Backrooms

level 3

Prišli sme tam a bola to biela miestnosť s oknami.
Ahojte vidím že ste prišli až sem. Dávajte si pozor na príšery! Potom už som nič nepočula.

Keď som prišla ku oknu a pozrela sa doňho uvidela som milión poschodí a žiadnu zem. Kvôli tomu som sa zľakla a zavolala Vikiho. On prišiel ku mne a pozrel sa.

"Pôjdeme hore." Povedal vážne.

"Pôjdeme dole" povedal vážne Noah.

"Hore"Noah prevrátil očami.

"Dole" Prikázal Noah.

"Rozdelíme sa" povedal len tak Viki.

"Nie" vykríkla som.

"Áno" vykríkol tú istú sekundu Noah.

"Pôjdeme dole bude to menej namahavešie a rýchlejšie." Noah sa usmial a prikivol. Ale Viki len zamručal a zobral Vivi na ruky.

"Tak poďme." Išli sme dole po schodoch a nikoho to nebavilo.

"Poďme si zahrať meno mesto zviera vec." Dala som plán na zábavu.

"A" povedal Noah a niekto mal povedať stop. Teraz Noah hovoril abecedu potichu tam aby ho nikto nepočul.

"Stop" povedal Viki.

"J a zvieratá teraz nebudú" povedal a každý začal rozmýšľať.

"Jana, Jakubice, jar " povedala som .

"Jan. Jihlava, jogurt" Povedala Vivi.

"Jožko, Juhná Amerika, joga " povedal Viki.

"Johanka, plošina Jos, jahoda" povedal posledný Noah .

"Dobre čo ideme ďalej robiť?" Opýtala som sa ale nikto mi neodpovedal.
"Ste tu štyria a ani jeden my nevie odpovedať?"

"A čo tak... Stratila rybička farbičku?" Navrhla Vivien.

"Ako sa to hraje?" Opýtal sa Viki.

"Napríklad Noah povie farbu a my musíme povedať vec čo je na tu farbu. Napríklad zelená a Vivi povie strom." Vysvetlila som Vikimu.

"Je to detské ale dobre." Povedal nakoniec Viktor.

"Fialová" povedala som

"Lopta" povedal Viki.

"Kvet" pridal sa Noah.

"Cukrík" A nakoniec povedala Vivi a uvideli sme skupinu ľudí.

"Haló?" Zakričala som a pozrela sa na ľudí. Usmiavali sa a pri nich som uvidela Mirku. Je to Vikiho Mamka ale niečo mi nesedelo. Už by ku nám utekala. Viki sa chcel vrhnúť do jej objatia ale ja som ho zastavila on sa na mňa pozrel a radšej zastal.

"Ako sa voláš?"

"Však to som ja Mirka." Takto by sa nesprávala.

"A je toto dieťa tvoja dcéra?" Pravda je nie.

"Áno je pod sem" kľakla si a chcela jun íst pomojkať.

"Počkaj ešte jedna otázka. Kedy sme sa spoznali?"

"Na chodníku keď si išla so svojou mamou."

"Všetko zle! Toto nieje tvoje dieťa ale Viki a spoznali sme sa keď ťa tato aj s Vikim niekde odvážali a ja som bola s ním! Ty nie si Mirka" potom sa zmenila naspäť na monštum a Noah začal strieľať. Viki tiež alé bolo tam vidno že je smutný. Mal masku na sebe. Ja som rýchlo zobrala Vivi a išla som z ňou dole ale počula som brechot.

"Vivi nezľakni sa." Išli sme dole a tam sme uvideli môjho psa? Volá sa Viliam ale voláme ho Vili.
A pri nemu bol môj brat. Volá sa Luboslav ale voláme ho Ľubo/Ľubko.

"Ľúbi?!" Zakričala som a pribehla ku nemu.
"Si v poriadku?"

"Ano" postavili sme sa a prišiel ku nám Viki a Noah.

"Máme dvoch nových" Viki sa usmial ale Noah sa zamračil.

Išli sme dole a po päťdesiatych poschodí sme našli dvere. Pozrela som sa na Vikiho a chytila som Vivi, Ľubka a Viki zobral Viliho Noah išiel prvý a otvoril dvere išli sme do dvery ale nechytili sme sa a Noah, Viki a Vili išli na jednú stranu a Ja, Vivi a Ľubko sme išli na druhú. Vstala som sa popozerala sa.