Love Doesn't Exist (Theo James)

4. časť

Vôňa kávy mi udrela do nosu, keď som vošla do útulnej kaviarne na konci ulice . Vyzliekla som si svoj premočený kabát a zavesila ho na vešiak. Prišla som ku pultu, kde stála milá staršia pani. Mala dioptrické okuliare a krátke šedivé, takmer až biele vlasy. Milý úsmev sa črtal na jej tvári. Bola to skrátka typická babička. Ako z rozprávky! Alebo filmu..

,,Čo si dáte slečna?" Spýtala sa milo.

Je to možné, že mi tak pripomína moju starú mamu? Asi mi už veľmi chýba domov.

,,Dám si čokoládové cappuccino." Usmiala som sa.

,,Samozrejme, môžete si sadnúť, prinesiem vám to"

,,Vďaka." opäť som sa milo usmiala a sadla som si do rohu kaviarne pri veľké okno.

O chvíľu už bola pri mne Miriam, ako som sa dočítala z menovky. Doniesla mi cappuccino a hneď aj zmizla. Ani poďakovať som sa nestihla. Ako to, že je na svoj vek taká rýchla? No dobre, nemala by som zas tak podceňovať starých ľudí.

V Kaviarni hrala príjemná pomalá hudba, ktorá sa miešala so zvukom dažďa vonku. Bola to skvelá kombinácia. Pozorovala som paru ktorá sa vznášala nad hrnčekom, ktorý som jemne zvierala vo svojich rukách. Po veľkých oknách stekali kvapky dažďa. Privrela som oči. Na chvíľu som mala pocit, že sa rozplačem.

Bola som smutná. Áno, v práci to je úplne skvelé. No skôr ma trápi Lisa. Som tu už dosť dlhú dobu, ale stále to nejde. Nikdy to nepôjde.

A taktiež mi chýba rodina, kamaráti. Vlastne tu nikoho nemám. Baby z práce sú fajn, ale to je všetko. Kto by bol povedal, že nájsť si priateľov je tak ťažké? No dobre, vlastne som žiadnych ani nehľadala. Mala by som asi začať.

Ale ten chlap z baru nebol na zahodenie. ,,Theo.." zašepkala som si pre seba.

Povzdychla som si.

Som tak hlúpa! Všetko by bolo možno inak keby si vypýtam to sprosté číslo!

Prešiel už týždeň od kedy som ho videla. A klamala by som keby som povedala, že som nepresedela takmer každý večer v tom bare len aby som ho stretla. Sedela som vždy na tom istom mieste ako ten prvý krát. Avšak Theo nikde.

Dopila som svoje cappuccino, zaplatila som a plánovala som odísť, lenže Miriam ma zastavila. ,,Zlatko, vonku leje. Hádam nechceš zmoknúť." Vravela milo keď mi podávala dáždnik.

Zasmiala som sa. ,,Vy ste skvelá! Ďakujem Vám"

,,Ale, nemáš zač." Mávla rukou.

,,Dovidenia." Venovala som jej ešte jeden milý úsmev a odišla som.

---

Tak ako každý večer, aj dnes som sa vybrala znovu do Dark sky, tak sa volal ten bar.. s nádejou, že stretnem Thea. Asi som paranoidná, keď stále dúfam, že by som ho tam mohla stretnúť. Ale ako sa hovorí 'Nádej umiera posledná'.

Sadla som si už na svoje obvyklé miesto a čakala. Prešlo pätnásť minút, tridsať.. Takmer Hodina. Avšak Theo Nikde.

Ale nechcela som to vzdávať, mám pocit, že dnes by tu mohol naozaj byť.

Po dosť dlhej dobe si ku mne konečne niekto prisadol. Otočila som sa na svojej stoličke smerom k nemu. Pozerala som sa na pekného černocha s modrými očami. Zaujímavé. Je pekný a podľa úsmevu, ktorý na mňa škerí aj milý. Ale nie je to Theo.

,,Noah." Podal mi ruku a doširoka sa usmial.

,,Marie." Taktiež som sa usmiala.

,,Čo tu taká pekná slečna robí sama?" Pýtal sa nechápavo. ,,Kde máš chlapov?" Zasmial sa.

,,Vlastne na jedného čakám, ale ani poriadne neviem na ktorého, možno ta toho pravého." Zasmiala som sa.

,,Och, čakáš na pravú lásku? Zlatíčko, v bare ju teda nenájdeš. Ver mi." Vravel so zdvihnutým prstom.

,,Asi máš pravdu. A ty tak isto, si tu sám. Kde máš ženy?" Pýtala som sa pobavene.

,,Ženy? Načo sú mi ženy?" pokýval hlavou. ,,Ja by som tiež radšej privítal skôr tých chlapov." Žmurkol na mňa.

,,Aha, tak prepáč j-ja nevedela som že si.. no.." Koktala som.

,,Že som Gay." Dokončil za mňa vetu.

,,Áno, presne to som myslela." Pozrela som zahanbene do zeme. Snáď som ho nejako neurazila.

Usmial sa a položil mi ruku na rameno. ,,To je v pohode. nemusíš sa ospravedlňovať, nemáš začo."

Pozrela som mu do tých krásnych modrých očí a spokojne si vydýchla.

,,Si strašne milý." Usmiala som sa naňho. Vážne sa mi páčil. Nie ako frajer.Ako kamarát. ,,A vieš, že aj ty? zasmial sa.

,,Už dosť dlhšiu dobu hľadám kamarátku, vieš takú s ktorou môžem ohovárať chlapov, alebo celebrity trebárs." Dopovedal a začal sa smiať.

,,Niekedy by sme mohli zájsť na kávu. Alebo nákupy! Čo ty na to?" Pýtal sa nadšene.

Chvíľu som uvažovala ale veď prečo nie? ,,Samozrejme! znie to dobre."

,,Skvelé. Dám ti moje číslo?" pýtal sa.

,,Jasné." Vytiahla som svoj mobil a hneď som si aj uložila Noaha do kontaktov.

Bola som rada, že som neurobila zas rovnakú chybu ako s Theom.

,,Dobre Marie, rád som ťa spoznal." Zasmial sa. ,,Ale musím úž ísť. Na tú kávu určite musíme ísť niekedy!"

,,Áno" prikývla som s úsmevom.

,,Dobre, maj sa teda, zavolám ti." Zamával mi.

,,Ahoj Noah." odkývala som mu a taktiež som sa pomaly vybrala domov.

Ako sa zdá nájsť si priateľov vôbec nie je ťažké. Alebo, žeby som mala len šťastie?

-----

Po sto rokoch nová časť. Dúfam sa vám páčila :)

Prosím Vote a Komenty :O :3