S výhrou prichádza obeta

Kapitola 1

      Do nosa mi udrelo množstvo pachov od alkoholu, cigariet až po jemný zápach potu. Nos mi  protestoval, rovnako ako aj moje telo i myseľ. Nemala som tu byť, mozog mi to opakoval a uvedomovala som si to veľmi dobre. Nemala som tu čo robiť, bolo to zlé rozhodnutie ale v hlave sa mi objavil obraz tety; uplakanej, smutnej a prosiacej, keď som jej povedala, že viem kde sa Oliver nachádza. Sľub bol sľub, musela som ho dodržať, všetky sľuby som vždy dodržala, to bola moja zásada.

      Zhlboka som nadýchla, aby som nabrala odvahu a spravila krok vpred. Kráčala som s vystretým chrbtom, nasadila som masku nedostupnosti na tvár, aby som im ukázala, že som niekto a že sa ich nebojím, dokazovali to aj dvaja muži, ktorí ma nasledovali, moja ochranka.

      Do uši sa vbíjala eroticky pomalá a zmyselná hudba. Pískot a hukot mužov, ktorí sa snažili získať pozornosť mladých dievčat, ktoré svoje telo krútili okolo tyčí, odhaľovali sa kúsok po kúsku, pretože nič iné im neostávalo. Nebola to ich voľba, museli to robiť, boli donútené.

     Do cesty k majiteľovi, s ktorým som mala schôdzku, sa mi postavil muž. Drahý oblek, ktorý mal na sebe, bol luxusný, tiež aj jeho drahé rolexky, ktoré mu spokojne odpočívali na ruke. V ruke držal sklenený pohár, ktorý bol naplený svetlo hnedou tekutinou s kockami ľadu, ktoré sa v tomto rozpálenom stripklube pomaly topili. Keď som sa zadívala do jeho tváre, sledoval ma so zasneným pohľadom a jeho pery zdobil úškrn. Bol odhodlaný mi dať ponuku, ktorá sa neodmieta, vedela som to veľmi dobre.

      "So schönes Mädchen," povedal tak ticho, že som to skoro nepočula,"meine Liebe, du willst-" prerušila som ho, nechcela som, nemala záujem. Bola som tu kvôli niečomu inému.

     "Nein, danke," zakrútila som hlavou a mala v pláne ho obísť, ale on ma skoro zastavil, chcel položiť ruku na moje predlaktie ale Marko, môj ochrankár, ho zastavil. Zamračil sa na neho, Marko nevedel nemecky, no aj tak mu odpovedal.

     "Don't touch her," jeho hlas bol hlboký a desivý, vedel privodiť zimoriavky (od strachu) aj mužovi, ktorý ma chcel, túžil po mojom tele. Všimla som si, že si prehliadol mojich osobných bodyguardov - Marka s Kubom a potom sa uškrnul. Ukázal prstom na mňa a potom na nich dvoch, dvihol obočie a jeho pery stále zdobil ten nechutný úškrn, napokon ešte žmurkol. Nechal nás ísť, pretočila som očami a kráčala hlbšie do podniku, ktorý sa mi hnusil ešte viac.

     "Bea, čo tu robíš?!" Obrazu som bola zastavená Oliverom, ktorý ma držal blízko seba a bol nahnevaný, jeho pekná tvár bola zamračená a jeho hnedé oči žiarili strachom. Bál sa, že som ho odhalila? Prečo ten strach? Nerozumela som. Odstrčila som sa od neho a dvihla hlavu hore.

     "Mám sa tu stretnúť s tvojim šéfom Klausom," povedala som bez emócií a on sa mračil. Samozrejme, nevedel by ma privítať úsmevom a objatím, nie on nikdy.

     "Čo chceš s Klausom?" Pýtal sa ďalej.

     "To ťa nemusí zaujímať, drahý," uškrnula som sa, "buď ma vezmi k nemu, alebo uhni z cesty." Videla som, že napol sánku, naštvala som ho, ale prikývol a otočil sa mi chrbtom, aby som ho nasledovala.

     Prešli sme okolo baru a kráčali hlbšie do tohto pochybného podniku. Zastavili sme pred čierným závesom, ktorý strážili dvaja muži oblečení v čiernych jeansoch a koženách, boli to bodyguardi. Oliver im niečo zašepkal a jeden odišiel za záves. Povzdychla som si a Oliver sa ku mne otočil a ruky si dal v bok, až teraz som si všimla, že bol rovnako oblečený ako tí muži. Otočil sa ku mne zadíval sa na mňa zo stiahnutím obočím. Ten muž ma rozčuľoval, správal sa ako pubertiak a pri tom to bol tridsaťtri ročný chlap.