sa odmlčala. ,,Zdanlivo obyčajný človek, o akého by čistokrvný upír ani bicykel neoprel. No potom som tu bola ja. V momente, kedy som ho ako čerstvá absolventka skúšok uvidela, ten neopísateľný pocit sa vo mne prebudil. Sprvu som ho popierala, predsa len miesto po mojej ľavici už bolo zabraté Sheilou. No čím dlhšie som s ním trávila, tým viac sa náš vzťah prehlboval a už som k Sheile necítila to, čo predtým. Už to nikdy nebolo rovnaké, čo sme obidve vycítili. Rozhodla sa to so mnou ukončiť predtým, ako by som to spravila ja."
Alecovi prišlo smutno.
,,A tak som sa dala dokopy s človekom, čím som porušila ten priblbý kódex," povzdychla si Sky. ,,Keď na to prišla moja rodina, anonymne ma nahlásili Rade, ktorá ma neskôr odsúdila na trest smrti v Železnom meste- najväčšej väznici v Agorii.
Vtedy prišiel na scénu Edward. Spoznala som ho cez Chrisa, ktorý bol môj verný spolubývajúci až do dňa D. Vtedy ma mali za môj vzťah s človekom popraviť, no my sme s Chrisom naplánovali útekový plán.
Šťastie očividne hralo na našu stranu, keďže ten plán bol tak neskutočne jednoduchý, že to bolelo. Chris ešte predtým potiahol jednému strážcovi kľúče, ktorými odomkol putá na našich rukách. Tie nám totiž zabraňovali používať akúkoľvek nadprirodzenú schopnosť. Následne sme sa proste len vyparili počas noci. Chris ma potom zaviedol ku svojmu starému známemu- Edwardovi, kde som zostala," dokončila Sky. Pravdupovediac, Aleca jej príbeh neskutočne zaujal a deprimoval ho fakt, že on nič také neprežil. Prišlo mu, že každý má nejakú zaujímavú historku a on väčšinu života presedel v škole alebo doma.
Už boli blízko pri hradbách, keď Sky zazrela niečo v kríkoch.
,,Alec," varovala ho, no už bolo neskoro. Na Aleca zaútočila podivná kreatúra podobná prerastenej stonožke. Dokonca mohla byť dlhšia ako Alec. Kým sa Sky podarilo zasiahnuť, Alec onú obrovskú stonožku zahnal holými rukami, hoci sa stihla na moment zahryznúť do jeho ramena.
Keďže jeho tričko bolo čierne, presakujúca krv nebola vidieť a samotný Alec si to všimol až o dosť neskôr po jeho boji so stonožkou, keď prechádzali hradbami. Tam žiadna stráž nebola, čo Sky prekvapilo. Hradby boli úplne nestrážené, čo nebolo pre Centrum typické. Vďaka tomu sa im však úspešne podarilo prešmyknúť dovnútra, čím sa ocitli v Kope. Sky s Alecom sa rozhodli požiadať o noc v najbližšom hoteli. Cez skelené dvere vošli do exkluzívne vyzerajúceho hotela, kde na nich každý uprel pohŕdavý pohľad. Všetci nadprirodzení sediaci vo vestibule boli totiž vo formálnych oblekoch alebo v šatách a vyzeralo to, že sa bavili. Alec na stoloch spozoroval niekoľko miešaných nápojov, pravdepodobne s alkoholom, keďže všetci boli až v neprirodzene dobrej nálade. Pokiaľ dnu nevošli oni. Alec v špinavom roztrhanom oblečení zloženom z čierneho trička a bundy, ktorá kedysi silno voňala avivážou a Sky taktiež od hlavy po päty pokrytná hlinou, blatom a rastlinami.
Na vyleštenú mramorovú podlahu hotela dopadli kvapky krvi pochádzajúcej z Alecovho pravého ramena. Až vtedy si všimol, že stonožke sa podarilo ho zasiahnuť a do ramena mu vrazila ostrá bolesť. Nechcel však dať Sky najavo, že sa nedokáže ani ubrániť. Neskutočne by si to vyčítala, pretože mu včas nepribehla na pomoc.
,,Vitajte v hoteli Astrum, čo si bude želať?" Aj napriek zjavnému znechuteniu si žena na recepcii snažila zachovať formalitu a milosť ku všetkým zákazníkom.
,,Izbu. Tú najlacnejšiu," odvetila jej Sky zúfale. Dala si záležať, aby bolo počuť zúfalosť a bezradnosť v jej hlase dúfajúc, žr sa žena zľutuje.
,,Môžete sa preukázať?"
Tu prišiel ďalší problém neľudských rozmerov. Žena totiž chcela vidieť ich ľavé ruky, na ktorých majú všetci absolventi skúšok písmeno označujúce ich druh, pod ktorým sú schované ich osobné informácie. Hoci Sky absolvovala skúšky, preukázať sa nemohla, keďže zatykač vydaný na ňu dnes oslavoval svoje tridsiate narodeniny. A o Alecovi ani nehovoriac, ako človek nemal žiadnu šancu identifikovať sa. Vo svete ľudí sa totiž používali občianske, nie nejaké ich vychytávky. Alec vo svojej mysli spozoroval túto myšlienku.
,,Nešlo by to bez toho?" Sky sa snažila jej otázku zahovoriť, keď vtom sa z baru ozval neznámy mužský hlas.
,,Oni sa nemôžu ani identifikovať! Pomiešanci!" konštatoval rozzúrene žene sediacej vedľa neho. Vyzerala nezaujato jeho rečami a len naďalej pokračovala v ladnom obtáčaní svojho gaštanového vlasu okolo ukazováku. Sky by urážky zniesla, no jej pohár trpezlivosti sa vylial v momente, kedy muž v čiernom saku a košeli vzal svoj drink a hodil ho po Alecovi so Sky. Alec nikdy nebol typ osoby, ktorá by ľahko odpúšťala čokoľvek mierené na jeho osobu, no občas nemal na výber. Hoci ľudom niekedy v minulosti odpustil, všetko má priam vyryté do mozgu. A toto sa do jeho zbierky určite pridá.
Nechcel však Sky spôsobovať akýkoľvek problém, tak si jednoducho vybral črep z pohára z líca a ľahostajne mykol plecami. Navonok sa možno tváril drsne, no vovnútri ho to neskutočne zožieralo. Navyše vedel, že ak by aj čokolvek začal, na čistokrvných v jeho okolí nemal, takže by z toho nevyšiel ako víťaz.
Sky si taktiež nechcela zavariť u čistokrvných, takže sa len potichu otočila na odchod. Alec ju bez jedinej hlásky ponížene nasledoval.
,,Takže vy ste pomiešanci? Aké smutné," zasmiala sa žena za pultom a na Alecových vlasoch čoskoro pristál ďalší nápoj. Všetci naokolo začali po nich hádzať čokoľvek, čo im prišlo pod ruku. Akékoľvek jedlo, nápoj, dokonca aj taniere. Hoci to pilo krv obom, neodvážili sa nič povedať. Jediná osoba, ktorá po nich nič nehodila, bolo malé dievča v ružových šatách s nadýchanou tutu sukňou. Bolo značne zmätené, keďže v pred chvíľou kľudnom vestibule plnom kultivovaných dospelých sa strhol chaos a všetci hádzali svoje jedlo na ľudí smerujúcich ku dverám. Sky už takmer siahla na kľučku dverí, keď z kopy sediacich mužov a žien vybehlo oné ryšavé dievča.
,,Ubližujete im!" Vykríkla na celý vestibul, no nezdalo by sa, že to pomáha. Preto to skúsila znova. ,,Prestaňte, prosím!" Tentokrát vestibul stíchol. Alec sa na ňu prekvapene obrátil. Nečakal, že sa zaňho niekto postaví.
,,Vďaka," otočil sa spať ku dverám a už bol na odchode, keď ho dievča chytilo za zápästie.
,,Nechoď! Prosím," snažila sa ich prehovoriť, no márne. Obaja vedeli, že tu nesmú zostať. ,,Ja vás nechám prespať," ponúkla sa s nádejou, že ich to zastaví.
,,To je pekné," kľakla si k nej Sky s vďačným úsmevom. ,,Ale my nemôžeme zostať."
,,Prečo?" Vyzvedala.
,,Počula si to. Nie sme čistí," hoci Alec hovoril len za seba, nechcel to dať najavo ostatným.
,,Mne to nevadí, ani rodičom," chytila Sky za zápästie a začala ju ťahať smerom ku stolu na samom konci.
Tam sedel mladý pár, ryšavý chalan, možno mal niečo cez dvadsať a hnedovláska v tmavozelených saténových šatách na ramienka. Tie pôsobili luxusne a zároveň dokonale kontrastovali s jej bledšou pokožkou. Obaja na pohľad vyzerali príjemne a pokynuli im, aby si prisadli. Alec si prisunul stoličku z vedľajšieho stolu a Sky ho napodobila.
,,Takže vy ste, akože?" Žena mala na jazyku slovo pomiešaní, no prišlo jej neúctivé ho použiť. Nakoniec si vybrala slovo iní.
,,Ja som človek," automaticky ju opravil Alec. Sprvu to oľutoval, keďže ich poznal sotva pár minút, no po jej reakcii mu spadol kameň zo srdca.
,,To naozaj? Nikdy som neprišla do kontaktu s človekom," s úsmevom sa postavila a podala mu ruku. ,,Som Katherin Alebonová, teší ma."
,,Alec Hemilton," stručne jej odvetil a potriasli si ruky. Na Aleca tmavovláska pôsobila príjemným dojmom- nebola ako ostatní, zmýšľala celkom úplne inak.
,,Ja som Erika," dostala zo seba Sky. Alec usúdil, že nechce riskovať prezradenie svojej identity, hoci najprv bol celkom zmätený. ,,Som zmiešaná," hlesla falošne sklamaným tónom. Aj keď bol pre ostatných dosť presvedčivý, Alec ho ihneď rozpoznal. Počul totiž Sky byť sklamanú a dokázal si to s jej terajším hlasom porovnať.
,,Teší ma," prehliadla si ju Katherin a až potom dodala; ,,Erika. Toto je Livvy," ukázala na dievčatko ukrývajúce sa za jednou zo stoličiek. To im len zamávalo na pozdrav.
Ďalších pár minút viedli intenzívny rozhovor. Alec nečakal, že rodina čistokrvných bosorákov bude tak pohostinná, keďže im dokonca ponúkli prespať v ich izbe.
Sky sa sprvu snažila odmietnuť, no Alec ju predbehol so súhlasom. Nevedel, kam inam by išli, takže prikývol. Sky mu venovala pár nepekných pohľadov, keďže nerada niečo žiadala od ostatných, navyše nevedela, ako im takú láskavosť má splatiť.
Tmavovláska im pokynula rukou smerom ku dverám z tmavého dreva, už na pohľad pôsobiacich prepychovo a Alec sa k nim len nepozorovane priplížil. Snažil sa znova na seba neprilovať pozornosť čistokrvných. Sky ešte zostala vo vestibule s rodinou bosorákov, no Aleca ich konverzácia neskutočne nudila.
Vkĺzol do chodby a rýchlosťou blesku za sebou zavrel dvere. S čím však nepočítal bolo, že chodba sa bude hemžiť nadprirodzenými. Všetci naňho upriamili vražedné pohľady, len čo zatvoril dvere. Alec sa ich snažil ignorovať a len sa rýchlym krokom, hoci sa mu celkom ťažko kráčalo, prešmykol pomedzi nich snažiac sa nesústrediť na reči nadprirodzených. Komentovali jeho vzhľad a fakt, že svojou krvou zašpinil koberec. Na Alecovo šťastie sa mu podarilo dostať až ku izbe 510 bez toho, aby naňho niekto niečo hodil ako vo vestibule.
Zatvoril za sebou dvere a vydýchol si. Keďže bol na izbe znamenalo to, že je v bezpečí. Ako prvé zamieril do kúpeľne, ktorá nebola ďaleko od vchodových dverí. Nájsť vypínač svetla mu trvalo nejakú tú chvíľu a keď konečne rozsvietil honosný luster na strope, naskytol sa mu pohľad na obrovskú kúpeľňu pozostávajúcu z dvoch umývadiel, sprchy a vane. Domyslel si, že záchod bol v malej miestnosti vedľa kúpeľne.
Alec sa rozhodol čas využiť kvalitnou sprchou, ktorú nemal už nejaký ten piatok. Zhodil zo seba špinavé čierne tričko s nohavicami a následne sa zavrel do sprchového kútu, kde na seba pustil teplú vodu. Tú taktiež nevídal často, keďže Janette mala čo robiť so platbou za tú studenú a teplá voda stojí omnoho viac. Alec si až vo sprche všimol nespočet škrabancov a modrín, ktoré pokrývali jeho telo a taktiež sa mu znova pripomenula rana na ramene. Dokonca spozoroval drobný kúsok skla zabodnutý do jeho boku. Na jeho šťastie nebol hlboko, takže ho len rukou vytiahol a položil na poličku s mydlami, hoci aj to značne zabolelo. Alecovi ešte dlhšie trvalo, kým zo seba zmyl všetku špinu, takže keď započul niekoho príchod na izbu, ešte vždy bol v sprche. Jeho vedomie ho však z nejakého titulu začínalo opúšťať.
,,Alec?" Započul Sky hľadať ho, no na odpoveď nemal silu. Len sa potichu zviezol na podlahu a posledné, čo za zvuku tečúcej vody jeho oči uvideli, bola voda zmiešaná s krvou stekajúca do odtoku. Následne sa jeho zrak za záhadných okolností rozmazal a on prestal vnímať svet.