Heart On Fire

12. Časť - Bozky

1.     Hneď ako zaklopal na dvere, bežala som mu otvoriť ich. Vošiel dnu celý zadychčaný. „Zvládol som to!" zvolal.

„Ty. Si. Taký. Blázon," vravela som sekavo pomedzi výbuch smiechu.

Obaja omámený návalom endorfínov zo smiechu, uprostred ktorého sme stáli, sme sa ku sebe odvážne približovali. Vyvrcholilo to nakoniec tak, že moju tvári zovrel do svojich dlaní a jemne ma chytil za bradu a môj pohľad sa stretol s tým jeho. Čelo mal opreté o moje a ja som sa mu prstami zabárala do vlasov. Spaľovala ma túžba po ňom. Bála som sa toho, že sa neovládnem, vyskočím na neho a donútim ho pretiahnuť ma tu a teraz. Preboha! Kristen Stewart, ukľudni sa! Musela som samú seba zahriaknuť. Ako som len mohla na niečo také pomyslieť? Odtiahnem sa od Roberta a ustúpim o krok dozadu.

Mierne potrasiem hlavou akoby mi to pomohla zbaviť sa pomyslenia na to, aký je bez košele, ktorú na sebe má. A čo sa skrýva pod tými rifľami? Pohľadom krúžim po jeho tele. Ruky, nohy, boky, vypracovaná hruď a svalnaté brucho. Je taký príťažlivý. Akoby bol nejaký šikovný rybár. Utkal sieť – svojou zdvorilosťou, ohľaduplnosťou a šarmom, do ktorej som sa ja chytila. Musí s tým prestať. Hneď. Som nim priamo očarená. Je pre mňa taký.. iný ako ostatní. Pritom ešte včera ráno som vymýšľala plán ako ho zneškodniť. Do kufra som si zabalila obrovské plastové vrecia a dúfala som, že sa nájde niekto, kto mi požičia lopatu, poprípade poskytne nejaké vhodné miesto vo svojej záhrade. Do paže, zabudla som si doniesť baterku.

„Prečo sa odťahuješ?" nechápe Rob.

„Pretože.. je to rýchle," zaklamem. Rýchle? Ha! Mám chuť strhnúť z neho všetky šaty a vymyslím si niečo takéto.

„Si dosť zlá klamárka Kris," zamračí sa a pristúpi bližšie.„Čo ťa trápi? Odpovedz mi, prosím," vraví, „a ak sa dá, pravdivo."

„Proste... ja neviem. Vôbec sa nepoznáme," myknem plecom a odvrátim pohľad.

Robím sa, že ma zaujíma časopis, ktorý leží na skrinke vedľa mňa. Pootvorím ho a akože si čítam. V skutočnosti však čakám na jeho rekciu.

„Klamárka."

„Hm?" zdvihnem pohľad, akože ma vyrušil.

„Fakt by si mala s klamaním prestať. Máš to naopak," ukáže na môj časopis.

Došľaka! Vážne je všetko písmo aj obrázky dole hlavou. Zapýrim sa a nesmelo sa pozriem do jeho očí. „Práve teraz, by som ťa chcel bozkávať. Dlho. Nežne, a zároveň vášnivo," šepne, keď ma chytí za boky a pritiahne si ma ku sebe.

Nosom sa jemne dotýka môjho a presúva sa ku krku, pleciam a ostane na kľúčnej kosti. Zachvejem sa túžbou a snažím sa zachovať si tú štipku zdravého úsudku, ktorú som ešte nestratila.

„Tak to urob," podľahnem mu napokon.