Lonely not Alone ᶜʰᵃⁿˡⁱˣ/ˢᵏᶻ ᵃᵘ ˢᵏ

Hero Complex 🗡

"Takže~"

"Takže... Ako vy dvaja viete, tak na tejto pláži sa vyplavujú stratené veci. Konkrétne také, na ktoré sem-tam ľudia zabudnú, ale i tak pre nich majú veľkú cenu, a nakoniec ich hľadajú, keď sú v úzkych," začal Felix vysvetlenie s trpezlivým tónom. "Toto konkrétne sú práva, ktoré som ti dal. Musel si si na nich spomenúť," prehovoril prezmenu priamo na mňa.

S rešpektom k dlhej ostrej čepeli som si zaskočene prevzal dýku. Bruškom palca som si premeral jednoduchý hladký zlatý prstenec na jej čiernej koženej rukoväti, ktorá mi priliehavo padla do dlane, akoby patrila tam a nikam inam. Zovrel som ju.

"Počkať - chceš tým povedať, že to je tá pred mojím nickom?"

Ovlažil si pery a prikyvkal. "Paradoxne tu ich grafický symbol nabral reálnu podobu."

"Ohh," vydýchol som a prezrel si pred očami dokonalo tepané ostrie. A to som chcel iba umlčať Jisunga... - odhalil som zuby v úsmeve, dokiaľ môj zrak neupútala všeumelcova prítomnosť.

"Čo sú to za práva?" Objal si ramená, potom si ruky založil na hrudi a pozrel sa na nás z jedného na druhého.

"Vďaka nim môžem kohokoľvek, prípadne čokoľvek, stíšiť, zablokovať na nejakú dobu... alebo naopak odblokovať."

V ten moment to elfovi dopálilo celkom rýchlo a zarazene si spomenul na väzenie v podobe mojej náruče.

"No tak to ma podrž-"

"Myslím si, že tá dýka je to, čo môže rozbiť, respektíve odblokovať, ilúziu, v ktorej je Hyun uväznený," dokončil to anjel skôr, než by sa ma dotkol Jisungov ublížený odsudzujúci pohľad.

"Hach."

"Mohlo by to fungovať," ozval sa Seungmin potichšie po chvíľke zamyslenia sa.

Narovnal som sa a sústredene si prestúpil, prehadzujúc si zbraň z ruky do ruky. Rovnako tak Fixie akosi čakal na rozsiahlejšie posúdenie.

"Isteže mohlo," povzdychol si nakoniec všeumelec a prehrabol si ofinu, "ty si tomu dal podstatu a on tomu dáva usmernenie. Má to ale jeden zákerný háčik - hladká čepeľ síce dobre odráža svetlo, ale ak sa nejaký lúč odrazí v blbom uhle, môže sa on sám zostreliť mágiou."

Vtedy Felixova nálada rázne zaspätkovala a jeho pohľad sa porazene stiahol kamsi k zemi na pár metrov za jeho priateľmi.

"To už neznie úplne vábne," priznal Min s kyslým výrazom.

"Ale ja nemám inú možnosť," prišlo úzkostlivo od vedľa.

"Je to buď Hyunjin, alebo Chris."

Anjelove oči sa na Jisungov rozsudok ťažko zagúľali a vyzeralo to, akoby sa snažil prehltnúť mdloby.

"Alebo obaja," skočil som im do toho, čím som si vyslúžil Felixov nesúhlasný pohľad plný obáv. V ostatných očiach sa naopak zračilo očakávanie.

"Chcem tým povedať - cez Druhú som už raz prešiel a on tam trčí práve kvôli tomu. Riskoval pre to, aby pomohol Lixovi a mne... teraz by sme mali my pomôcť jemu. Teda... aspoň sa o to pokúsiť aj za tú cenu, že by ma to zasiahlo."

Zdĺhavú chvíľu, počas ktorej som čakal na ďalšie reakcie, vyplnil šum mora a cinkot vzdialených plechoviek, až dokiaľ sa na Seungminovych perách nerozlial potláčaný pobavený úsmev.

"Úplný hrdina, čo povieš?" riekol podpichovačne Jisungovi, ktorý na moment stratil reč, a zamával ním za rameno.

"Alebo blázon... odklonená mágia je nevyspytateľná."