Čistokrvná: Vzbura

VIII.

,,Kde som?" Alec otvoril oči, čo následne oľutoval, keďže mu ich takmer vypálilo stropné svetlo. Inštinktívne si pred tvár dal ruku a po chvíli, keď si jeho oči privykli na svetlo, očami zmätene preskúmal miestnosť. Katherin Aleca takmer ihneď spozorovala. Jej materinský inštinkt zareagoval a k Alecovi sa prirútila ako k päť ročnému dieťaťu s chrípkou.
,,Alec! Si v poriadku?" Spoza rohu sa zjavila Sky.
Alec prikývol a úspešne sa dostal na nohy. Katherin si len hrdo obzerala jej prácu počas toho, ako Alec hľadal svoje dotrhané čierne tričko. ,,To malo v sebe viac dier ako ementálsky syr," skonštatovala Sky a Alec v duchu dal zbohom jeho obľúbenému tričku. Počas toho, ako preňho v skrini rodiny bosorákov niečo hľadala, Alec sa prechádzal po miestnosti a obzeral si ju. Práve, keď sa zamýšľal nad elegantnou rohoškou, za ním Sky nabehla aj s kopou nového oblečenia.
Prekvapene a zároveň vyčítavo sa na ňu pozrel. Nechcelo sa mu veriť, že by to Katherin dovolila, hoci bola milá a štedrá. Jednoducho mu to prišlo ako príliš veľa a nerád sa zadlžoval- či ľudom, či nadprirodzeným.
,,Katherin súhlasí," akoby mu Sky prečítala myšlienky. Alec sa chystal odmietnuť, no keď sa do tohto celého divadla zapojila aj Katherin, nezostávala mu iná šanca. S vďačným výrazom na tvári prijal čiernu košeľu Livvyinho otca spolu so športovo elegantnými nohavicami.
Alec len potichu zaliezol do kúpeľne a na seba navliekol pochybné oblečenie, ktoré mu vybrala Sky. Očividne bol Livvyn otec muž ako hora, keďže jeho oblečenie bolo Alecovi neuveriteľne veľké. Od toho, aby mu jeho košeľa siahala po kolená, mu chýbalo len pár centimetrov a nohavice si musel vylomiť, aby na ne pri chôdzi nestúpal.
Po chvíli intenzívneho snaženia vyzerať v onom oblečení dobre to Alec vzdal a vyšiel von. Jeho oblečenie na Alecovej útlej postave priam viselo. Ako prvá jeho nový fit spozorovala Sky, ktorá ho pomerne rýchlo vysmiala, pretože Alec vyzeral naozaj vtipne.
,,Začínam si myslieť, že som tvoje staré veci vyhodiť nemala," prehodila, čím mu dostatočne naznačila svoj názor.
,,Vyzerám strašne," skonštatoval Alec, keď sa postavil pred najbližšie zrkadlo. Vtom započul prichádzať tmavovlasú bosoráčku.
Jej reakcia však bola úplne iná.
Bez jediného divného úškrnu ladne podišla k Alecovi a lusknutím prsta oblečenie zmenšila o niekoľko veľkostí, takže mu pomerne sedelo. Rukávy košele odrazu presne sedeli dĺžke Alecových rúk a nohavice taktiež. Alec sa na seba prekvapene pozrel.
,,Vyzerám ako...," hľadal vo svojej mysli správne slovo na opísanie faktu, že vyzeral ako muž okolo štyridsiatky pracujúci v kancelárii.
,,Elegantne," doplnila ho, ale Alecovi sa to celkom nepozdávalo. Nedokázal novému oblečeniu úplne prijsť na chuť, no nebol v pozícii na vyjednávanie. Jednoducho len vďačne kývol hlavou a podišiel smerom k Sky, keď ho Katherin zastavila.
,,Nevadí, keď ti položím pár otázok?" Spýtala sa ho opatrne. ,,Študujem ľudí," vysvetlila.
Alecovi to bolo pomerne jedno, takže iba ľahostajne mykol ramenami a posadil sa zvýšenú posteľ. So svojou výškou musel mierne vyskočiť, aby sa na ňu dostal.
,,Som samé ucho," odvetil jej Alec, čím jej naznačil, aby začala so svojimi otázkami.
***
,,Vrana?" Z druhého konca chodby k tmavovlasému chalanovi doliehal ženský hlas. Rýchlo dokončil svoju rannú hygienu a svoju celkom príťažlivú tvár zakryl čiernou maskou zakončenou dlhým vraním zobákom. ,,Kde sú?"
Vrana sa otočil jej smerom, kde sa mu naskytol pohľad na vysokú čiernovlásku, ktorá sa zhmotnila z tieňov. Svojou otázkou referovala na Aleca a Nicholasa, keďže už dávno neboli v podzemí jej zámku. Len pokojne zostal ticho a nedal na sebe poznať jediný náznak emócií. Keby chcel, mohol by jej odpovedať čokoľvek, no rozhodol sa hrať podľa svojho plánu. Ewory bola preňho silný spojenec, takže sa rozhodol dočasne počúvať jej pravidlá.
,,Alebo ťa omrzela rodina?" Tým mala na mysli tých dvoch ľudí, s ktorými aktuálne žil pod jednou strechou, keďže neviedol iba nadprirodzený život. Hoci väčšinu času trávil v Agorii, kde aj celý čas ako malý vyrastal, stále bol študentom Oak Hillskej strednej školy.
Aj tým sa rozhodol stať prakticky len zo srandy, keďže od toho, čo prvýkrát skončil školu, už uplynula neuveriteľne dlhá doba a do dejepisu sa stihlo pridať niekoľko obrovských vojen, významných osobností a Columbus stihol objaviť Ameriku. Prekvapivé bolo, že za ten čas na verejnosti vystupoval len pod štyrmi menami- väčšinu času totiž trávil v Agorii. Hoci vystriedal pár mien, meno od jeho matky malo preňho z nich najväčšiu hodnotu. Možno jeho matka nebola čistokrvná, no k dávnej histórii sa nerád vracal. Keď jeden žije dosť dlho už pred tým, ako videl pád rímskej ríše, vystúpiť a padnút neuveriteľne veľa monarchií, Napoleona s Veľkou francúzskou revolúciou a dve svetové vojny, všetko začne strácať svoje čaro. Všetky mená začínajú znieť rovnako a veci postupne stratia svoju vzácnosť. Ani jedno miesto na tejto planéte už nemalo to, čo kedysi a jeho to nesmierne unavovalo.
Preto začal experimentovať.
Jedného dňa sa mu podarilo skonštruovať portál, ktorý tak nejak neviedol nikam. Pri jeho vytváraní totiž na nič špecifické nemyslel, teda aspoň to predtým nemal v pláne. Počas vytvárania mu do mysli vbehla myšlienka na úplne nový svet, ktorý by si mohol vybudovať od úplného začiatku. Mal by nad ním a nad ľuďmi v ňom absolútnu kontrolu. A predstava mať kontrolu sa mu odjakživa pozdávalo.
Tam ho neskôr aj portál zaviedol.
Na miesto chaosu ovládané démonmi. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, bol horší ako kresťanská verzia pekla a na to sa nedokázal pozerať. Keď v diaľke uvidel ruiny dávneho mesta horieť v plameňoch, niečo sa v ňom vzbudilo. Akýsi pocit podobný tomu, čo cíti matka ku svojmu dieťaťu. Nehynúca túžba ho ochraňovať a vydláždiť mu cestu životom.
Rozhodol sa svet zobrať do svojich rúk. Bolo mu dosť zreteľne naznačené, že ho potreboval a on sa to tak nechystal nechať. Po dlhých bojoch sa mu z mesta kompletne podarilo vyhnať démonov a nasadiť okolo jeho centra bariéru. Bariéru, ktorá mala chrániť najdôležitejšie poklady malého mesta a ľudí na jeho čele. Zobral inšpiráciu z vtedy populárneho systému vlády a ľudí na čele oného mesta pomenoval Rada. Rada mala na starosť udržať poriadok v meste. To sa čoskoro hemžilo ľuďmi, no žiadny z nich nevyhovoval jeho požiadavkám. Všetci boli preňho príliš obyčajní, ľahko zraniteľní a smrteľní. Do ich spoločnosti nezapadal ako im rovný. Vedel, že sa s tunajšími ľuďmi nemohol rovnať, takže jednoducho prevzal nad nimi kontrolu. Keďže už uplynula nejaká doba od toho, čo bol smrteľníkom, rozhodol sa smrteľníkov urobiť svojimi ľuďmi. A pracovnou silou.
Čoskoro sa sám prehlásil za Najvyššieho kancelára a obsadil najdôležitejšie miesto v Rade. Tým sa mu otvorilo nespočet nových dverí. Začal šíriť svoje myšlienky medzi ľudí- sprvu by dal všetko za ich bezpečie, no neskôr, keď si začal uvedomovať ich jednoduchosť a zraniteľnosť, ich prestal vnímať ako živé bytosti. Začal ich považovať len za pracovnú silu, ktorá mu pomohla mesto rozšíriť cez hranice rieky oddeľujúcej už obývanú časť od divokých lesov a hôr. Tie neskôr získali pomenovanie Gentirwoodske lesy podľa dreva pochádzajúceho zo stromov rastúcich na onom území. Tehdajší ľudia ho po čase začali priam vidieť ako boha, čo sa mu páčilo. Vyrezávali jeho obľúbené zvieratá do dreva a domy maľovali jeho obľúbenými farbami. Užíval si fakt byť centrom pozornosti, až pokiaľ na scénu neprišla pri obsadzovaní ďalšieho územia jedna neuveriteľne sexi čiernovláska. Tam nastal problém. Ona bola príčinou chaosu, proti ktorému Vrana tak usilovne bojoval.
Čiernovláska, neskôr Ewory, aktuálne mala pod palcom celý Cantan, čiže južnú a východnú časť územia. Medzi Vranovou armádou ľudí a Eworinou armádou démonov a detí noci sa strhli krvavé boje. Tie trvali dlhé toky, stáročia, až pokiaľ sa s ňou Vrana osobne nestretol. Tam sa mu naskytol pohľad na neuveriteľne sexi čiernovlásku, vodkyňu detí noci a hoci najprv neveril na lásku na prvý pohľad, zamiloval sa.
Po nejakom čase Vrana zistil, čoho je Ewory schopná a túžba po takej moci, aj keď už bol vlkolakom a bosorákom, ho úplne pohltila. Bol pevne rozhodnutý pre to spraviť čokoľvek.
A aj spravil.
Kvôli moci bol schopný Ewory zavraždiť a prevziať kontrolu nad jej armádou. Spolu s Deťmi Noci sa usadil na opačnom konci Agorie, nad ktorým neskôr prevzali moc bosoráci. V tých časoch si Vrana našiel verného spoločníka, ktorému sa mohol so všetkým zdôveriť. Bol si istý, že to nikdy nikomu nepovie, keďže obidvaja obývali jedno telo. A tak vznikol Theo- sprvu nová a úplne iná osobnosť, no postupom času Theo a Vrana začali splývať do jednej chaotickej osobnosti. Theo bol vždy ten, kto robil riskantné rozhodnutia a zháňal kontakty pre plány Vrany a ten následovne všetko vždy dal do pochodu. Zo začiatku ani nezdieľali spomienky a tak Theo žil ako úplne iný človek, no neskôr sa to spustilo. Spoločnými spomienkami sa začal ich proces splývania do seba. Akoby sa Vrana a Theo stávali jedným. Jediné, čo je svetu známe, je náhly koniec jeho nadvlády nad svetom a rozpad tej trochy, ktorá mu zostala. Postupne sa od neho každý odvracal a začali sa šíriť klebety o jeho poruche osobnosti. Práve kvôli tomu sa rozhodol stiahnuť sa do tieňov a spáliť všetky doterajšie dôkazy o jeho existencii. Theo si v tých dobách viedol istý spôsob denníka, kam zaznamenával všetky svoje víťazstvá a boje, no toho dňa každý dokument, čo sa mu dostal pod ruku, skončil v krbe v paláci ako pokrm pre nenásytný večne horiaci oheň.
Isté množstvo informácií z tých dôb sa dochovalo, no hrubá väčšina len v podobe legiend, keďže skaze toho dňa uniklo len zopár listov. Preto vzniklo Obdobie Temna, z ktorého je svetu známych len minimum informácií.
***
Keď Katherin skončila s výsluchom Aleca, ktorý trval tak večnosť, vonku už bola tma. Zdrojmi pár lúčov svetla prenikajúcich do obývačky bolo len niekoľko pouličných lámp, ktoré sa ťahali po celej uličke. Niektoré z nich už očividne mali svoje najlepšie dni za sebou a iné už nesvietili vôbec, no zvyšok poskytoval dostatok svetla skoro celej ulici, s výnimkou pár tmavých rohov, ktoré naháňali Alecovi husiu kožu len, čo sa na ne pozrel. V ich svete takéto tmavé zákutia boli útočiskom alkoholikov a narkomanov, ktorí len akoby vyčkávali na svoju obeť.
,,Mali by sme ísť," podotkla Sky a prerušila tým ticho, ktoré doteraz prevládalo v miestnosti. Jediný zvuk boli tlmené rozhovory bytostí vonku, poprípade nejaký vták preletel okolo. ,,Nechceme prirábať problémy," vysvetlila rodine, no Katherin trvala na dhšom pobyte. Alec by tiež najradšej zostal, no uvedomujúc si, aké problémy by dokázal spôsobiť len svojím pobytom tam, rozhodol sa súhlasiť so Sky. Už teraz netušili, ako sa im za takúto pomoc odvďačia, nie to zostávať ešte dlhšie. Takisto už nebol dôvod zostať. Alec bol znova v poriadku a Sky takisto načerpala nové sily, keďže tušila, že si budú musieť prejsť horšími vecami, ako bolo toto. Bola si takmer stopercentne istá, že počas ich pobytu v Agorii sa stihne preliať ešte až príliš veľa krvi a ona bude musieť robiť všetko preto, aby to nebola jej či Alecova krv.
,,Alec," oslovila ho zdanlivo pokojným tónom, hoci vôbec nebola pokojná. ,,Naučím ťa bojovať."
Odhodlanosť v hlase modrovlasej upírky bola až prekvapujúca- či pre ňu, či pre Aleca. Ten sa na ňu len zmätene pozrel.
,,Ako to myslíš?"
,,Začnem ťa trénovať."
***
Yulian práve čakala na Francisa, ktorému to z nejakého titulu neuveriteľne dlho trvalo vykonať potrebu, keď vtom okolo prechádzal postarší pán. Zastavil sa pri nej a sprvu niečo zamumlal v nezrozumiteľnej reči, no neskôr Yulian porozumela niečo ako ,,Kadiaľ sa mám poberať?", hoci si nebola istá.
,,Prepáčte? Nerozumela som," hlavou sa k nemu priblížila, aby mu porozumela.
,,Non Movere!" Starec sa k nej v momente nahol a Yulian prešiel po chrbte mráz, keď započula zaklínadlo. Cítila, ako každou sekundou stráca kontrolu nad svojím telom a čoskoro zostala stáť primrazená k zemi. Vtedy zistila, že starec celú tú dobu nebol starcom ale bledovlasým mužom okolo štyridsiatky, mohol byť od nej tak o hlavu vyšší. Yulian sa všetkými silami snažila zachovať chladnú hlavu, no zárodok paniky v jej vnútri ju pri myšlienke bezmocnosti ovládol. V duchu sa modlila, aby sa Francis čo najskôr vrátil, no niečo jej hovorilo, že miesto boja zobral nohy na plecia. Pravý muž. Pomyslela si.
Vtom momente chlap pred ňou taktiež začal strácať kontrolu nad jeho telom.
,,Padni do kolien!" začula odniekiaľ zdiaľky. Podľa všetkého to bolo mierené na blondiaka pred ňou, keďže sa pomaly zviezol do kolien a zostal nehybne. Yulian nemala najmenšieho poňatia, čo sa práve udialo.