Backrooms

level 1

Prišli sme tam a zavreli sa tie poltárové dvere.
Vyzeralo to tam ako podzemné garáže? Ako wau ďakujem ti hra! Teraz budem musieť byť v garážovej miestnosti!!( Ten obrázok hore je tá miestnosť)

A vysvätil sa tu hologram.
Vynikajúco prešli ste do ďalšieho levelu! Len tak ďalej! Tuna nie su až toľko veľa príšer... Je to tu bezpečné... A hlavne sa nestrate!

"No super"

"Ale je tu voda."

"Dobre idem sa napiť." Bola tam trubička s nadpisom čistá voda. Bola pripevnená na strope a polamaná takže stekala z nej voda nie veľa ale dostatok na to aby sme sa obydvaja napili. Keď sme sa napili vydali sme sa hľadať východ. Išli sme rovno a po troch hodinách sme zastali. Naše oblečenie bolo špinavé ale uvidela som dvere. Otvorila som ich a uvidela som straty a nálezy.

"Viki?"

"Hmm?" Sedel tam a pomali ale isto zomieral.

"Našla som straty a nálezy pod sem"
Našli sme tam oblečenie, jedlo ktoré ešte nebolo po záruke, bejzbolová palica a ešte mobil! Všetko sme si dali do ruksaku ktorý tam tiež bol medzi mnohými vecami. Dala som tie veci do ruksaku a ten som dala Vikimu na chrbát.

Tam sme sa ešte najedli a išli sme ďalej. Po piatich hodinách sme už nevládali a stále sme nevideli odchod. Ale počuli sme detský plač.

"Viki?" Pozrela som sa naňho.

"Iris?" Pozrel sa na mňa.

"Počuješ ten plač?"

"Áno" išli sme tam a uvideli sme malé dievčatko ktoré som poznala. Bolo to dieťa môjho otca kamošky. Poznala som ju.

"Vivi?" Volala sa Vivien ale ja som ju volala vivi. Pozrela sa na mňa a usmiala sa.

"Steli?" Postavila sa a pomojkala ma. Bola maličká, mala šesť rokov a mala hnedé vlasy.

"Dám ti jednu otázku. Do koho som?" Toto nemala vedieť ale ona to zistila.

"Do Williama." Bol to jeden chalan z našej triedy.

"Dobre poď s nami. A predstavím vás.
Vivi toto je Viki a Viki toto je Vivi."

"Ahoj" kľakol si Viki ku Vivi a pozdravil sa jej.

"Ahoj a idem s vami!"

"Keby si bola hladná alebo smedná povec mi."

"Dobre" išli sme už traja a potom po hodine som uvidela úzke dvere. Išli sme tam a tam stál čierny muž. Bol úplne čierny a mal asi dva a pol metra.

"U-Utekajte." Zobrala som si bejzbalku a utekali sme. On sa za nami tiež rozbehol a keď na skoro mal buchla som ho do kolena. On zavrieskal a ja som ho ešte raz udrela. Jeho krv bola biela a určite to nebol človek. Ešte päť ráz som ho buchla a piaty raz mu hlava odletela od tela. Ja som zrýchlené dýchala a pozerala som sa naňho. Bola som v šoku. Otočila som sa ku tým dvom a Viki mal na okolo krku zavesenú Vivi. Chvála Bohu že to nevidela.

"Zabila som niekoho..."

"Áno"

"Potrebujem terapiu"

"Áno" išli sme ďalej a radšej sa nerozprávali o tom. Ale rozprávali sme sa o inich veciach. Napríklad o živote ako sa nám darí aké máme hobby a také veci. A potom sme našli po pár hodinách výťah. A bolo na ňom napísané ďalší level. Išli sme do výťahu a keď on nás odniesol preč ale pred tým sme sa napili vody.

Ďalšia kapitola za nami. A preto si dávajú otázky lebo tam existujú príšeri ktoré menia podobu osoby ktorú videli. Ale nevedia nič o nej. Táto kapča má 570 slov.

Čaute na ďalšej Kapče 👋👋👋.