Love Doesn't Exist (Theo James)

9. časť

Noah doniesol môj kufor pred Theové dvere, a hneď aj utekal niekam preč, asi sa ponáhľal do práce.Stála som pred tými dverami, pozerala som na ne, no akosi som nemala odvahu zaklopať.

Neviem čo mám od Thea čakať. Nejako nedokážem prísť na to, akú ma vlastne povahu. Je dobrý? Alebo je zlý? Má ma aspoň trochu rád alebo ma neznáša?

Dlho som tam len tak potichu stála a snažila sa nabrať odvahu. Nakoniec som to spravila, zaklopala som.

Po chvíľke otvoril. Neusmieval sa, no ani sa nemračil. Mal na tvári svoj typický výraz, z ktorého sa nedalo nič vyčítať.

,,Ahoj." Povedala som neisto. ,,Ahoj." Odzdravil sa a pustil ma dnu.

Vzal môj kufor a odniesol ho hore. Až teraz som si všimla, že má na sebe policajnú uniformu.Vyzeral v nej tak božsky. Ale tak vyzerá vo všetkom a určite aj v úplne ničom.

,,Idem do práce," vravel keď kráčal dolu schodmi. ,,Buď tu ako doma." Pousmial sa. ,,Ale nezvykaj si." Dodal ešte potichu. Som si istá, že som to nemala počuť, no bohužiaľ, počula. Len som prikývla.

,,Do mojej izby ale nechoď." Povedal prísne. ,,Hej? Prečo?" Trochu som ho provokovala.

Chvíľu mlčal. ,,Pretože by si sa potom mala báť." Povedal nakoniec. ,,Tej izby alebo teba?" Usmievala som sa.,,Oboch." Znelo to strašidelne.

Prestala som sa usmievať. Theo na mňa ešte raz pozrel a odišiel. Ani sa nerozlúčil.

Celý jeho veľký byt bol teraz iba môj. Mala som chuť ľahnúť si na jeho veľký gauč a spať. Na to však teraz nie je čas.

Z kufra som si vybrala svôj notebook a sadla som si na gauč.

Pozerala som si rôzne ponuky na byty v Londýne. Keď sa mi nejaký aj páčil, buď som naň nemala, alebo bol ďaleko od práce. Ešte asi hodinu som sa snažila niečo nájsť, no stále nič a už ma začínala bolieť hlava.Zaklapla som preto notebook a na chvíľu som zavrela oči.

Po chvíli som pozrela na hodiny, ukazovali dve hodiny poobede. Vošla som do kuchyne a otvorila chladničku.Bola som hladná, keďže som od rána nič nejedla. Theo vravel, že sa mám správať ako doma, takže mi nebolo až také blbé hrabať sa v jeho chladničke. Veď nie je ako Lisa.

Vzala som si jeden jahodový jogurt. Dojedla so ho a chcela som chcela ísť hore do izby, lenže som zastavila pri tej Theovej.

 Stále mi vŕtalo hlavou prečo by som sa mala báť.

Prečo keď niečo nemôžte mať, tak to chcete ešte dvojnásobne viac?

Hypnotizovala som pohľadom dvere a snažila som sa odolať pokušeniu ich otvoriť.

Nevyšlo. Kľúčku som pevne držala v ruke a pre istotu som sa pozrela na vchodové dvere či nejde Theo.

Pomaly som otvorila dvere. Našťastie neboli zamknuté.Neplánovala som ísť dnu, len som sa chcela pozrieť cez dvere. To predsa nie je hriech nie?

Steny izby mali prekvapivo inú farbu ako sivú alebo čiernu. Boli slabo modré, ale za to bol skoro všetok nábytok sivý. V strede izby bola veľká manželská posteľ s čiernymi obliečkami. Nad ňou vislel čisto biely obraz na ktorom bolo čiernymi písmenami napísané: "It is better to be envied than pitied." (Radšej byť nenávidený, ako ľutovaný) Zaujímalo by mi ma prečo práve to. Prečo nenávidený? A prečo ľutovaný?