Čistokrvná: Vzbura

VII.

,,Alec? Si tu?" Volala Sky, no nikto sa jej neozýval. V spálni bola tma ako v pytli a jediné svetlo vychádzalo z kúpeľne. Sky usúdila, že Alec si šiel dať sprchu, takže sa nechcela miešať, pretože keby naňho nabehla v sprche, ani jeden z nich by sa necítil príjemne. Len si potichu sadla na posteľ a rozhodla sa počkať, až pokiaľ sám nevyjde.
To sa však nestalo, keďže Katherin omylom vbehla do kúpeľne neuvedomujúc si, že je pustená voda. Pohľad, ktorý sa jej naskytol, ju prekvapil. Z vonkajšej strany totiž v sprchovom kúte nevidela žiadny pohyb, jedina nehybnú tmavšiu machuľu bližšie pri zemi. To sa jej nezdalo, keďže zároveň nepočula žiadne zvuky, len tečúcu vodu.
Po dlhom premýšľaní sa rozhodla Aleca skontrolovať, keďže tmavšia machuľa za sklom sprchového kúta sa už nejaký čas  nehýbala. Ruku položila na kľučku v podobe zvislého obdĺžnika a mierne odsunula dvere. Pohľad, ktorý sa jej naskytol, bol hocijaký, len nie príjemný.
Alec sedel opretý o stenu a z ramena sa mu ťahal pramienok krve po ruke až na podlahu sprchového kúta. Katherin sa zhrozila a jej rodičovský inštinkt zareagoval. Roztvorila dvere od sprchy dokorán a začala ťahať Aleca v bezvedomí von. Nezaujímalo ju, či zašpiní koberec alebo podlahu, jej prioritou bol Alec. Mala podozrenie, že rana na jeho ramene je od nejakého z blízko žijúcich zvierat, no netušila od akého. Práve pre tento dôvod sa rozhodla zavolať Sky.
Upírka pohotovo pribehla na pomoc. Akonáhle vstúpila do dverí, zostala stáť ako primrazená. Jej telo sa už dávno zahojilo, no na Aleca nemyslela, čo si aj práve vyčítala. Zabudla, že sa nehojí tak rýchlo a ešte vždy je obyčajný človek. To si pripomenula teraz, keď uvidela to neuveriteľné množstvo všemožných škrabancov a modrín, ktoré pravdepodobne nazbieral ešte v podzemí Eworinho zámku. Pokúsila sa Aleca prebrať, no nič nezaberalo.
,,Podaj mi tamtú bielu tašku!" Katherin ukázala smerom na jednu z mnoha tašiek vyložených pri umývadle. ,,Tá bez akéhokoľvek motívu," konkretizovala jej a Sky po bosoráčke hodila malú kozmetickú tašku.
Tá ju otvorila s úmyslom ošetriť Alecove rany, no na jej prekvapenie taška zívala prázdnotou. Sky si s Katherin vymenila zmätené pohľady.
***
Scott s Isaacom sa bez žiadnych komplikácií  a pred sebou mali bariéru, ktorá bránila vstupu pomiešaných do areálu Rady. Obom sa podarilo zohnať oblečenie, takže perfektne zapadli medzi čistokrvných. Isaac mal aktuálne na sebe košeľu citrónovej farby zapravenú v šedomodrých voľných nohaviciach. Na tých mal ešte asi dva hnedé kožené opasky, jeden z nich mal vzadu malú tašku a miesto na pochybný nôž, ktorý Isaac zohnal v kuchynských potrebách. Scott sa zmohol na čierny plášť z toho istého obchodu a hnedé tričko s polodlhým rukávom pod ním. Tento vzhľad doplnil antikvárnym náhrdelníkom v podobe vyrezávanej vrany, ktorý dostal od predajcu v starožitníctve. Z nejakého titulu mu ho dal zdarma, priam akoby sa ho chcel zbaviť.
Scott preskúmaval bariéru a pokúšal sa v nej nájsť slabé miesto. To sa mu nedarilo, keďže bariéra bola vo všetkých miestach rovnaká. Dokázal ju priamo cítiť rukami a zakaždým, čo sa jej dotkol, sa na mieste dotyku nachvíľu vytvoril modrý fľak.
Isaac bol príliš zaujatý svojimi myšlienkami a bariére nevenoval najmenšiu pozornosť. Len sledoval ľudí kráčajúcich naokolo- rodičov s deťmi, mladý pár držiaci sa za ruky, no najviac ho zaujal plavovlasý chlapec veselo si hopkajúci vedľa svojho otca. Chlapec, nemohol mať viac, ako päť, Isaacovi neskutočne pripomenul samého seba. Vyzeral priam identicky, len s rozdielom, že Isaac len vždy potichu nasledoval otcove kroky, nikdy nebol plný energie a nadšenia ako ostatné deti. Vždy sa držal v ústraní a práve preto nemal veľa kamarátov a bol skôr to šikanované dieťa. Keby znova dostal príležitosť celú tú skupinu starších deciek stretnúť, pomstil by sa im ešte raz.
,,Max!" Zvýšil naňho otec hlas, keď chlapec pobehoval z jednej strany na druhú po chodníku. Okamžite sa zastavil a vyčítavo pozrel na otca. ,,Vieš, že sa musíš správať primerane. Nemôžem si dopustiť, aby po celých novinách bola zavesená moja fotka ako fotka neschopného rodiča," unavene si povzdychol otec a z chlapca akoby vypršala všetka energia. Presne Isaacovi pripomenul jeho mladšie ja. Chalan sa schoval za otca a v momente stíchol.
Vtedy si zároveň všimol Isaaca, ktorý ich celý ten čas pozoroval. Nachvíľu zastavil a poťahal otcovu košeľu so snahou získať si jeho pozornosť.
Keď sa mu to podarilo, vzpriamil svoju ľavú ruku a prstom ukázal Isaacovým smerom, čím si zároveň všimol Scotta snažiaceho sa dostať cez bariéru.
,,Tam sa nedostaneš, pomiešanec!" Vykríkol smerom k Scottovi. Čistokrvní sa k tým nečistým správali neskutočne pohŕdavo a odporne, čo si Isaac aj všimol. Otec plavovlasého chlapca si to elegantne nakráčal smerom k ním a na fakt, že Isaac sledoval jeho a jeho dieťa, pravdepodobne zabudol, keďže si začal doberať Scotta.
Isaac sa len nenápadne uhol mužovi z cesty a sledoval, ako sa napätie medzi tými dvoma zväčšovalo. Keby to bola Yulian alebo ktokoľvek iný, pravdepodobne by sa pred nich postavil s úmyslom ich ochrániť, no so Scottom nemal nejaký pridobrý vzťah. Pravdepodobne by ani súboj s čistokrvným neustál, takže mu to nestálo za to riziko.
Muž si odhrnul svetlé vlasy z tváre a začal si doberať Scotta a jeho pôvod, keďže nie je čistokrvný. Párkrát ho naštvane sotil do bariéry, ktorá ho ďalej nepustila a tak sa len o ňu akoby oprel.
Isaac nepočítal s tým, že Scott sa uhne útoku jeho smerom. Vlastne z nejakého dôvodu ani nepočítal s tým, že sa uhne. Keďže bol príliš zaneprázdnený myšlienkami a spomínaním na svoje detstvo, nevšimol si Scotta, ktorý sa naňho rútil a Isaaca tak strčil smerom ku bariére. Očakával, že ho bariéra zachytí, no miesto toho len padal ďalej a čoskoro pristál na chladnom chodníku smerujúcom k budove Rady. Isaac si zmätene pošúchal hlavu neuvedomujúc si, čo sa za posledných pár sekúnd stalo. Otec plavovlasého chlapca postávajúceho vzadu zamrzol na mieste a nechápal, čo sa deje. Len upieral zmätený pohľad na Isaaca, čoho si Scott všimol a taktiež sa rozhodol otočiť. Položil ruku na bariéru a sledoval Isaaca za ňou. Zrazu mu všetko, čo kedy povedal, dávalo zmysel. Tie Isaacove narážky na jeho nečistokrvnosť, ako ho vždy z neznámeho dôvodu nenávidel, všetko dávalo zmysel. Scott si to dokázal pospájať. Isaac má nenávisť voči všetkému nečistému v krvi.
Otec plavovlasého chlapca len pokojne podišiel k Isaacovi cez bariéru a podal mu pomocnú ruku.
Isaac sa hlboko zamyslel, či má jeho ruku prijať, no nakoniec odmietol. Vstal bez akejkoľvek jeho pomoci a následne sa oprášil.
,,Ja, nevedel som!" Snažil sa ospravedlniť muž, no Isaac ho odignoroval a len pokračoval v chôdzi.
,,Čistokrvní sú monštrá," skonštatoval neskôr sám pre seba, keď boli už celkom ďaleko.
,,A ty si tiež!"
Isaacovi sa tieto slová ešte dlho ozývali v hlave, hoci sa ich snažil vyhnať.
,,Poďte so mnou. Obaja," slovo obaja zdôraznil.
Isaac sa prekvapene otočil a zastavil Scotta v chôdzi. Niečo mu hovorilo, aby ho nasledoval.
***
,,Si si istý, že ideme správnym smerom?" Nicholas spochybňoval Edwardove navigačné schopnosti, keďže cesta sa mu začínala zdať podozrivo dlhá.
,,Dal by som svoju ľavú ruku do ohňa za to, že ideme správne."
,,Edward? Ty nemáš ľavú ruku," pripomenul mu Nicholas zmätene.
,,To je tá pointa," odvetil mu s úsmevom.
,,Čo tak sa niekoho spýtať?" Navrhol mu, no bosorák jeho nápad ihneď zavrhol.
,,Vyzerá ten dav čistokrvných tak, že by nám poskytol informácie?" Prstom ukázal na dav čistokrvných hrnúci sa na koniec ulice. Očividne sa dialo niečo zaujímavé, takže Edward sa rozhodol zamiešať do davu, hoci riskoval, že niekto uvidí jeho magickú stopu.
Nicholas ho len potichu nasledoval a nachvíľu ho dokonca stratil z dohľadu. Potom však doňho narazil o pár minút neskôr.
,,Čo sa deje?" Spýtal sa dúfajúc, že Edwardovi sa podarilo aspoň niečo zistiť.
,,Nemám najmenšieho tušenia," pokojne mu odvetil Edward a pokračoval v ignorovaní Nicholasa. Celý dav ľudí fandil, takže Edward robil to isté, hoci nevedel, čo sa deje.
Nicholas v snahe dostať sa dopredu takmer zhodil na zem niekoľko malých detí a keď sa konečne prebojoval celým davom, to, čomu fandili, ho zaskočilo. Priam mu prišlo zle.
Čistokrvní totiž fandili a povzbudzovali vlkolaka na javisku, ktorý v ringu bojoval s iným nadprirodzeným. Bolo vidieť, že svetlovlasý vlkolak značne vyhráva nad tým druhým- ten sa sotva držal na nohách. Dav nadšene skandoval jeho meno.
,,Isaac! Isaac! Isaac!" Volali na plavovlasého vlkolaka stojaceho v ringu a Nicholasovi zovrelo žalúdok. Neveril, že Isaac by bol schopný niečoho takého, hoci už párkrát sa s ostatnými pobil. Vo väčšine prípadov mal na to dobrý dôvod, no ísť zbiť niekoho do ringu neznelo ako Isaac.
Nicholas si ešte väčsmi razil cestu davom až úplne k javisku, čo bolo čoraz ťažšie a ťažšie.
,,Isaac!" Zakričal naňho so snahou, že ho bude počuť, keď dorazil k javisku. Týmto si však neprivolal pozornosť len Isaacovu, ale aj ostatných čistokrvných, ktorí naňho upreli nemilé pohľady, keďže narušil ich zábavu.
Nicholas zároveň dal druhému nadprirodzenému čas na spamätanie sa a útok, čo aj využil. Z hlboka sa párkrát nadýchol a rozbehol sa po Isaacovi.
Ten jeho útok nečakal, takže sa len tesne vyhol. Nicholasovi prišlo, že nadprirodzený, s ktorým bojoval, bol o mnoho rýchlejší ako Isaac, keď videl, ako si dáva pozor na každý jeho pohyb.
Isaacovi sa však podarilo jeho útok vykryť a nadprirodzeného prišpendliť k zemi. Až vtedy Nicholas zistil, s kým Isaac celý čas bojuje.
,,Scott?" Premýšľal nahlas, čo Scotta vyrušilo, a tak nedokázal odraziť Isaacov útok. Dav na to zareagoval nadšeným volaním Isaacovho mena.
Keď po chvíli intenzívneho boja Scott definitívne prehral, Isaac hrdo zišiel dole z javiska, kde ho pri schodoch čakala skupina až po krk zamilovaných dievčat. Všetky od neho chceli autogramy a fotky, no Isaac každú z nich odignoroval. Len si vzal späť svoju košeľu a bez slova sa pobral preč.
Nicholas sa snažil pretlačiť davom za Isaacom, čo sa mu nakoniec aj podarilo, hoci so skupinou zamilovaných báb mal problémy.
,,Isaac!" Chytil ho za rameno a tým ho zastavil v pohybe. Isaac sa prekvapene otočil a Nicholasovi sa naskytol pohľad do jeho oceľovo modrých žiariacich očí. Po chrbte mu prešli zimomriavky a ryšavý chalan inštinktívne z neho stiahol svoju ruku.
,,Čo sa to tu deje?" Edward sa konečne davom prebojoval až k nim. ,,Isaac! Dlho sme sa nevideli," skonštatoval s ľahostajným úsmevom na tvári a kamarátsky objal Isaaca. Ten mu objatie neopätoval, takže sa Edward len urazene odtiahol. ,,Nejaký si...," so zamysleným výrazom hľadal to správne slovo. ,,Mrzutý."
Isaac sa len otočil a už chcel pokračovať v ceste, no Edward ho zastavil.
,,Čo chceš?" Odvrkol mu nepríjemne. ,,Pomiešanec."
,,Toto si beriem osobne," kľudne mu odpovedal a bez rozmýšľania sa po ňom zahnal.
Dav na to reagoval pomerne pobúrene a začal po Edwardovi kričať pár nemilých slov. Edward to však neriešil tým, že by ponížene zmizol čistokrvným z očí, miesto toho hrdo vyšiel schody na javisko, lusknutím prsta si vyčaroval mikrofón a začal doňho kričať, keďže cez hlučný dav ho sprvu nebolo počuť.
,,Pomiešanec? Koho to zaujíma?" Prehovoril pokojne. ,,Vyzerám, že si vyberám rodičov?"
Dav konečne nachvíľu stíchol a napätie vo vzduchu sa dalo krájať.
,,Vybral si niekto z vás rodičov? Nie. Takže čistokrvní, nečistokrvní, nezáleží na tom," mykol plecami a dav sa znova rozzúril, no nie v takej miere, ako predtým. ,,Existuje také neskutočné množstvo problémov, ktoré by sa zišlo vyriešiť, ale my, my ideme riešiť toto," s týmito slovami hrdinsky zišiel z javiska, kde ho ohromene čakal Nicholas. Edwarda neskutočne obdivoval, pretože on by toto sám nedokázal. Najskôr by sa len niekde skryl a počkal, kým všetok ten chaos pominie, no Edward sa mu postavil. Hrdo sa postavil pred dav rozzúrených nadprirodzených, ktorí ho mohli kedykoľvek zabiť, a kľudne hovoril. Nicholas si až vtedy uvedomil, že Scott niekam zmizol, keďže nejako mu nevenoval pozornosť.
Bosorák krátko po jeho výstupe pred davom nadprirodzených vycítil hnev šíriaci sa vzduchom až k nemu. Nebola to však jediná vec letiaca vzduchom, keďže nebyť niekoho z davu, pristál by na ňom koláč s čokoládovou polevou. Niekto z davu totiž vytvoril bariéru, na ktorej sa koláč rozletel na márne kúsky a čokoládovú machuľu a následne skĺzol dole.
To vyvolalo ešte väčšie pobúrenie čistokrvných a Edwardovi čas, aby zmizol z miesta.
,,Myslel som, že sa nerád ukazuješ na oči verejnosti?" Premýšľal Nicholas. Hoci Edward nemal rád vystupovanie na verejnosti, nebolo to preto, že by nemal rád ľudí či pozornosť. Práve naopak. Edward v hĺbke duše miloval byť stredom všetkej pozornosti, no keďže si takmer neustále menil identitu, nebavilo ho vystupovať takmee pokaždé pod iným menom.
,,V tom máš pravdu, no neodolal som," podotkol Edward počas toho, ako za sebou vnímal narastajúci hnev. Bol si istý, že nejakú časť prítomných presvedčil o svojej pravde. Teraz to už zostávalo len na nich- šíriť pravdu.