Posledná vlna || Daniel Ricciardo

-16-

Počuť Sebov hlas po toľkých rokoch bol zvláštny pocit. Na jednej strane som sa tešila, no na druhej strane som sa hnevala na samu seba. Kde sa zrazu podeli všetky moje slová o tom, že už sa nikdy s ním nespojím, že budem žiť nový život bez akéhokoľvek kontaktu so Sebom? 

,,Povedz prosím niečo," ozve sa z druhej strany telefónu.

,,Chýbaš mi, Vettel," poviem a po líci sa mi skotúľa slza.

Mala som byť bezcitná. Mala som ukázať celému svetu, že si dokážem poradiť sama. Mala som byť tá najlepšia, tá najsilnejšia. Ale ja som to už viac nedokázala. Daniel odkryl masku, pod ktorou som sa tak dlho schovávala. Bola som opäť tou malou Aurorou, ktorá len chcela mať pri sebe otca, ktorý by ju podporoval vo všetkých jej rozhodnutiach. Tá, ktorá chcela mať pri sebe Seba a mohla s ním vymýšľať ďalšie hlúposti, na ktoré by s úsmevom na tvári spomínala.

,,To aj ty mne, Auris. Ani nevieš ako veľmi. Som vďačný za to, že si mi zavolala. Je mi ľúto, čo sa medzi nami stalo. Dal by som čokoľvek za to, aby som teraz mohol byť s tebou. Prepáč mi to. Je to moja chyba, že sa naše cesty rozišli."

,,Nedávaj to za vinu len sebe. Obaja sme spravili chybu. Bohužiaľ minulosť už nezmeníme."

,,Môžeme sa však z nej poučiť. Prial by som si, aby to bolo ako predtým."

Skutočne som chcela, aby bolo všetko ako predtým? Nenávidela som svoj predošlý život. Tu v Austrálii si plním svoj sen. Stále trvám na tom, že som spravila dobre, keď som odišla. No zároveň tu bol Seb, ktorý mi tak strašne chýbal. A teraz už aj Daniel.

,,Vždy som sa ti snažil dovolať. Každý mesiac aspoň raz. Dúfal som, že mi to dvihneš."

Povzdychnem si. Mala som pred očami svoj mobil, ktorý neprestajne vyzváňal. Nikdy som mu to nedvihla. Ignorovala som jeho telefonáty dlhú dobu. Raz však utíchli a ja som si pomyslela, že to už konečne vzdal.

,,Potreboval som len vedieť, že si v poriadku, že sa ti darí. Prečo si mi to nedvihla?"

,,Chcela som na teba zabudnúť, ukončiť s tebou akýkoľvek kontakt. Nechcela som už mať nič spoločné so svetom F1," priznám potichu.

,,Chcel som len vedieť, či si v poriadku, či sa ti darí. Nemusela si sa so mnou rozprávať, len mi dať vedieť, že si šťastná a žiješ svoj sen."

Mlčala som. Nevedela som totiž, čo mu mám povedať. Žila som svoj sen, no šťastnou som začala byť, až keď sa ukázal ten prekliaty pretekár F1.

,,Raz mi to však dvihol jeden chlapček, ktorý ma ubezpečil, že si v poriadku. Konečne som si mohol vydýchnuť. Tak som ti už prestal volať."

,,Chlapček?" spýtam sa zmätene. Vždy som bola v tom, že to vzdal a teraz sa dozvedám, že ten telefonát dvihol nejaký chlapček?

,,Áno. Povedal mi, že sa máš dobre, a že si tá najlepšia surfistka pod slnkom. Nikdy som nepochyboval, že sa ňou raz staneš, Auris."

Issac. Musel to byť on. Usmejem sa. Zbožňujem toho chlapca. ,,Ten chlapček je moje krstniatko. Volá sa Issac," vysvetlím mu.

,,Takže ty si krstnou? No to ma podrž!" povie prekvapene.

Zasmejem sa. Ako mi len chýbal. Aj napriek tomu, ako sme boli dlho od seba, dokázali sme bez problémov spolu komunikovať. 

,,Auris, viem, že mi nevoláš len tak. Čo sa stalo?" odrazu sa spýta.

,,Spomenula som si na to, ako si mi sľúbil, že keď sa bude diať čokoľvek, môžem ti kedykoľvek zavolať a ty to dvihneš. Aj keby to malo byť o tretej ráno," poviem.