level 2

17 1 0
                                    

Výťah cinkol a ocitli sme sa v miestnosti. Všade bola špina a hrdzavé veci svetlo na nejakých miestach blikalo a na nejakých miestach ani nebolo. Vyzeralo to tu ako opustená budova. Vyšli sme z výťahu a on zmizol. Urobili sme pár krokov a počuli sme smiatie. Vivi sa má chytila za ruku a triasla sa. Viki išiel pri nás a pomali sme tam išli. Ale vysvietila sa obrazovka:
Vydím že ste v ďalšom levelu! Blahoželám ale teraz si musíte dávať pozor aby ste nezomreli.
Je to trieda štyri a sú tu príšery... Ale keď ste dali tie pravé levely tak dáte aj tieto.

Ukázal sa nám tento obrázok

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Ukázal sa nám tento obrázok. Blikal a po pár minútach zmizol.

"Viki? Vivi? Toto dáme len sa musíme držať po kope. A keď niekoho budem zabíjať tak sa nepozeraj dobre?"

"M-mhm" vivi prikivla.
Išli sme pomalí ale po chvíli sme zrýchlili. A boli tam dve cesty. Z jednej bolo počuť monštrá ale bolo tam svetlo a z druhej bolo ticho ale tma. Pozrela som sa na Vikiho a on prikývol. Zobrali sme si baterky a posvietili sme si na tú tmavú chodbu. A tam sme videli to monštrum také isté aké som zabila.

"Viki ideme do toho druhého" začala som sa triasť. Dali sme svetlo do batohu, napili sme sa vody a ja som si zobrala bejzbalku.

"Daj mi to ja vás budem strážiť. Som starší." Povedal milým ale za to temným hlasom. Ja som mu dala bejzbalku a zobrala som si na ruky Vivi a na chrbát batoh. Nebol až tak ťažký ako som si myslela. Išli sme tam a v diaľke boli dve príšery ale jedna spadla na zem. Keď sme prišli bližšie uvideli sme staršieho chlalana oddomňa, mal hnedé vlasy po ramená, bol o trochu vyšší ako ja. Bol to môj asi kamoš Noah.

"Keď si odišiel preč tak po chvíli sa stretla ich mama z mojim otcom. On je najstarší syn a niesme až taký dobrý kamoši." Povedala som Vikimu a on na to povedal

"Čo keď to je len príšera."

"Potom by prečo zabíjala ďalšie príšery?" Pozrela som sa na Vikiho s tým pohľadom 'to nemyslíš vážne'.

"Je hladná?" Zapojila sa do rozhovoru Vivi.
Noah zatiaľ zabil aj tu druhú príšeru a uvidel nás. Začal behať a ku nám, ale nezastavoval pripravil si zbraň a chcel íst zaútočiť.

"Noah!" Zastavil a zakričal naspäť.

"Iris?!" Príbehol ku nám a keď videl Vivi zobral si ju. "Dobre ďakujem že ste sa mi postarali o sestru ale teraz musím íst.

"Ale Noah! Ja chcem byť s nimi!"
Vymotala sa z jeho objatia a prišla ku mne a Vikimu.

"Prepáč Noah ale Vivien ide z nami. A ty buď pôjdeš sám alebo s nami tiež."

"Ale keď náhodou sa niečo stane Iris ty budeš tá ktorú tu nechám." Ukázal na mňa a mna zabolelo srdce. Niesom s ním kamoška ale mám ho rada, ale on to nevie.

"Nie, ja by som ju ochránil pred týmito monštrami. A neviem čo ti spravila alebo čo sa stalo ale ona je Anjel!" Zastal sa ma Viki a ja som sa naňho usmiala.

"Ďakujem" pošepkala som mu a on sa na mňa* usmial naspäť.

Išli sme už štyria a boli sme tak že Noah bol v v predu ja a Vivi sme boli v strede a Viki bol v zadu. Uvidela som hračku, bola to plyšová hračka a bola v dobrom stave. Zobrala som ju a dala som ju Vivi.

"Tuna máš" povedala som jej a ona sa usmiala.

"Išli sme okolo cel a nebolo tam príjemné. Išli sme kvôli tomu rýchlejšie a uvideli sme jedného čierne a dlhé monštrum. To čo bolo v leveli jedna. Noah sa pripravil a vyštartoval naňho. Prvé mu buchol do kolien a keď sa zrútil skočil mu na hlavu. Jeho krv bola všade. Vivi som dala ruku pred oči takže nič nevidela. Išli sme ďalej a Noah bol ticho. Ja som sa rozprávala s Vikim a Vivi. A uvideli sme dvere. Išli sme do nich a zjavili sme sa v ďalšom levelu. Nikto nebol šťastný ani zvedavý čo bude ďalej.

Takže ďalšia kapitola je tú. Nemala som náladu robiť ďalšiu kapču lebo normálne by som robila každý jeden deň ale robím aj ďalšiu knihu menom 'Neznámi" a moje nápady odchádzaju😅. Tak čaute na ďalšej Kapče 👋👋👋.

A táto kapča má 722 slov.

BackroomsWhere stories live. Discover now