Fialka

Kapitola 11.

Adler:

Elenu som nejako extrémne nemusel. Bola to typická čajka z dediny, ktorá chcela byť s každým za dobré. Jej vtieravosť, snaha pomáhať a neustále sa zdraviť mi však liezla na nervy a preto som ju jednoducho odpísal. Musím uznať, že to nebolo len jej správanie, kvôli ktorému som sa jej stránil ale o tom potom. Zo začiatku bola dotieravá ako voš, stále čosi potrebovala, najmä pri sťahovaní. Akože veď pomohol som jej ale nebola vôbec môj typ. Vôbec vôbec. Nepriťahovala ma, nebola pre mňa výzvou, vedel som, že keby lusknem prstami, mám ju ako a kde len chcem. Ďalšia vec, bola divná. Zakaždým, čo som ju stretol sa usmievala a viem, že sa pravidelne rozprávala s tou svojou rybičkou a rastlinami. Neriešil som, či na niečom fičí. Takto uletená predsa nemôže byť od narodenia. A definitívnu bodku za tým dala, keď mi prišla v jeden piatkový večer búchať na dvere, aby sme stíšili hudbu. Vraj ráno vstáva. Odvtedy som si z nej neustále robil srandu. Malo to požadovaný účinok, prestala byť v každom mojom tieni a dokonca obmedzila zdravenie. To bol nejaký začiatok novembra, kedy som dostal svoj vytúžený pokoj a žil si tak, ako dovtedy. Odviazane, divoko. Žil som pre každý deň, nemal som plány do budúcna.

Nikdy som nemal vážny vzťah, už len predstava toho bola obmedzujúca. Všetko to boli iba známostí na pár nocí. Lenže jedna táto známosť mi poriadne zavarila. Volala sa Lyda, teda, všetci ju tak volali, nevedel som, či to bolo ozaj jej meno. Spoznali sme sa na kamošovej oslave v bare. Bola pekná, blondína, dlhonohá a prekvapivo obdarená. Vyzerala ako anjel hoci sa správala ako jeho opak. Na parkete tancovala ako kráľovná, vždy sa okolo nej vytvoril hlúčik ľudí a chalani s obdivom, baby so závisťou, ju sledoali. Objednal som jej pár drinkov, trochu sa prihovoril a ráno sme sa budili spolu. Bola to divoška v posteli ale aj mimo nej. Spali sme spolu aj pár ďalších nocí potom no ona sa začala namotávať. Písala správy, vyvolávala len aby sa vypytovala ako sa mám a takéto kraviny. Nemám rád takéto staranie sa. Tak som to rázne ukončil. Dožadovala sa vysvetlenia no ja som jej nemal čo povedať. Proste som sa zabavil a tam to skončilo. Zrušil som ju zakaždým, keď mi volala, neodpisoval som jej a keď hrozilo, že by som ju mal stretnúť, jednoducho som ju ignoroval. A to som nemal.

V ten večer som sa šiel baviť, rovnako ako ktorýkoľvek iný piatok. A keď poviem, že som skončil na sračky, nepreháňam. Nadránom som sa šmatlal domov, trochu začínalo svitať, ani taxíka som si nedokázal zavolať, tak sa mi plietol jazyk. Netušil som, kde sa nachádzam, len som proste kráčal v domnienke, že každú chvíľu dorazím domov.

"Tak ty si ten slávny kurevník?" ozvalo sa z tmy predo mnou. Nič by na tom nebolo, keby predo mnou nebol zatvorený obchod s potravinami.

"Čo mi už jebe?" pýtal sa som zarazene sám seba. V tom predo mňa niekto zoskočil zo strechy obchodu.

"Baví ťa to?" napriamil sa predo mnou asi dvojmetrový chlapisko ako hora. Zrak som mal síce trochu zahmlený a stále som váhal, či to nie je nejaká fatamorgána. On však pokračoval. "Zahrávať sa iba tak, s dievčatami?" Tak už som vedel, ktorá bije.

"Si jeden z tých, čo som im prefikol frajerku?" uchechtol som sa. No on si zachoval ľadový pokoj, na chvíľu. Zrazu sa zahnal a vrazil mi. Odhodilo ma do smetiakov a čudoval som sa, že je až taký silný. Reálne som fakt letel asi štyri metre. Pomaly ku mne prišiel. Alkohol z krvi razom vyprchol a nahradil ho adrenalín. V priamom pomere.

"Nie. Hádaj znova." povedal, čupol si ku mne a zopnutými päsťami mi treskol po pravom kolene. Zaťal som zuby, aby som nevykríkol no bola to kurevská bolesť. Jabĺčko a všetky tie kosti som musel mať na kašu.

"Neviem, boha, odkiaľ ťa mám poznať? Piči, sa upokoj!" zasyčal som.

"Ty si ten, kto zvyšuje hlas." ľahostajne povedal a až teraz mi došlo, že som asi v dobre hlbokej riti. Kto to kurva je a čo po mne chce?