Adventný kalendár || Eddie Munson || ✓

6. December

"Erica ti stráži Taylora?" opýtal sa Marcus Louisy namiesto pozdravu, keď ráno prišla do práce.
"Áno. Je to poklad, to dievča. Taylor ju zbožňuje." rýchlo si prezliekla tričko a vestu a pustila sa do roboty, ktorú včera zameškala.
"Možno by si mala vedieť, že v piatok bude tá autogramiáda. Chalani si to odpromujú, predpokladám, že tu bude nátresk."
"V piatok?! TENTO piatok?!"
"Áno. Vravel som Philovi, že idete na kontrolu, ale ich manažér nepovolil."
"Potrebujem prísť dve hodiny neskôr. A čo potom s malým? Myslela som, že ostane s nami-?!" chytala ju panika. "Ak ho tu uvidí Eddie- Hneď mu to bude jasné-"
"Hej. HEJ!! Lou-whoo!!" Marcus ňou jemne zatriasol. "Upokoj sa! Akcia začína o jedenástej. Ráno vybavíš doktorku, odvezieš malého domov a prídeš akurát načas."
"V tom pláne je toľko premenných." povzdychla si Lou.
"Zvládneme to. Sľubujem."

Pracovný deň im plynul pokojne. Boli zvyknutí, že roboty nemajú toľko, aby nestíhali a tak sa bavili, zhovárali a spievali si, tak ako každý iný.

O pol jednej do obchodu vošiel Eddie.
Marcus bol v tom čase v prednej časti predajne a hneď si ho odchytil, Louisa na nich pozerala spoza regála a snažila sa splynúť s prostredím.

"Lou-whoo?? Bejby, poď sem!!" zavolal na ňu Marcus a ona veľmi dobre vedela, že ju oslovil ich zdrobneninou naschvál.
"Čo sa deje?" pozrela na Marcusa. "Ahoj, Eddie."

Nechcela na neho pozerať. Stál príliš blízko, na jeho pokojnej tvári videla kruhy pod očami a občasné vrásky, ktoré by vo svojom veku ešte nemal mať.
Usmial sa na ňu, jeho oči priam kričali o pomoc a Louisa sa veľmi snažila, aby sa nerozplakala.
Gareth mal pravdu.
Bol zničený.

"Pán Munson by chcel prebrať piatkovú autogramiádu. A keď tu nie je šéf, vedúcou si ty." Marcus ju potľapkal po pleci. "Veľa šťastia, bejby." zvrtol sa na päte a odišiel.
"J- Ja. Ale-" hľadela za priateľom.
"Nebudem ťa zdržiavať, Louisa." jeho hlas bol slabý, tichý, lahodiaci jej uchu.
"Poď so mnou." kývla mu hlavou a viedla ho do ich oddychovej miestnosti. "Dáš si niečo? Kávu? Čaj?"
"Kávu, ak môžem." sadol si na stoličku a kým Louisa pripravila kávu jemu aj sebe, nespustil z nej zrak. "Vyzeráš skvele." ozval sa potichu. "Za ten čas si sa vôbec nezmenila."
"Zmenila. Ani nevieš ako veľmi." stála opretá o linku, čakala kým zovrie voda.
"Nie je to na tebe poznať."
"Musíme sa porozprávať, Eds." vyhŕkla okamžite, nestihla tie slová zastaviť a ani premyslieť.
"Tak rozprávaj."
"Nie. Nie tu. A nie teraz." pokrútila hlavou. "Musíme sa vážne porozprávať." videla, ako Eddie prikývol.
"Navrhuješ miesto a termín?"
"Čo- Čo tak-" položila pred neho kávu, pridala mu cukor aj mlieko. "Zajtra cez obed. Môžeme sa zájsť niekam najesť." nemohla ho zavolať ku sebe.
"Pozývaš ma na rande, Louisa?" uškrnul sa Eddie, nespustil z nej pohľad.
"Nepredbiehaj, Edward." Lou sa slabo pousmiala a pokrútila hlavou. "Ešte nevieš, čo ťa čaká."
"Gareth mi spomínal, že so mnou budeš chcieť hovoriť."
"Ten je tiež ako klebetná baba. Nič sa nezmenil." Lou si sadla vedľa neho.

Po piatich rokoch boli spolu, sami dvaja a smiali sa.
Ich načatá konverzácia pomaly prešla k tomu, kvôli čomu Eddie prišiel pôvodne do obchodu.
Chcel dohodnúť ako budú mať stoly, kde bude nastúpený rad ľudí a ako dlho to celé bude trvať.

Nechcel ju zdržiavať, napokon spolu strávili pol druha hodiny a keď Eddie odchádzal z obchodu, Lou mu dovolila objať ju.
Stisol ju v náruči, ona si zaborila tvár do jeho koženej bundy a zhlboka sa nadýchla.
Tá vôňa bola tak vrytá do jej pamäte, že okamžite sa jej pred očami zjavili všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili a ona si okolo neho omotala ruky a jemne stisla.

"Chýbaš mi, Lou-Lou." šepol jemne.

Lou-Lou ju volal len on. Bolo to jeho špeciálne oslovenie a ona ho päť rokov nepočula. Vymyslel si to ako kombináciu jej mena a vyznania ľúbim ťa ̶(̶p̶o̶z̶n̶. ̶a̶u̶t̶o̶r̶k̶y̶:̶ ̶L̶o̶v̶e̶ ̶y̶O̶U̶)̶.

"Aj ty mne, Teddie." odvetila rovnako šepky, vyťahujúc z pamäti jej oslovenie pre neho - Teddie, ako plyšový macík, pretože sa k nemu stále túlila a jeho vlasy boli huňaté a jemné.
"Tak teda zajtra." odtiahol sa od nej, jeho pohľad skákal z jej očí na pery a Louisa na okamih pocítila nutkanie pobozkať ho.
"Zajtra." o krok cúvla. "Maj sa, Eddie." odišiel.

Louisa ostala stáť na mieste a hľadela ako jej mizne medzi autami a budovami v centre.

"Toľko k tomu, že s ním nikdy viac nič nechceš mať." ozval sa spoza nej Marcus.
"Neviem si pomôcť. Hlava hovorí jedno, ale srdce druhé." povzdychla si.
"A čo počúvneš?"
"Pozvala som ho zajtra na obed."
"Takže-"
"Poviem mu o Taylorovi."

Louisa sa vrátila večer domov unavená, vyčerpaná a hlavu mala plnú Eddieho.

"Ahojte." vošla do obývačky, kde Erica s Taylorom sedeli pred telkou a pozerali rozprávku.
"Maminka!!" Taylor vyskočil a hodil sa Louise okolo krku.
"Ahoj, Lou."
"Všetko v poriadku?"
"Jasné. Merali sme si teplotu, tak už ju mal len zvýšenú. Zjedol trochu polievky a hrianku, vypil všetok čaj čo som mu urobila."
"Skvelé. Ďakujem ti." siahla do tašky pre peňaženku.
"Nechaj. Zaplatíš mi potom naraz." Erica si vzala svoje veci. "Ráno prídem tak o ôsmej?"
"To by bolo fajn. Vezmi si kľúče, možno budem v sprche, tak aby si sa dostala dnu."
"Jasné, vďaka. Budem tu, Lou. Maj sa, drobec."
"Maj sa-a!" zatiahol Taylor a pokýval Erice na odchod.
"Čo ste dnes ešte robili?" Louisa usadila Taylora v kuchyni na linku a podujala sa pripraviť niečo na večeru.

Bola hladná, obednú prestávku si nevzala, nakoľko s Eddiem strávila toľko času, že by to nebolo fér voči Marcusovi a tak počas práce zjedla len tortilu so šalátom, ktorú jej doniesol z bistra.

"Spinkal som. A pozreli sme si rozprávku. A rozprával som Erice o kráľovi Fantasylandie."
"O kráľovi Fantasylandie?"
"Áno. Páčil sa jej príbeh o odvážnom kráľovi Edwardovi, ktorý porazil zlého čarodeja Jasona a vrátil mier v jeho krajine."

V tú noc, keď Louisa uložila Taylora do postele, ostala pri ňom sedieť omnoho dlhšie než obvykle. Premýšľala, či má Taylorovi povedať vopred, že za ním konečne príde ocko.
Bála sa ale Eddieho reakcie. Nemôže dať svojmu synovi nádej, že stretne ocka, ktorý ho potom neprijme a odvrhne ho.

Pretože aj takú alternatívu mala Louisa v hlave.
Eddie mal svoj vlastný život, síce podľa Garetha to nebolo boh-vie-čo, ale to jej nedávalo právo narušiť mu to.
Musí nájsť spôsob, ako mu jemne oznámiť, že má syna. A ubezpečiť ho, že od neho nič nechce a rozhodnutie, či by chcel byť v jeho živote, je len a výlučne na ňom samotnom.

"Zabudla som ti povedať, kde sa stretneme. Príď do tej burgrovne, kde sme stále chodievali. Už je z nej normálna reštaurácia. Bude ti tam chutiť. L."
- napísala Eddiemu správu, keď ležala v posteli.

Takmer okamžite jej volal naspäť. Váhala, či hovor prijať.

"Eddie." vydýchla do telefónu, v stiahnutom žalúdku cítila motýle.
"Prepáč, že ti volám. Musel som ťa počuť, Lou-Lou. Neviem prestať na teba myslieť."
"Ja na teba tiež." priznala.
"El mi povedala, že máš vážny vzťah. Ale ak je čo i len malinká-"
"Porozprávame sa zajtra, Eddie." zastavila ho. "Musíš najskôr niečo vedieť."
"Louisa-"
"Dobrú noc, Teddie."
"Ľúbim ťa." chcela hovor zrušiť, keď ešte začula Eddieho tichý hlas.