Love Doesn't Exist (Theo James)

6. časť

Konečne viem čo budem robiť. Vrátim sa naspäť domov, pokiaľ si tu nenájdem nejaký byt. Snáď to v práci pochopia, a ak nie? Ostanem u rodičov a budem žiť svoj nudný, bezvýznamný život tak ako aj pred tým.

Pri myšlienke na môj starý život mi stieklo pár nových sĺz po tvári. Myslela som si, že tak žiť už nebudem a všetko sa zmení. Nezmenilo.

Svoju tvár som si položila do dlaní a zhlboka som sa nadýchla. Prestaň už plakať Marie!

Zrazu ma niekto poťukal po pleci.

Otočila som sa.

,,Ahoj Marie! Čo tu ty tak neskoro?" pýtal sa vysmiaty Noah.

Neodpovedala som.

,,Počkať ty si plakala?! A prečo tu máš kufor?!" Pýtal sa udivene. ,,nie, nie.. Marie nehovor mi, že ťa.." nedopovedal, len sa na mňa smutne pozrel.

Prikývla som a ďalej som sa nepríčetne pozerala do stolu.

,,Hej! tu som!" Zakričal zrazu Noah.

Inokedy by som bola zvedavá na koho kričí, ale v tejto chvíli som bola rozhodnutá ignorovať celý svet.

,,Bože! už som si myslel, že ťa nenájdem." Ozval sa nejaký chlapský hlas za mnou. Moc pekný hlas, moc povedomý hlas.

Noah si ku mne prisadol, a za chvíľu aj chlap s povedomým hlasom, na ktorého som sa stále nepozrela.

,,Mama my vravela, že ťa skoro postrelili!" Vravel Noah tomu chlapovi.

,,Ale.. To by nebola ona keby nepreháňala." Povedal a zasmial sa.

...Tým jedinečným smiechom, o ktorom sa mi ešte aj po toľkom čase niekedy sníva...

Nie, určite to nemôže byť on, nebuď hlúpa Marie! Kričalo na mňa moje svedomie.

Konečne som sa pozrela.

Naozaj.

Moje srdce vynechalo niekoľko úderov. Snažila som sa pravidelne dýchať ale bolo to takmer nemožné.

,,Uh, bože ja som kretén, zabudol som vás predstaviť." Povedal rýchlo Noah a ukázal na mňa. ,,Takže toto je.."

,,Marie." Skočil mu Theo do reči. A pozrel do mojich, krvou podliatych očí.

On si ma pamätá?

Noah vyzeral zmetene. ,,Vy sa poznáte?"

Theo zvažoval čo povedať. Ja som mlčala.

,,Dá sa povedať, že trochu." Povedal a zas sa na mňa pozrel.

Pozrela som sa aj ja naňho. Čakala som že uhne pohľadom ale nespravil to. Takže sme na seba pozerali ako blbci dosť dlhú chvíľu, bez toho aby sme niečo povedali.

,,Ehhm" Noah si odkašlal, aby získal našu pozornosť. Na chvíľu som zabudla, že tu vôbec je.

,,Nerád kazím toto.. Ako to povedať? To je jedno.." Pozrel sa na mňa. "Marie, ty mi musíš povedať všetko čo sa stalo."

,,Noah, ja o tom nechcem hovoriť."

Pozrel na mňa prísne. ,,Bude ti lepšie keď sa niekomu vyrozprávaš." smutne sa pousmial.

,,No tak dobre." povzdychla som si.

Všetko som mu vyrozprávala. Ale nemal pravdu, nebolo mi lepšie. Bolo zvláštne, keď to všetko počul aj Theo.

Noah ma silno objal. ,,Čo budeme robiť Marie? Ja ťa nechcem stratiť." Vravel smutne.

,,Vrátim sa za rodičmi, pokým tu nenájdem nejaký byt v podnájme." Smutne som sa usmiala.

Noah prikývol. ,,Ale kde budeš spať dnes?"

,,V hoteli. Alebo možno aj nikde." Mykla som plecom.

,,Bol by som rád keby si spala u mňa, ale to nejde. Nemala by si kde." Povedal smutne.

Noah vyzeral zamyslene. ,,A čo keby si dnes spala u Thea?"

Všimla som si že sa Theo naňho zamračil.

Nevedela som čo mám na to povedať?

,,Ospravedlň nás na chvíľu Marie." Povedal Theo, keď ťahal Noaha niekam preč.

Theo

,,Šibe ti Noah?" Pozrel som naňho nechápavo.

,,Nešibe mi. Prečo by nemohla ísť na jednu noc ku tebe?" Pýtal sa.

,,A Prečo by nemohla ísť do hotela?!"

,,Protože tu nablízku žiaden normálny nie je." Pozeral na mňa psím pohľadom.

,,Nechcem aby u mňa spala nejaká obyčajná šťetka." Povedal som naštvane.

,,Hej! Hovoríš o mojej kamarátke debil!"

,,Dobre, prepáč." Pozrel som do zeme.

,,Jednu noc Theo. Prosím." Jeho modré oči priam hypnotizovali tie moje.

Povzdychol som si. ,,Jednu noc." Povedal som prísne.

Noah šťastne prikývol.

Marie

Po chvíli sa obaja vrátili. Noah mal na tvári spokojný úsmev. O čo tu vlastne ide?

Obaja zastali predomnou. Všimla som si ako Noah 'nenápadne' drgol Thea.

,,Eh.." Začal Theo. ,,Dnes môžes spať u mňa Marie.. ak chceš." Pousmial sa.

,,Vážne? A nebude ti to vadiť?" Zostala som prekvapená.

Theo pozrel na Noaha a potom na mňa. ,,Nebude." Povedal jednoducho, i keď nie moc presvedčivo.

Aha, už dobre viem o čo tu ide. Noah ho donútil.

Človek, ktorého som hľadala skoro mesiac, je zrazu tu. A ja mám možnosť u neho spať. Bola by som sprostá, keby odmietnem. Či už to chce on sám, alebo nie.

,,Dobre, aspoň si nemusím zháňať hotel." Pousmiala som sa.

Theo sa tiež usmial. Jeho falošný úsmev vyzerá naozaj uveriteľne, nie ako Lisin.

,,Dobre tak by sme mali asi ísť." Povedal Noah a vzal môj kufor.

Usmiala som sa naňho. ,,Ďakujem."

Všetci sme si sadli do Auta a Theo naštartoval.

Za chvíľu sme zastavili pri Noahovom dome. Raz som tam u neho už bola. Celkom si to tu pamätám.

,,Ahojte, Ráno za vami prídem." Noah sa s nami rozlúčil a vystúpil. Ja som zostala sedieť vzadu.

Celú cestu bolo v aute ticho.

Po asi pól hodine sme zastavili pred vysokou budovou.

Theo zaparkoval a vypol motor.

,,Sme tu." Povedal potichu.

Obaja sme vystúpili. Theo ako správny Gentleman vzal môj kufor.

Vošli sme dnu a kráčali sme ku výťahu.

Theo stlačil úplne posledné poschodie a potom sa oprel o drevenú stenu.

Celý čas vo výťahu sa na mňa pozeral. Cítila som, že som červená ešte aj na zadku. Toto je trápne.

,,Čo je?" Spýtala som sa a zahanbene som sa pozrea do zeme.

,,Nič." Povedal potichu. Takmer som ho ani nepočula.

Konečne výťah zastal a my sme mohli vystúpiť. Theo zabočil doprava a ja som kráčala tesne za ním. Zrazu náhle zastal a ja som doňho narazila.

,,Prepáč." Povedali sme obaja naraz. Zasmiala som sa.

Theo odomkol dvere a obaja sme vošli dovnútra.

———

Ahojte!

Dúfam sa vám táto časť páčila a ak chcete novú čo najskôr nezabudnite dať vote :3

A aj pekný komentár poteší ^-^