Ako ten čas letí

659 14 3
                                    

,Potom som sa k nemu pritúlila. On ma hladkal po vlasoch a dával na ne pusinky.
* o 7 rokov neskôr *
S Jurajom sme sa rozišli. Neskôr po tom čo sme sa rozišli som zostila že som tehotná. Narodila sa mi dievčatko. Dala som jej meno Kiara. Zajtra bude mať 7. Má veľmi rada hokej. Presne ako jej ocko. Taktiež ho aj hrá. Bývame v New Yorku. A keďže zajtra má narodeniny, tak som nám kúpila lístky na hokej. Práve teraz je večer.
Ja: Kiarka choď sa obliecť do pyžamka a choď do postielky, ja zachvíľku prídem.
Ki: Oki, a mami? Povieš mi niečo o ockovi?
Ja: No dobre ale už bežkaj.
Kiarka odišla. Ja som sa tiež prezliekla, a urobila hygienu. Samozrejme som jej nepovedala ako sa jej ocko volá, a že je hokejista. Jej obľúbený je Juraj. Takže vlastne jej ocko. Ale potom má rada aj Šimona.
Ki: Mamii!! Už som!
Ja: Idem
Kiarka si ľahla do postele, ja som ju prikryla.
Ki: Tak mami povedz mi niečo o ockovi.
Ja: Tvoj ocko bol človek ktorého som naozaj veľmi ľúbila. Trávili sme veľa času spolu.
Kiarka hneď zaspala. Takže ja som ďalej nepokračovala. Dala som jej pusu do vlasov, zhasla svetlo v jej izbičke a odišla. Ráno som sa zobudila okolo 8:30. Obliekla som sa a urobila hygienu. Potom som zišla dole a išla urobiť raňajky. Kiara miluje waffle, takže som ich urobila. Bolo 9:00 a ja som mala všetko nachystané. Kiara o chvíľku prišla.
Ki: Dobré ráno mami. Jejjj wafflee!!!
Ja: Dobré ránko a všetko najlepšie.
Ki: Ďakujem mami!
Ja: Darček dostaneš keď sa naješ.
Ki: Dobre.
Dala som Kiare na tanier 2 waffle, ktoré som potrela nutellou, nastriekala šľahačku a posypala ovocím.
Ja: Nech sa páči.
Ki: Ďakujeem.
Keď Kiarka zjedla, tka odniesla tanier do umývačky. Ja som prišla k nej a podala jej 2 lístky na hokej.
Ki: Aaaa!! Ďakujem!!
Ja: Šup, šup sa choď prezliecť. Ideme ešte do obchodu.
*time skip kedy sú už v obchode*
Zabočili sme do uličky, kde mali vodu. Zrazu tam vidím povedomú tvár.
Ja: Šimon?? Si to ty??
Š: T/M??
Šimon prišiel k nám. Objali sme sa.
Š: Čo tu robíš??
Ja: Bývam tu.
Š: A kto je toto malé dievčatko.
Ja: Moja dcéra Kiara.
Š: Tak teší ma Kiara ja som Ši-
Ki: Šimon Nemec!!!!!!!
Ja: Je tvoja faninka.
Ki: Môžem fotku???
Š: Jasné.
Odfotila som ich.
Ja: A ty sa chystáš niekam?
Š: No hej idem na zápas.
Ja: Tak poď s nami ideme tiež.
Š: Ok ale ešte pred zápasom, pôjdem za Jurom.
Ja: Ok
Ki: Počkaj... Za Jurajom Slafkovským????
Š: Hej
Ki: Aj ja chcem!!! Zoberieš ma?? Som jeho faninka tiež...
Ja: Kiarka nie, my tam pôjdeme po zápase. Pôjdeme za všetkými hokejistami.
Ki: No dobre.
Ki: A Šimon?? Pôjdeš s nami ku nám domov?? Na chvíľku...
Š: Dobre
Ja: Kiarka..zoberieme tvoj dres a ideme.
Ki: Dobre.
Zobrala som Kiarke jupíka a sebe colu.
*time skip kedy sú už na zápase*
Sadli sme si na naše miesta. Prekvapivo Šimon sedel vedľa nás. Zápas začal. Na začiatku sa nič nedialo.

Ko: Slafkovský sa blíži k bráne...striela.... GÓÓÓÓÓL!!!! Je to tam!!!
Kiarka so Šimonom začali kričať a skákať. Ja som sa len na ne dívala a sedela. Potom mi to došlo. Veď mi sme na zápase kde hraje jej vlastný otec. Potom sa už nič nedialo. Prehrali 4:1. Následne sme šli so Šimonom do šatne, aby sa Kiarka stretla s hokejistami. Prišli sme do šatne. Samozrejme som cítila na sebe jeho pohľad. Kiarka so Šimonom išli do vnútra.
Ki: Juraj? Môžem prosím s tebou fotku??
J: Jasné.
Potom si od neho vypýtala podpis na ruku aj na dres. Šimon tam fotil Kiarku s ďalšími, zaťial čo ja stojím medzi dverami. No po chvíľke za mnou prišiel Juraj.
J: Ahoj.
Ja: Ahoj.
J: Ako dlho sme sa nevideli? Okolo 7 rokov??
Ja: Hej nejak tak.
Ja: Nejdeme von?
J: Dobre.
Prišli sme von.
J: A kto bolo to malé dievčatko?
Ja: Kiara, naša dcéra.
To naša dcéra som povedala potichu.
J: Koľko má dnes?
Ja: 7
J: No počkaj......takže ja som jej.......
Ja: Áno......
J: Prečo si mi to nepovedala?? T/M si normálna?? Zatajovať otcovi vlatsnú dcéru??
Ja: Pozri... bol si niekde fuč....po tom čo si spravil som ťa úplne vymazala zo svojho života. Kiare som povedala že aký si bol úžasný...no nepovedala som je ako sa voláš a že si hokejista.
Zrazu prišla Kiara.
Ki: Mami?? Ty sa s ním poznáš???
Ja: Áno... to je bývali kamarát....
Ki: Páni... neverím.. moja mama sa baví s mojím idolom!
Ja: No vlastne... heh...noo on je....
Ki: čo???
Ja: On...je...tvoj ocko...
Ki: Čo?? On že je môj ocko??
Ja: Hej....
Kiarka na neho hneď skočila. On ju chytil. Objala ho.
Ki: Takže ti môžem hovoriť tati??
J: Samozrejme.
A dala mu pusu na líčko. Aký zlatý boli.
Š: Aký sú zlatý.
Ja: Ty si sa tu kedy nabral??
Š: Pred chvíľou.
Išli sme do vnútra. Juraj ju stále držal na rukách. Išiel s ňou do šatne. Rýchlo sa prezliekol a prišiel k nám.
Ki: A mami?? To znamená že teraz bude u nás bývať???
Toto ma zarazilo. Nevedela som čo jej mám povedať.
Ja: No ak bude chcieť tak ano.
J: Ja nemám problém. Len pôjdem si domov pre veci teraz a tu sa stretneme. Bývam tu blízko.
Ja: Dobre.
Šimon už odišiel.

Tak ďalšia časť. Dúfam že sa vám páči❤️. Nie toto nieje ešte koniec. A prepáčte že som nebola aktívna. Teraz cez víkend budú 3 časti. To znamená že ešte 3 časti a koniec. Ale potom urobím nový príbeh zase o Jurajovi. Ak teda chete. A sorrko za gramatické chyby ak tam sú.

Len ty a ja......{ FF Juraj Slafkovský} ( Dokončené! )Where stories live. Discover now