Love Doesn't Exist (Theo James)

8.časť

Všetci traja sme ešte chvíľu sedeli v obývačke. Buď sme sa rozprávali, alebo sme boli len ticho a užívali si túto chvíľku. Chvíľku, keď sme spolu... na prvý pohľad tak šťastní, bez starostí. Vlastne iba ja s Noahom. Theo bol tak po tichu, že som občas zabudla, že tu vôbec je.

Noach si povzdychol. ,,Vymyslela si niečo Marie?" Smutne sa pousmial. 

,,Áno, asi, ja neviem." Vravela som neisto. Sama som moc môjmu plánu neverila. 

,,Hovor!" Noah sa povzbudivo usmial.

,,No," začala som, ,,Asi by som si mohla vziať z práce dovolenku a.."

 Theo sa uchechtol. Ztíchla som a pozrela naňho so zdvihnutým obočím. ,,Modelky majú dovolenky? Veď ich práca sama o sebe je jedna veľká dovolenka!" Vravel posmešne. Zamračila som sa. 

,,Theo buď ticho!" Okríkol ho Noah. Theo len prevrátil očami, postavil sa a odišiel.

,,A?" Noah chcel aby som pokračovala.

,,A šla by som zatiaľ domov, pokiaľ by som si tu nenašla nejaký podnájom, alebo také dačo." Pozrela som mu do očí, ,,I keď, muselo by to byť na rýchlo, pretože tak dlho by som doma ostať nemohla. Bohvie či ma z práce vôbec uvoľnia." Vravela som smutne. Noah ma pohladkal po chrbte. ,,Mala by si sa ísť spýtať." 

Prikývla som. ,,Pôjdem hneď teraz."

,,Dobre, idem vziať tvoj kufor." Pousmial sa.

,,Vďaka."

,,Theo?!" Zakričal Noah, keď kráčal dolu schodmi s mojim kufrom. 

,,No?" Ozvalo sa z dverí pri schodoch. 

,,My už pôjdeme." odpovedal Noah.

Theo konečne vyšiel z izby. Nič nepovedal len prikývol. Otvorila som Noahovy dvere, pretože ten kufor nebol zrovna najľahší. ,,Maj sa!" Povedal rýchlo Noah. Theo len niečo potichu zamrmlal.

Pozrela som naňho ešte pred tým, než som zavrela dvere. Pozerala som do jeho hnedých očí a on zas do tých mojich. Bol síce ďaleko, ale vedela som to. Vedela som, že mi pozerá do očí. Tak ako vtedy v bare, tak ako celý včerajší večer. Vždy to bol ten istý pohľad. Pohľad z ktorého som nemohla nič vyčítať, a tak moc ma to štvalo. No predsa bolo tento krát na tom pohľade niečo iné. Bol posledný, teraz už naozaj. So zvláštnym pocitom v žalúdku som zavrela dvere.

S Noahom sme nasadli do auta. Po chvíli cesty sme boli na mieste. Nebolo to moc ďaleko. Vystúpila som a vošla som dovnútra. 

 ,,Ahoj Marie!" Kričala na mňa večne vysmiatá Shannon, recepčná.

Pousmiala som sa a zakývala som jej. ,,Ideš za Edith?"Pýtala sa ma keď som čakala na výťah.Prikývla som a vošla do výťahu.

Edith je naša šéfka. Musím priznať, že mám stres, nie je zrovna moc sympatická. 

 Zaklopala som na dvere jej kancelárie. ,,Ďalej." Povedala znudene. Vošla som a pozdravila som sa. Neodzdravila sa mi. Premeriavala si ma pohľadom. ,,Marie, však?" ,,Áno." Povedala som jednoducho.

 Postavila sa a prešla ku mne. Oprela sa o jej veľký stôl. Stála presne oproti mne a pozerala mi do tváre. Bolo to nepríjemné. ,,Čo by si chcela?" Usmiala sa. 

 Povedala som jej všetko. To ako ma Lisa vyhodila, to ako nemám kde bývať. Požiadala som ju o voľno. Krútila hlavou. ,, To je mi ľúto. A chápem to."

,,Takže?" 

,,Vieš, Marie, nemôžem predsa čakať pokiaľ si nájdeš byt. Nie je to vec, ktorá sa stane zo dňa na deň. V Londýne sa hľadajú byty ťažko." Vravela pričom mi stále pozerala do tváre.

 ,,A čo to znamená?"

,,Znamená to, že to nepôjde, potrebujem ťa, máme tu veľa nových ponúk, spolupráci od veľkých značiek."

,,A kde mam bývať?" 

,,To už je tvoja vec, zariaď si to." Usmiala sa. 

Mala som chuť jej dať facku. Chcelo sa mi plakať. 

Buď ma vyhodia z práce snov alebo budem bezdomovec. Skvelé!

 Vyšla som von z budovy. Noah ma stále čakal v aute. Pomaly som otvorila dvere a sadla som si.

Usmial sa na mňa, ,,Takže?"

Mlčala som. Ani som nič hovoriť nemusela, Noah ma pochopil. Sedeli sme len tak potichu v aute. Bolo počuť jedine Noahove nervózne klopkanie prstami po volante. Zrazu z ničoho nič vystúpil, vybral si mobil z vrecka, zavrel dvere a niekam odišiel. Nechápala som čo robí.

Noah:

,,No ták zdvihni to..." 

,,Čo je?" Po asi šiestom pípnutí to konečne zdvihol. 

,,Theo! Počúvaj..."

,,Počúvam."

,,Mám Marie veľmi rád, nechcem aby odišla."

,,Ach, Toto neznie dobre." Povedal Theo znudene, určite prevrátil očami. ,,O čo ide?"

,,Nemohla by zostať u teba? Ja viem, že žiadam o veľa ale to proste.." Zostal som ticho.Theo tiež mlčal.

,,Si tam?"

 ,,Áno." Odpovedal potichu.

,,A?"

,,Na ako dlho?" Neznel moc nadšene.

 ,,Pokiaľ si nenájde niečo nové, nebude to dlho, sľubujem. Prosím." 

Zas zostal na chvíľu ticho. ,,Nechcem aby bola u mňa, bude ma otravovať."

,,Prosím." Zašepkal som. 

Počul som ako Theo vydýchol. ,,Dobre. Nerobím to pre ňu. Robím to pre teba, aj tak ti toho už dosť dlžím." 

Usmial som sa. ,,Ani nevieš, ako moc ti ďakujem." Zasmial som sa a zrušil som hovor. 

 Marie ešte stále sedela v aute. Otvoril som dvere a začal som sa smiať.

Nechápala. ,,Máš kde bývať." Usmial som sa.

,,Čo? Kde?" Teraz sa tvárila ešte viac zmätene. ,,Dobre Marie, možno sa ti to nebude páčiť ale na výber nemáš.. Hovoril som s Theom. Neznel síce nadšene ale prehovoril som ho" víťazne som sa usmial. ,,Neboj, je to len dočasné."

--------------------

Ahojte! 

Táto časť je podľa mňa o ničom ._. ale aj tak je veľmi dôležitá. :D Je Trochu kratšia ale práve sú dve hodiny (ráno) :D A som totálne unavená ale chcela som ju už dopísať. 

Dúfam sa vám páči.  Ste zvedaví ako to bude pokračovať? :D Môžte mi napísať do komentu, budem len rada :)

Nezabudnite dať Vote Ak chcete rýchlo ďalšiu :D ♥