Posledná vlna || Daniel Ricciardo

Prológ

,,Pozri Auri."

Dvihnem hlavu a zapozerám sa na budovu pred sebou. Je obrovská s niekoľkými oknami. Najviac ma však zaujal býk, ktorý je na budove zobrazený. Prečítam písmena, ktoré sa nachádzajú na vrchole budovy.

Red Bull Racing.

,,Fajn tati, ale nevidím pláž, ktorú si mi sľúbil."

,,Auri, toto je tá pláž."

Zmätene sa na svojho otca pozriem, pretože nikde žiadnu pláž ani more nevidím. Namiesto vĺn narážajúce o skaly počujem len hukot motora. Necítim slaný morský vzduch, len palivo. Nepáči sa mi tu, chcem sa vrátiť tam, kde patrím.

,,Toto nie je pláž. Je to len nejaká budova. Poďme domov."

Otec si povzdychne a kľakne si predo mňa. Zapozerá sa mi do oči a povie: ,,To nie je len nejaká budova. Tu budem od dnešného dňa pracovať. A o niekoľko rokov to tu prevezmeš ty. Bude to nová pláž, ktorú budeme spoločne navštevovať."

Zachmúrim sa. Vôbec sa mi nepáči, čo mi práve teraz povedal. Vedela som, že môj otec je pohltený do sveta F1, predsa bol niekoľko rokov pretekár. Videla som, že jeho oči žiaria, keď pozerá na túto budovu. Bol nadšený presne tak ako ja, keď sa pozerám na more. Nemala som mu to za zle. Bola som rada, že aj on ma pre niečo vášeň. To čo sa mi nepáčilo bolo, že chce, aby som tu o niekoľko rokov pracovala aj ja. Veď predsa vie, že patrím do iného sveta.

,,Tati, toto je tvoj svet, nie môj."

,,Nie Auri, mýliš sa. Toto je aj tvoj svet. Nemusíš sa báť, všetko ti poukazujem. Uvidíš, bude sa ti tu páčiť."

,,Nebude. Tebe sa tu môže páčiť, no mne nie. Ja chcem byť surfistka."

,,Nemôžeš byť surfistka Aurora!"

,,Prečo by som nemohla?"

,,Lebo toto je tvoja životná úloha, tvoje poslanie. Si moja dcéra. Očakáva sa, že pôjdeš v mojich stopách.

,,Ale ja toto nechcem tati!"

,,Máš ešte len 8 rokov. Nemôžeš ešte vedieť, čo chceš."

Zatnem zuby a ruky si prekrížim na hrudi. V očiach mi šľahajú plamene. Na nič viac nečakám a rozbehnem sa k nášmu autu.

,,Aurora!" zakričí na mňa otec.

Ja sa však nezastavím a utekám ďalej. Rozbehne sa za mnou. Podarí sa mu dobehnúť ma. Chytí ma za ruku a otočí ma k sebe. Od zlosti mu začnem svojimi drobnými päsťami búchať do hrude.

,,Auri, no tak, upokoj sa."

,,Mama by mi rozumela! Vzala by ma na pláž! Chcela by, aby som bola surfistka, tak ako aj ona!"

,,Aj ja ti rozumiem srdiečko. Prepáč mi to. Nemal som na teba kričať," povie utešujúco a pohltí ma do svojho objatia.

,,Chýba mi," šepnem a slzy mi stekajú po tvári.

,,Aj mne Auri. Aj mne chýba. My to však zvládneme, dobre? Budeme spolu. Sme nerozlučná dvojka, pamätáš? Budeme čeliť všetkému spoločne. Nenechám ťa tu samú."

Prikývnem a rúčkami ho objímem okolo krku. Drží ma v náručí a hladká ma po chrbte. Po nejakom čase sa upokojím. Opustila ma mama, nechcem aby ma opustil aj môj otec. V ten deň som uverila jeho slovám, že my dvaja budeme čeliť celému svetu, že budeme neporaziteľní. To som však netušila, že o niekoľko rokov sa naše cesty rozídu a budem čeliť svetu sama.

-♥-

Prekvapenie! 🙈 Sama tomu nemôžem uveriť, no vítam Vás pri mojom druhom príbehu na Wattpade! 🥰 Pôvodne som ho chcela vydať až keď dopíšem môj prvý príbeh, no vydávam ho skôr ako vďaku za Vašu podporu. 😇

Tento príbeh bude o Aurore Horner, ktorá je dcérou Christiana Hornera. Aurora odmieta nasledovať stopy svojho otca a rozhodne sa byť surfistkou. Na scéne sa tentokrát objaví jazdec McLarenu Daniel Ricciardo. Akú úlohu však bude zohrávať?

Snáď som Vás všetkých potešila a verím, že sa Vám tento príbeh bude páčiť. 💖