Čistokrvná: Vzbura

IV.

,,V Centre niečo vymyslíme," odvetil mu s falošným úsmevom, čo Edward rozpoznal, no rozhodol sa ho ignorovať. Tušil, že má Francis niečo zaľubom, no nemal najmenší nápad, ako mu v tom zabrániť.
,,Yulian," oslovil ju ešte predtým, ako sa rozdelili a prstom jej pokynul, aby k nemu prišla. ,,Dávaj si bacha," pohľad odvrátil na Francisa, ktorý si znudeným pohľadom aktuálne preskúmaval nechty. Akoby nemal iné starosti.
,,Niečo chystá," upozornil ju Edward a keď sa Francis otočil, zahral to na povzbudzovanie.
,,Uvidíme sa v centre Centra," odpovedal mu Francis s badateľným úsmevom.
***
Yulian s Francisom sa rozhodli vniknúť do mesta bránou štyri, ktorá sa tiahla medzi severozápadným a juhozápadným Kopom. Kop bolo niečo podobné okresom a nadprirodzení tak pomenovávali menšie časti miest. Kopy zvyčajne predeľovali vysoké hradby a z jedného do druhého sa dalo prejsť iba s pasom. Tí menej bohatí si sotva mohli dovoliť bývať v časti Centra, nie to medzi nimi prechádzať. Faktom totiž zostáva, že už len nehnuteľnosť v Centre stála asi trojnásobne viac ako kdekoľvek inde.
Čoskoro sa ocitli pred hradbami ťahajúcimi sa do výšky niekoľko desiatok metrov. Yulian sa zdalo, že výškou siahali až do neba. Takmer by sa ukázala na oči dvom ozbrojeným mužom v uniformách, keby ju Francis nestihol zatiahnuť za roh.
,,Dávaj pozor!" upozornil ju nahnevane. Francis postrehol, ako sa jeden z mužov podozrivo otočil a niečo zamrmlal smerom k tomu druhému. Po tom, čo sa obaja znova otočili Yulian chrbtom a znova upriamili svoju pozornosť na nezáživné stráženie brány, Francis sa rozhodol zaútočiť bez toho, že by Yulian niečo čo i len naznačil.
Nenápadne sa priblížil za mužov v uniformách a následne si s nimi vymenil niekoľko úderov. Yulian pozorne analyzovala každý jeho pohyb a útok so snahou sa niečomu priučiť. Miesto toho však zbadala niečo, čo pravdepodobne nemala. Pri pohľade na Francisove ruky ju myšlienky zaviedli k noci, kedy spoznala Isaaca. Detailne si v pamäti vybavila starý dom a ženu, ktorej na rukách narástli také isté pazúry ako Francisovi a bielká očí sa jej sfarbovali na čierno. Pri tomto si spomenula na prvýkrát, kedy videla démona. Pri myšlienke na rady zubov ostrých ako britvy jej prebehol mráz po chrbte a rýchlo sa pokúsila tieto spomienky nahradiť inými, krajšími.
Po chvíli bol Francis hotový a obaja strážcovia brány boli v bezvedomí. Yulian sa sprvu obávala, že ich zabije, no po skontrolovaní ich tepu jej odľahlo.
,,Neboj sa," zamrmlal Francis jej smerom, keď ťahal telo jedného z mužov za najbližší roh. Pokynul jej, aby spravila to isté.
Yulian ho sťažka chytila za členky a ťahala ho Francisovým smerom. Musela uznať, že muž bol poriadne ťažký a chvíľami obdivovala Francisa, na ktorom nebola poznať žiadna známka vyčerpania.
,,Čo plánuješ teraz? Ocenila by som, keby si ma predom informoval," povzdychla si otráveným tónom, čím dala Francisovi najavo jej "nadšenie" z jeho plánu. Ten len nahodil akoby nechápavý pohľad. Asi akoby netušil, čo pokazil.
,,Požičiame si ich veci," ukázal na čierne uniformy oboch strážcov a začal z jedného z nich zvliekať vrchnú časť uniformy. Tá pozostávala z tmavej bundy so zlatým lemovaním a elegantnými gombíkmi. Yulian ho napodobila a svoje tričko čoskoro prekryla onou uniformou. Na nohavice si navliekla tie z uniformy, ktoré jej boli asi o štyri čísla väčšie. Francisovi pomerne sedeli ohľadom dĺžky, no obaja strážcovia boli celkom pri tele, čiže obom uniformy boli na šírku veľké.
,,Vyzeráme aspoň trocha presvedčivo?" Ujistovala sa Yulian, keďže bola plná pochybností. Francis sa pokúsil žartovne zmiesť jej pochybnosti zo stola, no neúspešne. Yulian ešte väčšmi zaváhala.
,,Nejako to pôjde," ľahostajne odvetil Francis.
Pochybnosti o Francisovom pláne však nemala iba Yulian.
***
,,Olizoval si sa s mojou kamarátkou," vyustále vyčítal Scott Isaacovi počas toho, ako preliezali hradby. Isaac naňho hodil nevraživý pohľad. Prisahal, že keď bude po všetkom, dá tie reči Scottovi pocítiť.
,,Presne tak. Tvojou kamarátkou, mojou frajerkou," zdôraznil Isaac.
,,Nechytaj ma za slovíčka," odfrflal mu Scott.
Scottovi každé jeho slovo liezlo na nervy a chcelo sa mu zvracať. Na túto vetu však nemal odpoveď, takže len s unaveným povzdychom pokračoval ďalej. Tak nejak Scott ako skúsenejší prevzal vedenie a rozhodol sa ísť na to zhora. Obídu stráž dole po hrubom obrubníku horizontálne lemujúcom istú časť hradieb. Ten by ich podľa mapy, ktorej sa pred pár minútami zmocnil Isaac, mal zaviesť priamo ku stredu Centra, kde sídli Rada.
Rada bola niečo ako parlament zložený z nadprirodzených bytostí, do ktorého sa raz za určitý čas volili členovia- tí mali reprezentovať určitý druh. Upíri si volili upírov, bosoráci bosorákov a vlkolaci vlkolakov. Na čele Rady stála trojica vysoko postavených kancelárov, ktorí mali po Najvyššom Kancelárovi najväčšiu moc. Najvyšší Kancelár bol volený onou Trojicou a jeho identita bola zvyčajne skrytá za rúškom tajomstva. Len Trojica a pár vyvolených z Rady vedeli jeho skutočné meno, no nikto z Rady nevedel, z akého druhu pochádza. Keby vedeli, riskovalo by sa rozšírenie tejto informácie a vyvolanie vzbury, keďže ak by bol Najvyšším Kancelárom vlkolak, upíri a bosoráci by to nezniesli.
Scottovi sa podarilo obísť stráž a Isaac ho nasledoval. Pomaly postupovali vpred po obrubníku, ktorý mal na šírku okolo tridsať centimetrov, čo bolo dosť tenké na to, aby po ňom mohli utekať, ale zároveň bolo dosť hrubé na to, aby mohli v kľude kráčať.
Netrvalo dlho, kým sa rýchlym krokom dostali cez hradby nad Kopom. Medzitým si však Scott s Isaacom stihli vymeniť pár hnusných pohľadov a Isaac takmer zhodil Scotta, čím by ho vystavil okolo pádu z tridsiatich metrov. Pre bežného človeka by bol fatálny.
,,O jedného idiota menej," pousmial sa Isaac nad myšlienkou, že by sa Scott včas neubránil.
,,Takže ťa tam mám hodiť," naštvane ukázal Scott na malé domčeky v diaľke.
Isaac ho na to takmer znova hodil dole. Obom dochádzali nervy a ich motivácia spolupracovať bola čisto založená na následnej pomste bradatému bosorákovi.
***
,,Prečo nemôžem byť s Alecom," deprimovane sa sťažoval Nicholas, ktorého každá sekunda s Edwardom ubíjala. Bosorák mu neustále rozprával o svojich zážitkoch s Oliverom Coreym, pirátskym kapitánom, s ktorým sa niekoľko rokov plavil po moriach. Zážitky z čias, kedy Edward išiel pod menom Silvanus. Edwardovi prišlo, že Nicholas bude jeho zážitkami, keď ešte jeho vlasy siahali ďaleko za ramená a na hlave nosil trojcípy pirátsky klobúk s čiernym pierkom, zaujatý. Nikdy sa však nikomu okrem Olivera so svojím skutočným ja nezdôveril, aj to nespravil dobrovoľne.
Počas jedného zo súbojov s inou pirátskou ľodou bol Oliver zajatý a Edward na jeho obranu inštinktívne použil mágiu. Sám si to ani neuvedomil a zelenožltá iskra mágie čoskoro presekla laná, ktoré držali Olivera. Našťastie si to nikto z posádky neuvedomil, no Oliver nebol taký sprostý.
,,Čo si zač?" podišlel k nemu s priam naštvaným tónom.
,,A ďakujem je kde?" dotknuto sa naňho obrátil Edward. Očakával, že mu Oliver srdečne poďakuje za záchranu jeho pirátskeho zadku, no miesto toho bol priam nahnevaný.
Oliver mu na to neodpovedal a len zavelil posádke pokračovať v útoku.
,,Okrem teba," podotkol Oliver ukazujúc na Edwarda. Tým upútal nie len pozornosť bosoráka, ale aj zvyšku mužov na lodi.
,,Čo tým myslíš?" Edward bol celkom zaskočený. Hoci vedel, že to bola jeho vina, nečakal, že sa Oliver zachová takto. Poznal ho dostatočne dlho na to, aby si tým bol priam istý. Kľudne by sa bozkával s morskou pannou, ale bosoráka na palube nestrpí? Zamýšľal sa Edward, no po chvíli ho Oliver z jeho myšlienok vytrhol.
,,Ty," oslovil ho. ,,Ty budeš naše eso v rukáve."
Táto veta sa Edwardovi náramne zapáčila.
,,Medzitým, čo ich my zamestnáme, infiltruj ich loď," rozkázal mu a Edward nadšene prikývol. Zbehol do podpalubia, kde aktuálne bolo len pár mužov, aj tí boli zamestnaní delami. Zašiel za roh, kde sa následne ešte raz preistotu obzrel. Keď usúdil, že ho nikto nevidí, rýchlo vkĺzol do portálu a v momente z neho elegantne vystúpil na nepriateľskej lodi.
,,Dobrý podvečer, priatelia," upútal si ich pozornosť pobúchaním mečom po podlahe. To sa ozvalo po celej lodi a Edward si víťazoslávne premeral celú posádku.
,,Preberáme loď," oznámil celej posádke s hrdým výrazom na tvári.
Nikto z nich nepoberal, ako sa tam bosorák dostal. Len tam tupo stáli a civeli na Edwarda ako na zjavenie. Prvý, kto sa spamätal, bol istý Christopher, vraj niečo ako spoločný kapitán. Edward sa s týmto nikdy nestretol. Čo ho však ešte väčšmi zaskočilo, bola otázka od Chrisa.
,,Čo si zač?" podišiel k nemu. Počas chôdze niekoľkokrát takmer spadol, čo Edwardovi naznačilo množstvo alkoholu, ktoré v sebe Chris mal. Silný západný vietor sa pohrával s jeho svetloružovými vlasmi a niekoľkokrát mu ich hodil do tváre. Na to Chris reagoval frflaním.
,,Žeby bosorák?" hádal Chris. A hádal správne, čo vtedy asi štyristo ročného bosoráka zaskočilo. Spravil pár krokov späť a prichystal sa tasiť meč, no miesto toho Chris rozžiaril svoje oči.
,,Vlkolak?" spýtal sa ho Edward.
,,A bosorák," doplnil ho Chris a opito od neho odstúpil.
,,Oprava, nepreberáme túto loď!" vyhlásil Edward po tom, čo mu Chris niečo pošepkal a následne vzal jeho ľavú ruku a do dlane mu vložil akýsi predmet. Edwardovi to prišlo ako obyčajná fľaša s alkoholom, no predtým, než sa stihol napiť, ho Chris varoval.
,,Nie je to alkohol. Ale časom sa ti môže zijsť."
Edward mykol plecami a malú fľašku si hodil do vrecka. Následne sa postavil po boku ružovovlasého kapitána a prehlásil; ,,Preberáme tamtú loď!"
Prstom ukázal na loď, ktorá patrila Oliverovi. Edward usúdil, že to bude takto preňho jednoduchšie, hoci bol Oliver skvelý kapitán. Jeho reakcia na Edwardovu nadprirodzenosť tiež nebola bohvieaká, takže sa rozhodol postaviť na stranu Chrisa. Už od začiatku súboja bolo vidieť, kto má navrch. Aj keď ho zrada Olivera bolela, celkom nemal na výber. Chrisova posádka by ich určite dala dole a takto si aspoň zachránil vlastný krk.
Snažil sa zakryť výčitky a len sa hrdo pozeral, ako Oliverova loď po chvíli ide ku dnu. Plán prebrať ju celkom zlyhal, keďže po pár ranách od diel sa loď začala potápať.
,,Oliver, ty sa nezachrániš?" Edward pozoroval Olivera, ako pyšne ide dolu s loďou medzitým, čo zvyšok jeho posádky pláva preč na záchrannej lodi.
,,Kapitán," prehlásil nahlas. ,,Kapitán ide ku dnu s loďou."
Oliver bol rozhodnutý ísť ku dnu s loďou a zomrieť so cťou. Keď dopovedal, morská voda začala siahať na jeho krk a po chvíli zmizol pod hladinou.
,,Meníme kurz!" zavelil Chris počas chôdze a čoskoro zmizol za dverami kapitánskej kajuty.
,,Takže si zradil svojho najlepšieho kamaráta?" vyčítavo sa ho spýtal Nicholas.
,,Len som si myslel, že ti ten príbeh niečo mohol dať do budúcnosti," skonštatoval Edward a pokračoval v chôdzi.
,,Nikdy nezradím Aleca," namietol mu Nicholas pohotovo.
,,Nehovoril som o Alecovi, ale dúfam."
,,Nie som ako ty."
Tieto slová vychádzajúce z Nicholasových úst Edwarda celkom zaboleli, hoci mal pravdu. Nie je ako on a v to tiež Edward dúfal. Doteraz vidí potápajúceho sa Olivera s loďou vo svojej mysli, keď ide spať.
,,Mimochodom," Nicholas vyrušil jeho myšlienkové pochody. ,,Čo ti dal Chris? Tá fľaša, ktorú si spomínal. Čo to bolo?"
Edward na odpoveď vytiahol z vrecka viditeľne starú fľašu s pravdepodobne prehnitou tekutinou vo vnútri. Nicholasovi prišlo na zvracatie. Prisahal by, že tam videl pleseň.
,,Fuj," poznamenal Nicholas.
,,Ty to nevidíš?"
,,Čo nevidím? Vidím pleseň, to som si istý," namietal mu, no Edward sa len zasmial.
,,Že pleseň," nemohol si pomôcť. ,,To je ultimátna zbraň proti démonom," objasnil mu.
,,Pleseň?"
,,Presne tak," šťastne mu prikývol Edward. Nicholasovi sa nechcelo veriť, že by mu Chris niekedy dal fľašu s plesňou a povedal, že je to zbraň proti démonom.
,,Nerád ti to ruším, ale myslíš si, že pleseň zabíja démonov?" spýtal sa neisto Nicholas.
,,Mám to odskúšané. Nemaj obavy!"
,,A si si istý, že je to tá pleseň a nie niečo iné?"
Táto veta celkom Edwardom zamávala. Samozrejme, že celú vec s plesňou myslel zo srandy, no nikdy nepremýšľal nad tým, čo tá vec vo fľaši, ktorá ich skutočne zabíja, je. Jednoducho to vždy počas súboja s démonom, čo sa nestávalo často, pomocou mágie vytiahol a stačilo pár kvapiek a démon bol preč. Predsa len, za štyristo rokov z fľaše vypotreboval tak ani nie polovicu.
,,Som si stopercentne istý, že je to pleseň," humorne namietal zmätenému Nicholasovi. Ryšavému vlkolakovi to nešlo do hlavy a podľa Edwardovho tónu celkom nevedel, či sa jedná o vtip alebo to myslí vážne.