Heart On Fire

10. časť - Let

  Chvíľu som sa na neho mlčky dívala, potom mi došlo, že to nie je správna odpoveď. „Neverím ti," pokrútim hlavou a vstanem od stola. „Preto, lebo sme zaťali vojnovú sekeru – ako si to nazvala?" pýta sa a ide za mnou do spálne. „Neverím ti, že to myslíš vážne. Aj keby sa to vtedy nestalo, nemohol by si sa tak rýchlo zamilovať do dievčaťa, ktoré vôbec nespoznáš," odvetím a beriem do ruky tričko a mobil. To je asi jediné, čo som si sem priniesla. Skoro by som bola zabudla na bundu! Vrátim sa po ňu a idem ku dverám. „Nepovedal som, že ťa milujem," povie a chytí ma za zápästie, čím ma zastaví. Otočím sa a pozriem sa mu rovno do očí. Mierne prižmúrim, akoby to mala byť výstraha, že sa so mnou sa nemá zahrávať. V skutočnosti je to len chabý pokus o zakrytie toho, čo práve cítim. Srdce mi búši niekoľko krát rýchlejšie ako za normálnych okolností. V bruchu mi poletuje obrovský zhluk všetkého, čo som si dnes a včera vypočula. Mám strach, že sa so mnou naozaj len zahráva. Bojím sa toho, že ku mne raz príde so slovami, že som mu naletela a že ma celý čas ťahal za nos. Nebolo by to také nepravdepodobné. Je to jeho skutočná tvár, alebo len skutočne dobrá pretvárka? „Potrebujem čas," poviem napokon a odídem. Mierne za sebou zabuchnem dvere – nechcela som tým nič naznačiť. Neklamala som mu. Naozaj potrebujem popremýšľať o všetkom čo sa stalo. Lenže kedy? Ponáhľam sa von z budovy, na ulici si zastavím taxík ktorý akurát ide okolo a už som na ceste domov. Dobalím si veci, ktoré mi ešte ostali vonku a prezlečiem sa. Premýšľam, či si nechať Robove tričko na sebe, alebo nie... Rozhodnem sa nechať si ho. Veď, kto si všimne, že nie je moje? Veľkosť ešte nič nenaznačuje. Príde po mňa auto, ktoré mi zabezpečil môj manažér a o pár minút som na letisku LAX. Prejdem kontrolou a snažím sa čo najviac vyhýbať fotoaparátom novinárov. Bezúspešne. Vstúpim do malého súkromného lietadla a sadnem si na sedadlo vedľa Roba. Otočí sa ku mne a spýtavo sa na mňa pozrie. Venujem mu letmý úsmev a do uší si dám slúchadká. Asi v polovici letu – ja som zamestnaná čítaním si svojich textov a počúvaním hudby – ma Rob chytí za ruku. Zamračím sa a pozriem sa na neho. On pokojne sedí, hlavu má opretú o operadlo sedadla a má zatvorené oči. Jeho dotyk je nežný a napokon si to musím priznať. Neprekáža mi. Usmejem sa a ďalej si čítam. Musím vymyslieť nejakú novú stratégiu.. Neskôr – poviem si a odložím svoj text. Opriem sa dozadu rovnako ako Rob a hlavu zložím na jeho plece. Cítim, ako mi Rob vtisne do vlasov bozk a jemne mi hladí ruku, ktorou sa držíme.