Čistokrvná: Vzbura

III.

Na Felixovo prekvapenie sa Heliina matka nezľakla jeho krvavočervených očí či pazúrov, brala to celkom normálne. Ostatní by sa pravdepodobne snažili o útek, no Heliina matka si ho privinula k seba a pokúsila sa jedenásť ročného vlkolaka ukľudniť, hoci o premene nevedela veľa.
,,Musíme odísť," hlesla, keď zacítila Felixove slzy dopadať na jej tričko.
Felix sťažka prikývol a odtiahol sa od nej.
Ešte nejakú dobu sa snažil predýchať prvé náznaky premeny, no potom sa postavil a umyl si tvár studenou vodou, čo mu celkom prospelo.
Heliina matka poďakovala starene za pohostinnosť medzitým, čo sa Felix nenápadne vytratil oknom.
,,Bolo mi cťou," odvetila a otvorila jej dvere. Heliina matka ešte raz poďakovala a aj s Felixom vošli do noci.
,,Komu patríš?" Spýtala sa ho.
Felix sa na ňu len prekvapene pozrel.
,,Kto sú tvoji rodičia?" Preformulovala otázku.
,,Obaja sú mŕtvi," povzdychol si Felix a z jeho hlasu bolo poznať, že o tom nechce hovoriť. Heliina matka to pochopila a len ďalej potichu pokračovala v chôdzi.
,,Nechceš ísť s nami?" Navrhla mu po chvíli. Felix sa na ňu prekvapene otočil.
,,Môžem?"
,,Samozrejme," odvetila mu bezstarostne.
Felix neváhal a hodil sa jej vďačne okolo krku.
,,Vďaka," zamrmlal a až po chvíli sa od Helienej matky odlepil.
***
,,Isaac," vzdychla Yulian, keď ju Isaac rukami oprel o strom a venoval jej vášnivý bozk. Rukami si ho privinula bližšie k telu a následne nimi zašla pod jeho tričko. Pomaly postupovala vyššie po jeho chrbáte a čoskoro Isaacovo tričko poletelo do trávy.
Konečne sa im na ceste do Centra podarilo odpojiť od ostatných, takže túto chvíľu chceli využiť.
,,Vieš o tom, že si neuveriteľne dobrá?" Zašepkal jej Isaac do ucha, keď jej tričko taktiež poletelo za tým Isaacovým.
Čoskoro si obaja ľahli na trávu a Yulian sa odrazu pred Isaacom ocitla takmer nahá, len v spodnom prádle. Isaac bol na tom podobne. Obaja boli zakrytí z oboch strán krovím, takže si mohli svoj moment naplno vychutnať.
***
,,Takže, vy mi dokážete pomôcť?" Uisťoval sa Scott u potulného šamana, ktorý ho neustále presviedčal, že je skutočný čarodejník. Keby nevedel o nadprirodzene, Scott by mu asi takúto vec neuveril ani keby bol opitý.
,,Dokážete mi spraviť portál do dimenzie nadprirodzených?" Sadol si do mäkkého kresla oproti pochybnému čarodejníkovi. Ten sa najprv hlboko zamyslel, rukou si prešiel po brade a nakoniec prikývol. Pomaly sa pozviechal zo stoličky, na ktorej sedel a lusknutím prsta si k sebe privolal zopár starých kníh, čo Scotta presvedčilo.
,,Takže nie ste podvodník," skonštatoval Scott dostatočne nahlas, aby ho potulný šaman obďaleč počul.
,,Veru, nie som," odvetil mu ľahostajne a modrou iskrou položil knihy na stôl. ,,Som rád, že si si to uvedomil, vlkolak."
Posledné slovo Scotta ako polovičného upíra zaskočilo.
,,To je jedno," zahovoril Scott. ,,Proste mi urobte portál do Agorie a zaplatím Vám," povzdychol si.
,,Zaplatíš?" Obrátil sa naňho bosorák a dal sa do práce.
Zo Scottovho uhla pohľadu to vyzeralo ako všelijaké mávanie rukami do všetkých strán medzitým, čo si mumlal nejaké zaklínadlo, ktorému taktiež Scott nerozumel. V tomto smere nebol príliš vzdelaný.  Chvíľu ešte sedel na fialovom saténovom ušiaku.
,,Hotovo," obrátil sa naňho bosorák.
Scott z vrecka vytiahol zopár bankoviek a dal ich bosorákovi na stôl. Postavil sa a ke smeroval k portálu, bosorák ho ešte pozastavil. Luskol prstami a na Scottovej dlani pristála malá kartička. Orámované zelenými vlnami, v strede stálo;
Francis Guillaume
Bosorák na cestách
Kontakt: 405 723
Vizitka? Vážne? Pomyslel si Scott tesne pred vstúpením do portálu. Kartičku si schoval do vrecka na čiernej mikine a bosorákovi venoval nepríjemný pohľad. Ten sa len pousmial a za Scottom zatvoril portál.
***
,,Isaac!" Znova vzdychla Yulian a Scottovi pri predstave toho, kde sa ocitol, prišlo zle.
Yulian ho okamžite spozorovala a trhla sebou.
,,Scott?" Hlesla vystrašene. Ten sa pokúsil utiecť a tváriť sa, že nič nevidel, no videl až moc. Pri myšlienke, že by to Yulian robila s Isaacom, mu prišlo nevoľno. Scott sa pohotovo otočil a snažil sa nájsť cestu k ostatným medzitým, čo Yulian s Isaacom na seba nahádzali veci.
,,Máme Aleca, myslím, že sa môžme vrátiť," skonštatovala Yulian, keď sa pridali k ostatným a zrak jej spadol na Aleca, ktorý si pokojne postával povedľa ryšavého chlapca.
,,Nemyslím si," skonštatoval Edward a obzrel sa doľava. Tam sa totiž otvoril portál a z neho vyskočil nízky bosorák s bradou.
Francis? Prebehlo Scottovi hlavou, keď zbadal tú unikátnu bradu. Edward naňho uprel zrak a svojimi žiarivými očami ho preskúmal od hlavy po pätu.
,,Francis?" Hlesol po chvíli nahlas.
,,Sil? Nemyslel som, že ťa ešte niekedy uvidím," úprimne sa usmial bosorák, keďže sa stretol so starým priateľom. Ešte vždy lapal po dychu.
,,Preferoval by som meno Edward," opravil ho.
,,Zmenil si meno? Znova?"
,,Presne tak," Edward prikývol.
,,Nečakal som, že na teba narazím," vypadlo z neho po hlbokom výdychu. ,,Mimochodom, idú po nej," prstom ukázal na Yulia, ktorá sa ešte stále dávala dokopy- hlavne psychicky. Predsa len, keď Vás pri tom niekto nachytá, nie je to príjemný zážitok.
,,Po mne?" Ozvala sa po chvíli, keď jej mozog takmer všetko spracoval. ,,Kto?"
,,Neviem, ja...," snažil sa chytiť dych. ,,Len som započul kúsok niečej konverzácie. Jednoducho sa nemôže vrátiť do sveta ľudí," zhrnul to Francis.
Yulian si zhlboka povzdychla.
,,A čo má spraviť?" Unavene sa spýtal Alec. Myšlienka, že by mal na takomto mieste zostať ešte dlhšie, mu príliš nevoňala.
,,Musíme ísť do Centra," odvetil mu Francis smutne, no v skutočnosti smutný nebol. Priam sa pokúšal zakryť úsmev a Isaac si ho pozorne premeriaval od hlavy po pätu. Nezdal sa mu ako dôveryhodný človek. Bizarné oblečenie a pochybná brada nerobili na nikoho okrem Edwarda dobrý dojem. Edward ho hoci poznal, no za posledných sto rokov sa dosť zmenil. Už nenosil ten príšerný účes, ktorý bol moderný v osemnástom storočí. Tentokrát mal na hlave viacfarebnú katastrofu zo sedemdesiatych rokov. Edward stromy okolo príliš nevnímal, sústredil sa na Francisa. Zdal sa mu divný. Priam, ako keby to nebol on ale len nejaká Francisova náhrada. Týmito myšlienkami sa mu podarilo dokonale odignorovať Nicholasa, ktorý mu svojím tenkým chlapčenským hlasom terorizoval ušné bubienky.
,,Počúvaš ma vôbec?" Urazene sa ho spýtal, čo Edwarda zaskočilo. Nemal tušenia, že niečo Nicholas hovoril.
,,Hm?" Otočil sa naňho. ,,Samozrejme, že hej."
,,To neznelo presvedčivo," nahodil urazený tón.
,,Hovoril som, že by sme sa mali rozdeliť."
,,Rozdeliť?" Edward naňho hodil prekvapený výraz tváre. To Nicholasovi len dosvedčilo, že bol znova stratený vo svojich myšlienkach.
,,Keď chceme vniknúť do centra."
Edward pochopil.
Následne ich konverzáciu vyrušila Sky, ktorá sa priam objavila za Nicholasovým chrbtom.
Yulian by prisahala, že ešte pred sekundou obdivovala krásu stromov naookolo. No teraz stála Nicholasovi za chrbtom a jednou rukou sa oňho opierala. Tú druhú mala vo vrecku a niečo z neho vyťahovala.
Sky siahla do vrecka na rifliach a vytiahla z neho kúsok papiera pokrčený do tvaru gule. Opatrne ho rozvinula a ostatným spočinul zrak na kúsku starého papiera s čiernymi čiarami. Nicholas si nepamätal, či vo svojom živote už niečo také videl, no tvar, ktorý vytvárali čierne línie, sa mu zdal povedomý.
,,Toto je Centrum," Francis chudým ukazovákom spočinul na strede papiera.
Mapa. Napadlo Nicholasovi. Spomenul si na to slovo.
,,A tadeto sa dokážeme dostať dnu, lenže skupina...," zastavil sa a očami prešiel po každom. Spočítal všetkých členov skupiny a nakoniec dodal; ,,Skupina zložená z ôsmich nadprirodzených bytostí," zrak mu spočinul na Alecovi. ,,Siedmich nadprirodzených a jedného človeka," opravil sa a Alec mu venoval nepríjemný pohľad. Označenie človek mu v tomto kontexte prišlo nepríjemné, priam, akoby bol niečo menej. Keďže naňho upozornil týmto smerom, Alec mu na oplátku venoval zopár vražedných pohľadov a Nicholasovi sa Francis tak isto nepozdával. Zapáchal falošou, takže sa Nicholas držal v pozore za akýchkoľvek okolností.
,,Mali by sme sa rozdeliť," skonštatoval Edward na Francisov návrh nahlas. Nicholas si nemohol pomôcť, len cítiť sa hrdo, keďže Edward naplno súhlasil s jeho návrhom.
,,Pôjdem s Alecom," dodal Edward, čo sa Nicholasovi nepozdávalo. Hoci si bol vedomý, že Alec ako človek potrebuje istú formu ochrany v dimenzii nadprirodzených, nedokázal si predstaviť ho opustiť. Za tú dobu k sebe pomerne prirástli a v Nicholasovi sa k Alecovi začali prehlbovať city, ktoré nevedel opísať. Mal pocit, že Alec len svojou prítomnosťou dokáže osvetliť jeho deň a dokázal by s ním byť stále. Tak isto nedokázal schovať letmý úsmev, ktorý sa mu automaticky zjavil na tvári zakaždým, čo uvidel toho tmavovlasého chudého chalana práve postávajúceho vedľa neho.
,,Prečo práve ty?" Namietal mu Nicholas a celkom iste si neuvedomil, akým tónom hovorí. Znel ako škôlkar, ktorému treba vysvetliť, prečo je niekto lepší ako on, hoci to si uvedomil až neskôr. Presnejšie v moment, kedy sa naňho Edward pozrel ako na dieťa a unavene si prešiel dlaňou po tvári. Následne si prehrabol vlasy a pokúsil sa zachovať svoj typický výraz tváre.
,,Vážne to musím vysvetľovať? Nicholas," oslovil ho rodičovským hlasom. ,,To, že máš Aleca rád neznamená, že ho dokážeš chrániť pred všetkými potencionálnymi hrozbami."
Nicholasovi prišlo pomerne smutno. Zaskočil ho tón, akým to Edward povedal- bez akéhokoľvek náznaku emócií a pritom tak starostlivo. Akoby bol Nicholas jeho vlkolačie dieťa.
,,Máš pravdu," uznal Nicholas a nahodil letmý úsmev. ,,Neviem, čo to do mňa vošlo."
,,Bude to v poriadku," pokúsil sa ho povzdbudiť Alec. Položil svoju pravú ruku na Nicholasovo plece a s úsmevom sa mi pozrel do očí. Nebol falošný. Nicholas cítil, že Alecov úsmev vychádza zo srdca a naozaj si myslí to, čo vraví. Tento fakt mu napomohol úsmev opätovať. Následne sa jeden vrhol tomu druhému do objatia a pomerne dlho tam stáli uprostred lesa nalepení na seba v pevnom objatí.
,,To by stačilo," nanútene si odkašľal Francis. ,,Musíme pohnúť kostrou, ak to chceme stihnúť," nešpecifikoval čo a Yulian zostala pomerne zmätená, hoci to čoskoro zakryla jej prehlbujúca sa nenávisť k bosorákovi. Najradšej by ho nechala tam a pobrala sa domov za otcom a jeho divnou priateľkou. Hoci bola celkom zvláštna, každý, dokonca aj namyslený Theo, bol lepší ako Francis. Asi by sa roztrhla od hnevu, keby mala s Francisom stráviť ešte chvíľu.
,,Nicholas môže ísť s tamtou upírkou," ukázal na Sky. Odkedy tu velí? Zamyslela sa Yulian. ,,A vy dvaja," poukázal prstom na Scotta s Isaacom. ,,Vy pôjdete cez bránu tri."
Isaac so Scottom si vymenili pár nie veľmi nadšených pohľadov. Scott mal chuť zabiť oboch- Isaaca, keďže spal s jeho najlepšou kamarátkou a Francisa za to, ako ich porozdeľoval. Nikto však nechcel strácať čas protestovaním.
,,Yulian," pristúpil k nej Francis a rukou jej siahol do vlasov. Tá sa šokovane mykla. ,,Ty ideš so mnou."
,,Hej!" zakričal po ňom Isaac. ,,Ruky preč z mojej priateľky!"
Slová za z neho len tak vysypali. Poriadne si neuvedomil, čo povedal, až keď mu Scott dal facku. On sa taktiež nejak nekontroloval, proste konal.
,,Fajn, nejaké namietky?" Francis sa rozhliadol a keď nepočul žiadne sťažnosti usúdil, že je všetko v poriadku.
Francis situáciu považoval za vybavenú, pokiaľ mu do toho nevstúpil Edward.
,,Mám nápad," týmito slovami si upútal každého pozornosť. ,,Čo ak by som požičal Alecovi mágiu?"
Francisovi sa táto myšlienka nepozdávala. Chcel tento nápad zavrhnúť, no Alec súhlasil s bosorákom. Zdalo sa mu to ako skvelý nápad a konečne by ho aspoň nachvíľu nikto nenazýval človekom. Možno by zapadol.
,,Súhlasím," odvetil mu Alec bez akéhokoľvek ďalšieho premýšľania. Francisovi sa nepáčil fakt, že narúšajú jeho plán, no nedal to najavo.
,,Tým pádom s ním môže ísť Sky," vložil sa do veci Francis. Všetci naňho hodili pohľady ala Kto sa pýtal?, no Francis si naďalej nástojil na svojom.
Edward na toto nemal žiadny argument, takže sa pridal na Francisovu stranu.
,,Ja pôjdem s Nicholasom pre prípad, že Chris bude chcieť so mnou komunikovať," dodal a postavil sa k ryšavému vlkolakovi. Ten sa pozrel na Edwarda, ktorý bol od neho značne vyšší a fialové pramienky mu padali do tváre.
,,Myslíš, že nebudeš nápadný?" Opatrne sa ho spýtal Nicholas, pričom skúmal jeho rifľovú bundu s čiernym tričkom. Stavil by sa, že bude vyčnievať z davu.
,,Uvidíme," mykol plecami na odpoveď. ,,Mimochodom," oslovil ho. ,,Ani ty nebudeš splývať s davom," poukázal na Nicholasovo roztrhané oblečenie.
Edward sa chystal pre Nicholasa vyčarovať nejaké oblečenie, keď ho Francis zastavil.
,,Prestaň!" zahriakol ho tesne pred tým, čo Edward luskol prstami. ,,Mágia v Agorii je sledovaná Radou," upozornil ho. Edward si spomenul na moment, kedy mágiou takmer zasiahol voz alebo keď používal mágiu proti Ewory.
,,Takže čo urobíme?" Spýtal sa ho otráveným tónom. Netušil, čo má Francis v pláne, no keď sa naňho tentokrát pozrel, jeho magická stopa stmavla. Bosorácka magická stopa sa pohybuje v odtieňoch fialovej, no tá jeho sa čím ďalej viac približovala k čiernej...